Hmotná zodpovednosť

Je potrebné zverejňovať v CRZ napríklad dohody o hmotnej zodpovednosti a dohody o zrážkach zo mzdy zamestnanca?

Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo na majetku. Sú tiež povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže dôjsť k vzniku škody buď na jednej, alebo druhej strane. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) presne vymedzuje situácie, v ktorých zodpovedá za škodu zamestnanec a v ktorých zamestnávateľ. Zákonník práce upravuje okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním aj osobitné druhy zodpovednosti. Rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu a osobitnými druhmi zodpovednosti spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti a v rozsahu náhrady škody. Jedna z koncepcií osobitnej zodpovednosti vychádza z predpokladu zavinenia, keď zamestnanec nesplní povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Uvedené vychádza z toho, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe takejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, čím vznikol schodok. Schodkom je teda aj účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu bola odcudzená. Zodpovednosť zamestnanca za schodok Zodpovednosť zamestnanca za schodok má oproti všeobecnej zodpovednosti zamestnanca svoje špecifiká. Osobitosť tohto druhu zodpovednosti zamestnanca spočíva v tom, že: -            pri tejto zodpovednosti sa uplatňuje prezumpcia viny zamestnanca, -            dochádza k úhrade celej skutočnej škody. Zamestnávateľ pri tomto druhu zodpovednosti nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len nasledovné: -            existenciu pracovného pomeru, -            platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, -            existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, -            nevyúčtovanie hodnôt, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi. Nakoľko sa zavinenie zamestnanca na vzniku schodku predpokladá, tak sa zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách celkom, alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno musí teda uniesť zamestnanec, nie zamestnávateľ. Hmotne zodpovedným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či pracuje na plný alebo čiastočný úväzok. Čo sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov), platí ust. § 225 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.“ Z dikcie cit. ustanovenia vyplýva, že na pracovnoprávny vzťah založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ust. § 182 až § 185 Zákonníka práce, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Dohodu o hmotnej zodpovednosti nemožno uzavrieť s mladistvým zamestnancom. Mladistvým zamestnancom sa v zmysle § 40 ods. 3 Zákonníka práce rozumie zamestnanec mladší ako 18 rokov. Uvedená nemožnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti mladistvého zamestnanca pritom vyplýva z ust. § 11 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že „zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku“. Záver Predmetom dohody môžu byť len predmety určené na obeh a obrat, t. j. hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru, iné hodnoty, ako napr. stravné poukážky, poštové známky, kolkové známky a pod. Predmetom tohto typu dohody nemôžu byť napr. automobily, inventárne predmety kancelárií či iných miestností a pod. V prílohe nájdete vzor smernice o hmotnej zodpovednosti zamestnanca vrátane vzoru dohody o hmotnej zodpovednosti.

Školská jedáleň je vo väčšine škôl súčasťou školy, ako právneho subjektu (rozpočtovej organizácie). Škola ako rozpočtová organizácia hospodári v súlade s rozpočtovými pravidlami a je povinná aplikovať pri svojich finančných tokoch a hospodárení aj zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“).

Zákonnú úpravu kompetencií obce vo vzťahu k školám/školským zariadeniam upravuje viacero právnych predpisov – kľúčovým právnym základom pre kontrolnú právomoc obcí vo vzťahu k školám/školským zariadeniam je § 6 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve“).

Príspevok sa venuje aktuálnej problematike stanovenia a dôsledkom zodpovednosti vo vzťahu k finančnej operácii v nadväznosti na finančnú kontrolu (pozn. autora: povinný kontrolný mechanizmus je výlučne základná finančná kontrola). Zároveň v ňom objasňujem spôsob výkonu základnej finančnej kontroly v rámci vecnej pôsobnosti – zodpovednosti za charakter finančnej operácie podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“). Výkon základnej finančnej kontroly sa viaže na každú finančnú operáciu alebo jej časť. Primárne sa príspevok venuje zodpovednosti zamestnancov a spôsobom definovania zodpovednosti v nadväznosti na hmotnú zodpovednosť zamestnancov podľa osobitného predpisu.

Tento článok pojednáva o zodpovednosti zamestnanca za schodok, o tom, čo sa definuje ako schodok, ako sa preukazuje schodok a jeho výška.