Sloboda prejavu garantovaná čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí medzi najstaršie a základné politické práva. Slobodu prejavu zaručoval už prvý európsky ústavný dokument, a to francúzska Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789, či z pohľadu medzinárodnoprávnej ochrany prelomová Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948. Slobodu prejavu následne zaručuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Charta základných práv Európskej únie.
Menované medzinárodné dokumenty sú na základe čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5 a čl. 154c ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky záväznými prameňmi práva Slovenskej republiky, na základe ktorých dochádza k posudzovaniu existencie, či neexistencie zásahov do základných práv a slobôd obsiahnutých v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Pre Slovenskú republiku je preto významná aj judikatúra medzinárodných súdnych inštitúcií, ktoré dohliadajú na ich jednotnú aplikáciu zmluvnými štátmi. Významnou je z tohto hľadiska najmä judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
Sloboda prejavu, ktorá umožňuje človeku vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory je Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") právom považovaná za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti za jednu zo základných podmienok jej fungovania a individuálnej sebarealizácie jednotlivca (II. ÚS 439/2016). Okrem sebarealizácie totiž umožňuje slobodnú výmenu myšlienok, ktorá je základom slobodnej a nenásilnej konkurencie ideí. Na nej je založená demokratická tvorba vôle nielen na celoštátnej, ale aj na lokálnej úrovni obcí a vyšších územných celkov. Ústavný súd ju navyše vníma ako
základný pilier demokratickej spoločnosti, ktorý každému dovoľuje vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotové súdy
(II. ÚS 152/08). Slovensko, resp. Československo má bohaté skúsenosti s opakom slobody prejavu, cenzúrou. Význam slobody prejavu pre udržateľnosť demokratických procesov sa tak v plnej miere ukazuje na našej vlastnej ústavnej histórii. Zrušenie cenzúry