Hospodárenie

Záverečný účet obce za rok vykázal prebytkový výsledok hospodárenia vo výške 31 923 €. Je potrebné celý prebytok hospodárenia obce previesť do rezervného fondu? Ak obec prevedie len povinný prídel 10 %, čo je potrebné urobiť s rozdielom? 

Obec eviduje nezaplatené faktúry, na úhradu ktorých nemá vlastné zdroje v rozpočte. Môže obec použiť prostriedky rezervného fondu na úhradu týchto nezaplatených faktúr, ak skončila rozpočtové hospodárenie za rok 2023 so schodkom rozpočtu (nedosiahla prebytok rozpočtu)?

Musí obec sledovať po 1. 5. 2024 vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávať zmeny v rozpočte, keď neplatí ustanovenie § 12 ods. 3 a § 14 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z.z.?

Príspevok o pracovnom stretnutí hlavných kontrolórov k téme majetku územnej samosprávy pokračuje jeho záverečnou časťou, v ktorej sa venujeme vybraným prípadom účtovania pohľadávok z daňových príjmov obcí a vyšších územných celkov.

V marcovom čísle časopisu sme uverejnili 1. časť príspevku o pracovnom stretnutí hlavných kontrolórov k téme majetku územnej samosprávy. V pokračovaní článku sa venujeme najčastejším porušeniam územnej samosprávy pri hospodárení s majetkom, vymáhaniu nedoplatkov v územnej samospráve a vybraným prípadom účtovania pohľadávok z daňových príjmov.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len "NKÚ SR") v závere minulého roka na svojej pôde organizoval pracovné stretnutie s hlavnými kontrolórmi krajských miest, hlavnými kontrolórmi vyšších územných celkov a profesijných združení hlavných kontrolórov k téme majetku územnej samosprávy.

Hlavný kontrolór ako zamestnanec príspevkovej organizácie obce Môže byť zamestnanec príspevkovej organizácie, ktorú zriadila obec, hlavným kontrolórom tej istej obce? Podľa § 18 ods. 2 písm. c) zákona o...

Existuje právny argument, že zásady hospodárenia podľa zákona o majetku obcí majú byť prijaté formou nariadenia? Nestačí ich schváliť ako vnútornú smernicu uznesením obecného zastupiteľstva?

Družstvo si chce od obce prenajať na päť rokov jednu budovu. Môže o nájme rozhodnúť sám starosta alebo to musí schváliť obecné zastupiteľstvo? V našich zásadách hospodárenia s majetkom obce nemáme v tejto súvislosti úpravu.

Ani po vyše tridsiatich rokoch od nahradenia sústavy miestnych národných výborov obcami sa obce nedokázali vyrovnať s majetkovoprávnym usporiadaním vlastníctva, ktoré na ne malo prejsť zo štátu. O odovzdávanom majetku sa spisovali tzv. delimitačné protokoly, spravidla vydávané okresnými národnými výbormi v likvidácii. Obsahom delimitačných protokolov bol nehnuteľný majetok, konkrétne parcely a stavby v katastrálnom území danej obce, najčastejšie parcely registra „E“, ale aj registra „C“.

Príspevok sa bližšie venuje zaujímavým otázkam z praxe dotýkajúcim sa osobitných predpisov a nakladania s verejnými prostriedkami. Odpovede reagujú na aktuálny právny stav s ohľadom na dodržanie zásad nakladania s verejnými prostriedkami s cieľom hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri manipulovaní s nimi.

Podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 523/2004 Z.z.") rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu.

Obec je samostatným právnym subjektom, ktorý má právnu a ekonomickú samostatnosť. Obec ako právnická osoba v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) vystupuje v právnych vzťahoch samostatne a vo vlastnom mene. Obec ako právnická osoba vlastní svoj majetok a má právo nielen s ním hospodáriť, ale aj podnikať.

Majetok obce podľa § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) tvoria veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“) majetok obce tvoria nehnuteľné a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa zákona o majetku obcí, alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona, alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.

Príspevok sa venuje téme povinností obce vo vzťahu k súkromnému podnikaniu občanov - inštitútu samostatne hospodáriacich roľníkov, najmä povinným skutočnostiam, ktoré sa spájajú so vznikom oprávnenia na výkon súkromného podnikania občanov v nadväznosti na vydané osvedčenie. Zároveň príspevok z kontrolnej praxe ustanovuje vybrané upozornenia a vzory osvedčení pre obec (vzor osvedčenia o zápise, zmene údajov a zrušenie statusu samostatne hospodáriaceho roľníka z obecnej evidencie). Právnu úpravu v tejto oblasti predstavuje zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v z. n. p. (ďalej len "zákon o súkromnom podnikaní občanov". Predmetný zákon o súkromnom podnikaní občanov predstavuje stabilnú právnu normu, ktorá sa počas desiatok rokov menila výnimočne.

V príspevku chceme upozorniť na zmenu v podmienkach prijímania návratných zdrojov financovania na obci od 1. januára 2017. Táto zmena bola schválená v roku 2013, zákonom č. 426/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona č. 426/2013 Z. z.).

V II. časti príspevku pokračujeme prílohami č. 1 až č. 10 k Smernici o verejnom obstarávaní.

Jednou z úloh obce je aj vedenie obecnej kroniky, a to podľa ust. § 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), podľa ktorého „... obec vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.“ Ide o samosprávnu pôsobnosť obce a bližšie podrobnosti zákon o obecnom zriadení neuvádza.

Obce a rozpočtové/príspevkové organizácie (ROPO) používajú verejné prostriedky v súlade so svojím rozpočtom a so zachovaním zásady hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti ich použitia. Štatutárny orgán obce/ROPO je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v jeho rozpočte.

Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť nový právny predpis kódexového typu, a to zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“), spoločne s dvojicou ďalších procesných kódexov: zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilným sporovým poriadkom a zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilným mimosporovým poriadkom. Tieto pri nové procesné kódexy boli publikované v Zbierke zákonov 17. júla 2015 a ako výsledok dlhých rekodifikačných snáh nahradili vyše päťdesiat rokov platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z. n. p. V rámci dlhej jednoročnej legisvakačnej doby (t. j. doby od platnosti zákona po jeho účinnosť) sa s týmito troma kódexmi dôsledne oboznamovali všetky právnické profesie, najmä advokáti, sudcova a prokurátori. Verejnú správu však zastihli nové procesné kódexy odborne nepripravenú. Cieľom článku je upozorniť obce na tie vybrané inštitúty Správneho súdneho poriadku, ktoré sú pre ne dôležité.