Škoda

Povodňou bola spôsobená škoda na budovách obecného úradu a obecnej školy. Môže obec použiť prostriedky rezervného fondu na odstránenie tejto škody na majetku obce?

Ako postupovať, ak obec na základe podanej žiadosti oznámila začatie konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín, pripravuje ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou a zistí, že žiadateľ už dreviny vyrúbal bez povolenia?

Každá účtovná jednotka má povinnosť vykonávať inventarizáciu. V príspevku sa dozviete, ako majú obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové organizácie účtovať o inventarizačných rozdieloch, úbytkoch a škodách.

Dohoda o spôsobe náhrady škody zamestnancom sa uzatvorí v súlade s § 191 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

čtovné súvzťažnosti, náležitosti účtovných dokladov, riešenia škôd či účtovanie majetku a nakladanie s ním predstavujú časté oblasti, ktoré sú pravidelne kontrolované v územnej samospráve hlavnými kontrolórmi, ako aj Najvyšším kontrolným úradom SR či Úradom vládneho auditu. Preto uvedený príspevok reaguje na časté a problematické prípady z praxe vzhľadom na novelizovaný zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. či zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ale aj opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len „postupy účtovania“) a metodické usmernenie Ministerstva financií SR k opatreniu č. MF/010175/2004-42 a vysvetlivkám k ekonomickej klasifikácii rozpoč­tovej klasifikácie v z. n. p.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnávate­ľa za škodu na odložených veciach. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.

Miestna samospráva vykonáva originálne a decentralizované kompetencie, pri ktorých má aj rozhodovaciu právomoc. Pri rozhodovaní obcí je preto podstatné, o výkon akých právomocí ide. Predmetom tohto článku bude preto určenie rozsahu originálnych a delegovaných kompetencií, ktoré obce vykonávajú. Obce pri výkone svojich kompetencií môžu porušiť platné právne predpisy, s čím jednotlivé právne predpisy spájajú právnu zodpovednosť. V príspevku bude preto tiež venovaná pozornosť predpokladom tejto právnej zodpovednosti, a to aj v kontexte aktuálnej témy spoločného obecného úradu.

Na osobnom automobile v majetku firmy bola 8.1.2020 dopravná nehoda zavinená iným vozidlom-totálna škoda. Zostatková cena vozidla bola 3 881 €. Poisťovňa vyplatila pomernú časť 4 382,21 € vrátane DPH. Kúpnou zmluvou bolo auto predané na súčiastky v hodnote 1 000 € vrátane DPH. Ako účtovať v JÚ?

Firemné auto spôsobilo haváriu a bolo totálne zničené. Havária bola v decembri 2020 a v januári 2021 bolo auto odovzdané na zošrotovanie a vyradené z evidencie. Je potrebné o tejto škode nejako účtovať ešte v r. 2020 alebo ho len stačí teraz v r. 2021 vyradiť z evidencie zápisom 082/022, keďže je už úplne odpísané a jeho zostatková cena je nulová? Zamestnancovi sa to nebude dávať k náhrade.

Predmetom príspevku sú upozornenia týkajúce sa škodových udalostí na prelome rokov 2019/2020 vzhľadom na prebiehajúcu inventarizáciu majetku, záväzkov a ich rozdielov za rok 2019. Treba uviesť, že škodová udalosť sa riadi príslušnými ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ochrana majetku obce a zveľadenie majetku) v nadväznosti na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (hmotná zodpovednosť a zosobnenie škody zamestnancovi) a tiež zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (hospodárne a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami). Súčasťou príspevku je i vzor zápisnice a protokolu o škode pre potreby čitateľov.

Zamestnanec spoločnosti (platiteľ DPH), ktorá vyrába nábytok pri dovoze nábytku zákazníkovi poškodil fasádu. Spoločnosť dostala faktúru za opravu fasády zákazníka od stavebnej spoločnosti (od platiteľa DPH) s režimom DPH prenos daňovej povinnosti. ide o opravu fasády zákazníka, s ktorým bola podpísaná zmluva o dielo a je v nej uvedené, že prípadné spôsobené škody pri montáži a dovoze nábytku spoločnosť uhradí. Spoločnosť si platí poistku pre prípad spôsobenia škody zákazníkovi, takže na základe tejto udalosti bude spoločnosti vyplatené poistné plnenie. Mám zaúčtovať opravu fasády na služby na účet 518 ako daňový náklad a DPH odvediem a zároveň si aj uplatním odpočet, alebo faktúru za opravu fasády zaúčtujem ako škodu nedaňový náklad a DPH odvediem a odpočet si neuplatním?

Podnik zaslal na opravu svoj majetok do ČŠ EU. Za doručenie zásielky zaplatil cenu (ZD +daň). Po čase zistil, že zásielka nebola doručená adresátovi a predmet dodania sa stratil. Podnik sa dohodol s prepravnou spoločnosťou, že nám uhradí škodu, ktorá nám nedoručením vznikla. Škoda je vypočítaná vo výške cena obstarania majetku bez DPH a prepravné náklady. Pôvodne preprava bola fakturovaná a zaplatená vrátane DPH. Podnik si DPH vypýtal späť prostredníctvom daňového priznania. Má byť výška škody za prepravu vedená bez DPH alebo s DPH? Bolo správne odpočítať si DPH za prepravu, keď v skutočnosti nebola preprava vykonaná? Podnik sa o nedodaní prepravy dozvedel až po 6 mesiacoch, nakoľko sa domnieval, že majetok sa opravuje u dodávateľa, ku ktorému však nikdy nedorazil.

Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky inventarizáciou overujú, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Pracovník (strojník) spôsobil škodu inej firme, počas pracovného výkonu narazil strojom do nákladného auta inej firmy. Náš pracovník je poistený (poistné, na škody spôsobené pri výkone povolania si hradí sám). Obec uhradila poškodenej firme na základe faktúry škodu v plnom rozsahu 887,80 €. Škodu sme si uplatnili v poisťovni cez poistku uvedeného pracovníka. Celková výška plnenia 746,87 €, ktorú nám poisťovňa uhradila je v nasledovnom znení: výška škody 877,80 €, maximálne plnenie v zmysle zmluvy 829,85 € so spoluúčasťou pracovníka 10 %, tzn. 82,98 €. Ako vysporiadať vzniknutý rozdiel v sume 47,95 € (pracovník má v zmluve dojednanú maximálnu výšku 829,85 €, z čoho 10 %, čo je 82,98 € + rozdiel 47,95 €? Môžem mu uvedenú čiastku obec zosobniť, alebo to bude znášať zamestnávateľ (obec)?

Pracovník (strojník) spôsobil škodu inej firme, počas pracovného výkonu narazil so strojom do nákladného auta inej firmy. Náš pracovník má poistku, ktorú si hradí sám, na škody pri výkone povolania. Obec uhradila poškodenej firme na základe faktúry škodu v plnom rozsahu 887,80 €. Škodu sme si uplatnili v poisťovni cez spomínanú poistku pracovníka. Poisťovňa nám oznámila úhradu v nasledovnom znení: Výška škody 877,80 €. Maximálne plnenie v zmysle zmluvy 829,85 € spoluúčasť pracovníka 10 % 82,98 €. Celková výška plnenia 746,87 €, ktorú nám poisťovňa uhradila. Chcela by som sa spýtať, čo s rozdielom 47,95 €, lebo pracovník má v zmluve dojednanú maximálnu výšku 829,85 €. Môžeme mu to zosobniť? 10 %, čo je 72,98 € + rozdiel 47,95 €? Alebo to má znášať zamestnávateľ?

Naša spoločnosť má od 1. 4. 2014 vozidlo ťahač na finančný lízing s dojednaným právom kúpy prenajatej veci. V apríli 2016 došlo k havárii ťahača. Poisťovňa konštatovala podľa ich znalca totálnu škodu a plnenie zaslala lízingovej spoločnosti. Vrak vozidla vydražila cez Českú spoločnosť. Lízingová spoločnosť nám zaslala poistné plnenie - rozdiel medzi vyčíslenou sumou poisťovne a vydraženou sumou. My sme požiadali lízingovú spoločnosť o predčasné splatenie lízingu a následne sme ťahač predali ako vrak. Ako máme účtovať, ako o škode alebo o predčasnom predaji vozidla, čiže porušenie podmienok lízingu? Ak o škode, čiže zostatková cena k 31. 12. 2015 na 549/082 do výšky odškodnenia a predaj na 541, poistné plnenie na 648 a predaj na 641. Účtovné odpisy za 1-4/2016 sú pripočítateľnou položkou, alebo ich vôbec nemáme v roku 2016 uplatniť.

V rámci prípravných prác súvisiacich s účtovnou závierkou môže v účtovnej jednotke (ďalej „ÚJ“) vzniknúť problém so zaúčtovaním vzniknutej škody, resp. manka. K tomu, aby bol účtovný prípad správne zaúčtovaný, je potrebné, aby účtovník správne pochopil konkrétny prípad, mal k nemu dostatočné informácie a vedel účtovný prípad na základe týchto informácií správne identifikovať a účtovať o ňom na správnych účtoch.

Tento článok pojednáva o zodpovednosti zamestnanca za schodok, o tom, čo sa definuje ako schodok, ako sa preukazuje schodok a jeho výška.

Živnostník, platiteľ DPH vykonal prácu na stavbe. Za túto prácu vystavil faktúru. Firma A, ktorej ju vystavil, mu ju však celú neuhradila a živnostník ostal škodný, pretože pri vystavení faktúry odviedol DPH z celej sumy. Firmu A dal na súd a súd aj vyhral- má nárok na úhradu dlžnej sumy. Firma však doteraz dlžnú sumu neuhradila a medzitým zanikla. Pri vystavení faktúry odviedol DPH z celkovej sumy, uhradená mu bola iba časť faktúry firmou A. Má živnostník nárok na zápočet, alebo vrátenie DPH zo sumy, ktorú mu dlží Firma A? Živnostník je presvedčený, že sa to dá nejako započítať, aby sa mu tá odvedená DPH vrátila (časť z tej dlžnej sumy).

Môj manžel bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení UNB Antolská nemocnica a následne na rehabilitačnom oddelení v príslušnej nemocnici po náhlej cievnej mozgovej príhode - 2. ataka, počas 1 roka v októbri a novembri roku 2013. Pri kontrolnom vyšetrení - transezofageálnej EKG - vo svojom zlom psychomotorickom nekľude pokazil prístroj. Teraz mi prišla výzva na zaplatenie sumy 1 704 € za opravu tohto prístroja. Pýtam sa preto, či je to adekvátne riešenie podľa právnych predpisov a ako mám postupovať v riešení, keď v tom išlo o psychicky a neurologicky chorého človeka?