Kompostovanie

V experimente bol skúmaný vplyv prídavku prírodných materiálov – zeolitu a vápna do procesu kompostovania kravského hnoja. Kravský hnoj s pridanými prírodnými materiálmi: zeolit (Z) a zeolit a vápno (ZL) boli porovnané so substrátom bez úprav – kontrola (C). Počas procesu kompostovania (90 dní) sa monitorovala teplota v substrátoch, chemické a mikrobiologické parametre preukazujúce kvalitu kompostovania. Počas kompostovania v substrátoch Z a ZL bola dosiahnutá maximálna teplota 38,6 a 52,5 °C, jednotlivo. Toto zvýšenie teploty malo významný vplyv na prežitie koliformných baktérií a fekálnych koliformných baktérií v substrátoch Z a ZL. Degradácia organickej hmoty významne vzrástla v ZL v porovnaní s C (P < 0,001) v dôsledku relatívne rýchleho rozkladu organickej hmoty činnosťou mikroorganizmov v tomto substráte. Stanovenie chemických parametrov tiež ukázalo významné rozdiely medzi experimentálnymi substrátmi. Úroveň pH v ZL bola vyššia a pohybovala sa od 9,16 do 7,99. Uvoľňovanie amoniaku zo substrátu ZL bolo výrazne znížené. Obsah celkového dusíka (Nt) v substráte ZL bol signifikantne zvýšený v porovnaní s ďalšími dvoma substrátmi (Z a C) a viedol k zníženiu uhlíka a pomeru dusíka ku koncu kompostovania. Naše získané výsledky nasvedčovali, že kompostovanie hnoja s prídavkom prírodných materiálov zvyšuje rýchlosť procesov pri kompostovaní kravského hnoja a ovplyvnil aj kvalitu zloženia kompostu ako konečný produkt používaný ako hnojivo.

V otázke zneškodnenia alebo možného prežívania rastlinných a živočíšnych patogénov prevláda nielen verejne, ale čiastočne aj medzi odborníkmi nedostatok povedomia o schopnosti patogénov prežívať, resp. neprežívať meniace sa podmienky prostredia. V tomto článku sa preto pokúsime o priblíženie kľúčových aspektov prostredia vedúceho k množeniu versus k potlačeniu patogénov, o oddelenie neopodstatneného strachu od skutočných rizík, ktoré treba ošetriť, a o možnosti potlačenia patogénov kompostovaním.

V článku sa pozrieme na kompost spôsobom, ktorý je pre biocirkularitu a trvalú udržateľnosť nevyhnutný a podstatný. Sleduje pôdny život v kolobehu darov prírody, na ktoré sme si dennodenne zvykli, až ich považujeme za samozrejmé. Že samozrejmé nie sú, zisťujeme nielen vďaka zmenám v regulácii klímy a mikroklímy, strate vody, ale aj cez nutričnú podvýživu a civilizačné choroby. Keď sa na kompostovanie pozrieme nie očami odpadára, ale ako na nevyužitý zdroj biodiverzity pôdneho života, tak zistíme, že kompostovanie v sebe skrýva nečakane vysoký potenciál. Čím skôr potenciál kompostovania využijeme v praxi, tým rýchlejšie sa začne náš svet meniť k lepšiemu, a to či už množstvom vody zadržanej v krajine, množstvom uhlíka uviazaného v pôde, alebo aj živinovo bohatými chutnými potravinami. Cieľom tohto článku je priblížiť, kde sa skrýva zdroj výhod v závislosti od biologickej kvality kompostu a na čo si dať pri kompostovaní pozor.

Čo sa stane s vyzbieraným bioodpadom? Premení sa na zdroj tak, ako uvádzajú informačné letáky, ktoré nabádajú občanov k lepšiemu triedeniu? Prečo našej pôde chýba organická zložka a prečo sa v nej už toľko neurodí? Prečo sa nám tu rozširuje erózia? Myslíte, že tieto otázky spolu nesúvisia? Opak je pravdou. Inšpiráciou pre slovenské poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo aj tvorcov legislatívy v týchto oblastiach môže byť príklad kooperácie rakúskych farmárov a výrobcov kompostu.

V pokračovaní článku sa pozrieme na ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú mikrobiologickú kvalitu kompostu. Plynulo tak nadviažeme na dôležité aspekty ako vstupné suroviny, ich čistota, znalosť materiálov, veľkosť a homogenizácia vstupných materiálov, recept či optimálna vlhkosť, ktorých zohľadnením v zmysluplnej miere možno dosiahnuť kvalitný kompost.

Článok rozoberá súvislosti medzi kompostovaním pre vysoký obsah pôdneho mikrobiómu a obnovou pôdy metodikou potravnej siete pôdy (Soil Food Web) Dr. Elaine Ingham.  Popisuje niektoré z funkcií živej pôdy, ktoré, inak ako pôda zdegradovaná, umožňujú život na našej planéte v podobe nám známej. Odpovedá tiež na otázku, prečo je kompostovanie biologicky rozložiteľného odpadu pre človeka a jeho okolie prospešnejšie ako iné alternatívy spracovania tohto odpadu. Ako kompostujeme pre optimálny rozvoj prospešného mikrobióm si povieme v pokračovaní tohto článku.