Porušovanie zákonnosti pri výkone územnej samosprávy je spoločensky nežiaducim javom. Orgány územnej samosprávy by mali niesť zodpovednosť za porušenie zákona, za vydanie nezákonného rozhodnutia alebo uskutočnenie nesprávneho úradného postupu. Tieto orgány musia byť kontrolovateľné a musí byť zaručená možnosť uplatnenia zodpovednosti voči nim. O to viac, ak dôsledkom protiprávneho konania je spôsobenie škody. Článok sa zameriava na rozbor trestnej zodpovednosti členov kolektívnych orgánov územnej samosprávy, t. j. obecného zastupiteľstva a zastupiteľstva VÚC.
Právna úprava
Samospráva ako súčasť verejnej správy predstavuje výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru. Územnú samosprávu v SR predstavujú obce a vyššie územné celky (ďalej len "VÚC"). Obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo VÚC (ďalej spolu len "zastupiteľstvo") je kolektívny orgán, ktorý je zložený z jednotlivých poslancov. Zastupiteľstvo vystupuje a koná ako legitímny zástupca všetkých obyvateľov, nielen voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Ak sa poslanci zastupiteľstva dopustia protiprávneho konania pri výkone mandátu poslanca, treba zohľadniť nasledujúcu právnu úpravu:
-
zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"),
-
zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v z. n. p. (ďalej len "zákon o samosprávnych krajoch"),
-
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len "Trestný zákon"),
-
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v z. n. p. (ďalej len "Ústava SR"),
-
Európska charta miestnej samosprávy z 15. októbra 1985 (ďalej len "Charta miestnej samosprávy").
Najdôležitejší medzinárodný dokument v oblasti územnej samosprávy - Charta miestnej samosprávy obsahuje v čl. 3 legálnu definíciu územnej samosprávy, podľa ktorej ide o
"právo a spôsobilosť miestnych orgánov v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci ich kompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva."