Poplatok za rozvoj

Máme vypracovanú projektovú dokumentáciu na vodozádržné opatrenie. Môžeme použiť poplatok na rozvoj aj na projektovú dokumentáciu, ktorá bola vypracovaná v tomto roku, ale projekt sa bude realizovať až v ďalšom roku?

Máme vypracovanú projektovú dokumentáciu na vodozádržné opatrenie. Môžeme použiť poplatok na rozvoj aj na projektovú dokumentáciu, ktorá bola vypracovaná v tomto roku, a projekt sa bude realizovať až v ďalšom roku?

V nasledujúcom príspevku sa venujeme účtovaniu poplatku za rozvoj po novele zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj zákonom č. 205/2023 Z.z., ktorá je účinná od 1. apríla 2024.

Príspevok sa zaoberá právnou úpravou všeobecne záväzných nariadení obcí o miestnom poplatku za rozvoj, poukazuje na nedostatky v ustanoveniach všeobecne záväzných nariadení obcí, na odporúčania pri odstraňovaní týchto nedostatkov a tiež na oprávnenie prokurátora podať protest proti VZN obcí, ktorými bol porušený zákon.

Príspevok rozoberá konkrétny prípad z praxe, resp. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2022, sp. zn. 8Sžfk/72/2020, v súvislosti so stavbou, ktorá je významnou investíciou na základe osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR, a vyrubením miestneho poplatku za rozvoj.

Vyrubenie, splatnosť a platenie miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“) upravuje § 9 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“). Obsahové náležitosti rozhodnutia a jeho doručovanie upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obce podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“) vyberajú miestny poplatok za rozvoj na základe rozhodnutia podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poplatku za rozvoj“) nadobudol účinnosť dňa 1. 11. 2016. V § 7 zákona o poplatku za rozvoj bola upravená sadzba poplatku za rozvoj, minimálna a maximálna výška sadzby od 3 do 35 eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Dňa 30. 11. 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 379/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj § 7 ods. 5 zákona o poplatku za rozvoj, na základe ktorého obec ustanoví sadzby poplatku pre každý druh stavby uvedený v tomto ustanovení. Podľa § 7 ods. 4 zákona o poplatku za rozvoj sadzbu poplatku môže obec ustanoviť alebo zmeniť iba k 1. januáru kalendárneho roka. Pre všetky stavby v členení podľa § 7 ods. 2 zákona o poplatku za rozvoj ustanovil správca poplatku sadzby prvýkrát vo všeobecnom záväznom nariadení (ďalej len „VZN“) účinnom od 1. 1. 2020.

Poplatok za rozvoj bol zavedený s účinnosťou od 1. 11. 2016 zákonom č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“), ktorý v § 3 vymedzil predmet poplatku za rozvoj. Predmet poplatku upravuje, ktoré stavby na území obce sú predmetom poplatku, ako aj stavby, ktoré za určitých podmienok nie sú predmetom poplatku. Dňa 30. 11. 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 379/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa predmet poplatku stanovený v § 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

Obce podľa zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonovv z. n. p. (ďalej len „zákono miestnom poplatku za rozvoj“) vyberajú miestny poplatok za rozvoj na základe rozhodnutia podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len ,,daňový poriadok“). Poplatková povinnosť vzniká podľa § 4 ods. 1 zákonao miestnom poplatku za rozvoj dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutiao povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutiao dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebnému úraduk ohlásenej stavbe. Obec vyrubuje poplatok za rozvoj rozhodnutím podľa daňového poriadku. Výnos z poplatku za rozvoj je príjmom rozpočtu obce.

Sústava daní a poplatkov sa od 1. novembra 2016, kedy nadobudol účinnosť nový zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z.z. (ďalej len "zákon o miestnom poplatku"), sa rozšírila o nový miestny poplatok, ktorý sú oprávnené uložiť na svojom území obce. V prvej časti príspevku sme sa venovali vymedzeniu miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len "poplatok za rozvoj") a jeho použitiu v praxi.

Sústava daní a poplatkov sa od 1. novembra 2016, kedy nadobudol účinnosť nový zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o miestnom poplatku"), rozšírila o nový miestny poplatok, ktorý sú oprávnené uložiť na svojom území obce. Článok reaguje na aktuálny právny stav po účinnosti zákona č. 375/2016 Z.z., ktorou sa novelizoval citovaný zákon o miestnom poplatku za rozvoj (ďalej len "novela zákona o miestnom poplatku"). Obciam sa otvorila nová možnosť uložiť tento poplatok aj počas roka 2017.