Mária Sadloňová

V poslednej dobe akoby sa roztrhlo vrece so začatými trestnými stíhaniami vo veci neoprávneného nakladania s odpadom. Za týmto javom stojí okrem iného veľmi prísna skutková podstata tohto trestného činu a jej formalistická aplikácia zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorá nezohľadňuje základný princíp trestného práva - ultima ratio.

Od 1. apríla 2023 je účinný zákon č. 69/2023 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o EIA“). Aj keď ide o rozsahovo pomerne krátku novelu, má zásadný význam a prináša niekoľko dôležitých zmien v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „EIA“).

Predmetom tohto článku je analýza rozhodnutia [1] Súdneho dvora EÚ ohľadom finančnej zodpovednosti výrobcov za nakladanie s odpadom z fotovoltických panelov uvedených na trh od 13. augusta 2005, ako aj posúdenie slovenskej právnej úpravy týkajúcej sa zodpovednosti výrobcov fotovoltických panelov.

Novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) vykonanou zákonom č. 285/2020 Z. z. (ďalej len „novela zákona o odpadoch“) a vykonávacej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v z. n. p. (ďalej len „vykonávacia vyhláška“) došlo k zavedeniu regulácie nákladov na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Prijatá právna úprava je pomerne kritizovaná, pričom sa ozývajú viaceré ohlasy spochybňujúce jej súlad so zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“) a právom EÚ.

Príspevok je venovaný minimálnym sadzbám na triedený zber a zhodnotenie odpadov s poukazom na zmluvu o fungovaní Európskej únie, Ústavu SR a zákon o odpadoch.

Deliaca čiara, kedy je určitú látku alebo vec možné považovať za produkt a kedy za odpad [1], je v mnohých prípadoch veľmi tenká. Pre výrobcov a ich obchodných partnerov má však táto otázka zásadný význam. Kým odpad podlieha prísnej legislatíve v oblasti odpadového hospodárstva, tak produkt je z tejto legislatívy vyňatý.