Príspevok sa zaoberá právnou úpravou zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach. V príspevku je poukázané najmä na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, postup pri uplatňovaní náhrady škody a premlčanie práva na náhradu škody.
Právna úprava náhrady škody obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len "Občiansky zákonník") sa v pracovnoprávnych vzťahoch nepoužije, keďže zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce") upravuje náhradu škody komplexne. To však neplatí v prípade ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sa použijú na pracovnoprávne vzťahy.
Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach (§ 193 Zákonníka práce) je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti; ak sú dané zákonné podmienky tejto zodpovednosti, neprichádza do úvahy eventuálne spoluzavinenie škody zamestnancom, poprípade zbavenie zamestnávateľa zodpovednosti za škodu (R 70/1970).
Zamestnanec musí preukázať, že mu vznikla škoda na veciach (či už poškodením, zničením, alebo stratou veci), ktoré odložil u zamestnávateľa pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to na mieste na to určenom (napríklad ak bolo ako miesto na to určené vyhradená skrinka) alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú.