Poskytovanie príspevku z fondov Európskej únie je upravené zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „zákon o príspevku z EŠIF“), a keďže aktivity schváleného „eurofondového“ projektu je potrebné zabezpečiť cez postupy verejného obstarávania, v predmetnom zákone dostali priestor aj otázky spojené s postupom pri porušení pravidiel a princípov verejného obstarávania. Cieľom tohto článku je vysvetliť základné pravidlá, ktorými sa spravuje postup riadiacich orgánov, zodpovedných za vykonávanie operačného programu, pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, a prečo bolo potrebné niektoré otázky riešiť novelou zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, aby bolo možné žiadať od prijímateľov vrátiť príspevok z fondov EÚ, ak sa dopustili porušenia zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
V najbližších riadkoch sa tak dočítate o novom inštitúte, ktorým je preskúmanie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“) na základe podnetu oprávneného orgánu, o osobitných pravidlách pre archiváciu dokumentácie k „eurofondovému“ verejnému obstarávaniu, ako aj o zvýšení finančných limitov pre zákazky s nízkymi hodnotami. Novela zákona o príspevku z EŠIF, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky 29. marca 2017 a účinnosť nadobudla 1. júna 2017.
Prvotný podnet na úpravu zákona o príspevku z EŠIF vychádzal z prijatia nového zákona o verejnom obstarávaní
Novela zákona o príspevku z EŠIF sa začala pripravovať ešte koncom roku 2015 ako reakcia na prijatie nového zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo „ZVO“), ktorý bol Národnou radou SR schválený v novembri a účinnosť mal nadobudnúť 18. apríla 2016. Nový zákon o verejnom obstarávaní vypustil inštitút protokolu, ktorý ÚVO vydával v prípade výkonu kontroly po uzavretí zmluvy a nahradil ho rozhodnutím podľa § 175 ZVO. Aktuálne platný zákon o príspevku z EŠIF však v ustanovení § 41 upravuje postup poskytovateľa (riadiaceho orgánu zodpovedného za vykonávanie operačného programu, ktorým je spravidla ministerstvo) pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktorý v prípade podania podnetu na ÚVO vychádza len z protokolu a nepočíta s možnosťou vydania rozhodnutia. Zákon o verejnom obstarávaní pritom v nadväznosti na vypustenie protokolu ako výstupu z kontroly zákazky po uzavretí zmluvy žiadnym spôsobom nenovelizoval zákon o príspevku z EŠIF, ktorý pozná pojem „protokol“, vychádza z neho a vydanie protokolu spája s právnym účinkom, ktorým je vrátenie príspevku alebo jeho časti zo strany prijímateľa eurofondov. Z uvedeného dôvodu sa začali kroky spojené s prípravou novely zákona o príspevku z EŠIF, aby bol postup riadiaceho orgánu v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania jasný a určitý.
Aké sú základné pravidlá pre postup poskytovateľa príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania v prípade nadlimitných a podlimitných zákaziek?
Odpoveď na uvedenú otázku je potrebné hľadať v ustanovení § 41 zákona o príspevku z EŠIF, ktorý upravuje postup pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Prvá zmena, ktorú prináša novela zákona o príspevku z EŠIF, je samostatná úprava v prípade porušenia zákona o verejnom obstarávaní pri nadlimitných a podlimitných zákazkách (§ 41 zákona o príspevku z EŠIF) a samostatná úprava pre postup riadiaceho orgánu ako poskytovateľa príspevku v prípade zákaziek s nízkou hodnotou (nové ustanovenie § 41a zákona o príspevku z EŠIF). Z hľadiska alokácie finančných zdrojov, ktoré boli pridelené jednotlivým operačným programom, sú rozhodujúce nadlimitné a podlimitné zákazky. Tak si poďme priblížiť úpravu postupu riadiaceho orgánu v prípade zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania:
Podľa § 41 ods. 1 zákona o príspevku z EŠIF „ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,100) ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,