Záväzok

Ako vykonať inventarizáciu pohľadávok a záväzkov správne a bez nedostatkov?

Subjekty verejnej správy v zákonom určených prípadoch uzatvárajú zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ktorý upravuje aj splatnosť faktúr a ostatné záväzky pre verejné inštitúcie. V článku sa venujeme povinnostiam subjektov verejnej správy v pozícii dlžníka.

Základom úspešného ukončenia účtovného obdobia je zostavenie individuálnej účtovnej závierky a v rámci nej vykonanie procesu inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov zákonným spôsobom a bez nedostatkov. V príspevku sa venujeme inventarizácii majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov, ktorú musia účtovné jednotky vykonať ku dňu účtovnej závierky, t.j. k 31.12.2024.

Poprosím Vás o pomoc pri zaúčtovaní záväzku. V roku 2019 obec dostala dotáciu od PPA na rekonštrukciu domu smútku.Po kontrolách PPA uložila povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu vo výške 10677,12 eur. Vzhľadom k tomu, že obec nedisponuje dostatočnou finančnou čiastkou, bol uznaný splátkový kalendár, 222,44 EPFRV. 74,15 ŠR. Poprosím Vás o pomoc pri správnom zaúčtovaní tých splátok.

V úvodnom príspevku k zostaveniu konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2023 sme legislatívne zarámcovali proces konsolidácie v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. a na opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 17. decembra 2008 č. MF/27526/2008-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek konsolidovanej účtovnej závierky vo verejnej správe v z. n. p.

Cieľom zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky je poskytnúť informácie o konsolidovanom celku ako o jednej ekonomickej jednotke, t. j., aby v konsolidovanej účtovnej závierke boli zobrazené len vzťahy s účtovnými jednotkami mimo konsolidovaného celku. Vzájomné vzťahy medzi účtovnými jednotkami konsolidovaného celku ako vzájomné pohľadávky, záväzky, náklady a výnosy sú v rámci konsolidačných úprav eliminované.

Obce, rozpočtové a príspevkové organizácie tvoria rezervy podľa § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a § 14 opatrenia Ministerstva financií SR č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“). Podľa § 26 ods. 5 zákona o účtovníctve sú rezervy definované ako záväzky s neurčitým (neistým) časovým vymedzením alebo výškou, ktoré sa tvoria na krytie známych rizík alebo strát súvisiacich s činnosťou účtovnej jednotky. Podľa postupov účtovania sa rezervy definujú ako záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí, je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky, pričom ak nie je známa presná výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka pri zohľadnení rizík a neistôt.

čtovné súvzťažnosti, náležitosti účtovných dokladov, riešenia škôd či účtovanie majetku a nakladanie s ním predstavujú časté oblasti, ktoré sú pravidelne kontrolované v územnej samospráve hlavnými kontrolórmi, ako aj Najvyšším kontrolným úradom SR či Úradom vládneho auditu. Preto uvedený príspevok reaguje na časté a problematické prípady z praxe vzhľadom na novelizovaný zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. či zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ale aj opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „postupy účtovania“) a metodické usmernenie Ministerstva financií SR k opatreniu č. MF/010175/2004-42 a vysvetlivkám k ekonomickej klasifikácii rozpoč­tovej klasifikácie v z. n. p.

Aké účty nákladov a záväzkov má použiť obec pri predpise odmien poslancov obecného zastupiteľstva?

Spoločnosť eviduje k 31.12.2021 na účte 361 prijatú pôžičku (istina + úroky). Pôvodným veriteľom bola banka, splatnosť úrokov bola zmluvne upravená nasledovne: Posledná suma úrokov je splatná s poslednou splátkou istiny. Istina bola splatná do 31.12.2014. Pred splatnosťou úveru sa zmluvou o postúpení zmenil veriteľ z banky na inú obchodnú spoločnosť- spriaznená osoba voči dlžníkovi. V zmluve o postúpení nie je priamo upravená splatnosť istiny a úrokov, až následne bol podpísaný dodatok k zmluve s novým veriteľom, ktorý posunul splatnosť istiny a úrokov až na rok 2022. Spoločnosť eviduje neuhradené úroky na účte 361 k 31.12.2021, ktoré účtovala nasledovne: 31.12.2019 (za rok 2019) 562/361 31.12.2020 (za rok 2020) 562/361 31.12.2021 (za rok 2021) 562/361. Ako má spoločnosť postupovať v nadväznosti na zvýšenie základu dane z titulu neuhradených záväzkov? Ako máme posúdiť splatnosť takto účtovaných úrokov? Môže sa z hľadiska dane z príjmov splatnosť úrokov predĺžiť postúpením? Pri posudzovaní splatnosti úrokov sa riadime úplne prvou pôvodnou zmluvou podpísanou s bankou ALEBO prvým dodatkom k zmluve o postúpení, keď sa prvýkrát určila splatnosť medzi novým veriteľom a dlžníkom?

Dlžník má v obci pohľadávku a obec voči nemu záväzok, ako zaúčtujem vzájomný zápočet?

Obec v roku 2018 dostala zo ŠR kapitálovú dotáciu. Investičnú akciu ukončila v roku 2019. Po zaradení majetku do užívania, začala majetok odpisovať a pomernú časť odpisov zúčtovávať na ťarchu 384 - Výnosy budúcich období a v prospech účtu 694 - Výnosy samosprávy z kapitálových transferov zo ŠR. V roku 2020 bola vykonaná v obci kontrola, ktorá konštatovala porušenie podmienok zmluvy a obec je povinná vrátiť časť dotácie. Záväzok voči ŠR obec zaúčtovala zápisom MD 384 a D 379. Otázka: Ako má obec postupovať pri zúčtovávaní odpisov z účtu 384? Je potrebné opraviť rozpúšťanie aj v roku 2019, alebo má iba zostatok na účte 384 po zaúčtovaní záväzku vrátenia neoprávnene čerpaných prostriedkov rovnomerne mesačne rozpúšťať do konca životnosti majetku?

S. r. o. aj naďalej eviduje v účtovníctve neodpísané záväzky z roku 2011 a 2015. Ide o dodávateľské faktúry za služby. Spoločnosť v minulých účtovných obdobiach nepostupovala podľa § 17 ods. 27 a nezvyšovala si základ dane v riadkoch DP, tak ako to ukladá zákon (myslím tým odpis záväzkov 20 %, 50 % a 100 % v priebehu 3 rokov). Čo má teraz urobiť, keď chce tieto záväzky jednorazovo odpísať: 1/ z účtovného hľadiska? Ako to zaúčtovať? 2/ z daňového hľadiska? (úpravy v riadkoch DP) Ide o jednotlivé sumy, ktoré nie sú vysoké, ale dokopy tvoria významnú položku.

1.    Je situácia okolo pandémie COVID-19 automaticky dôvodom na neplnenie povinností vyplývajúcich z obchodných zmlúv?Nie. V niektorých prípadoch však táto situácia môže byť dôvodom na neplnenie si niektorých zmluvných povinností....

Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzatvorenej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, zriadením alebo založením právnickej osoby podľa osobitného predpisu.

Rozpočtové organizácie (školy) k 31. 12. 2016 vykazujú záväzky voči dodávateľom, ktoré vznikajú z dôvodu, že faktúry ktoré boli doručené v januári 2017 sú v súlade so zákonom o účtovníctve zaúčtované ešte k predchádzajúcemu roku 2016 (ide sa o faktúry za telefón za december, vyúčtovanie energie a pod.). Toto sa opakuje každoročne, tieto faktúry sú uhrádzané už vždy z rozpočtu roku, kedy boli doručené napriek tomu, že do účtovníctva sa ešte vždy zaúčtujú spätne do predchádzajúceho roku. Na základe audítora toto znamená porušenie § 19 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v zmysle ktorého subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok (teda rok 2016). Podľa jeho názoru škola má odhadnúť výšku faktúr, ktoré budú doručené v januári 2017 (aj keď nevie napr. či bude mať nedoplatok alebo preplatok na energiách) a takúto sumu nemá vyčerpať v rozpočte roku 2016 a túto sumu má škola vrátiť zriaďovateľovi. Tie školy, ktoré tieto faktúry z januára 2017 nezaúčtujú v účtovníctve do svojich nákladov nemajú žiadne záväzky, ale škola, ktorá zaúčtuje v súlade so zákonom o účtovníctve tieto faktúry z januára 2017 do roku 2016 vykazujú záväzky voči odberateľom a takto podľa audítora nemali kryté záväzky v rozpočte roku 2016.

V praxi sa stretávam s účtovnými prípadmi týkajúcimi sa započítania pohľadávok a záväzkov, alebo keď dôjde k zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka. Tieto účtovné prípady treba vnímať v účtovnej a daňovej rovine a nezabúdať na hmotnoprávne aspekty ich správy. Pre ozrejmenie témy je dôležité zadefinovať pojmy pohľadávky, záväzky, deň účtovného prípadu a ich ocenenie. Následne sú uvádzané príklady týkajúce sa započítania pohľadávok a zmeny veriteľa.

Rozpočtové, príspevkové organizácie a obce tvoria rezervy podľa § 26 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) a § 14 opatrenia MF SR č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania“). Podľa § 26 ods. 5 zákona o účtovníctve sú rezervy definované ako záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou, ktoré sa tvoria na krytie známych rizík alebo strát súvisiacich s činnosťou účtovnej jednotky.

Spoločnosť má kvôli záväzkom voči spoločníkovi záporné vlastné imanie. Chcela by dočasne preúčtovať časť záväzkov z účtu 365 na účet 413, čím by v súvahe dosiahla kladné vlastné imanie, ako by mala spoločnosť postupovať? Je potrebné rozhodnutie valného zhromaždenia/rozhodnutie jediného spoločníka? Môže po stabilizovaní finančnej situácie v spoločnosti previesť zostatok účtu 413 späť a účet 365 a vrátiť spoločníkovi dlžnú sumu? Komentár k Postupom účtovania v PÚ uvádza, že o peňažných a nepeňažných vkladoch rozhodujú zúčastnené osoby, za určitých podmienok môžu rozhodnúť aj o vrátení vkladu, Obchodný zákonník tieto vklady nevymedzuje ani nezakazuje. Ako je to reálne v praxi? Je možné záväzok naúčtovať na účet 413 a napr. o 2 roky ho v plnej výške vrátiť? Vyplývajú z tohto úkonu pre spoločnosť a spoločníka nejaké povinnosti?

Pre účely § 17 ods. 27 - zahŕňanie nezaplatených záväzkov do riadku 180 DP a § 20 ods. 14 - tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam- sa pri výpočtoch rok ráta ako 360 alebo 365 dní (prípadne 366 dní). Poprosím konkrétnu odpoveď na moju otázku a nie citáciu zo zákona, že je to 360, 720 a 1080 dní.