Dobrý deň, chcem sa poinformovať či je možné s novoprijatým zamestnancom uzatvoriť dohodu v zmysle § 155 ZP, t.j. že po absolvovaní zaškolenie resp. zaučenia na určitú pracovnú pozíciu bude povinný zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, v opačnom prípade budem musieť zamestnanec uhradiť náklady zamestnávateľa na zaškolenie resp. zaučenie.

Môže zamestnávateľ prispievať k strave 55% rôznymi sumami? Sme obec s materskou školou bez právnej subjektivity. Naša MŠ je malá, stravujú sa v nej deti a zamestnanci školstva. Pre ostatných zamestnancov obce nie sú vytvorené podmienky v MŠ na ich stravovanie a zamestnávateľ im prispieva na stravu formou finančného príspevku. Z ceny jedla v MŠ zamestnávateľ prispieva 55% čo je 3,50 Eur. Ostatní zamestnanci obce dostávajú finančný príspevok vo výške 3,50 Eur. Pri zmene od 1. apríla 2025 je potrebné zvýšiť sumu finančného príspevku k strave, musí byť rovnaký príspevok aj k strave v MŠ? Je možné výšku príspevku zo SF k strave zmeniť aj priebehu roka napr. od 1.4.2025? 

Obec má zavedený množstevný nevážený zber komunálneho odpadu. Všetci poplatníci majú zberné nádoby s RDFI čipom. Obec má k dispozícií zostavu, ktorá obsahuje údaje o tom, kto a koľkokrát vyviezol nádobu na komunálny odpad. Na základe tohto zoznamu sa vyrubuje poplatok za komunálny odpad jednotlivým poplatníkom. Sú to aj domácnosti, ale aj právnické osoby, alebo fyzické osoby podnikatelia, ktorí prevádzkujú v obci prevádzky. Ako postupovať v prípade, ak poplatník nemá zaznamenaný ani jeden vývoz komunálneho odpadu za celý rok 2024?

Prosíme Vás o stanovisko, popr. o usmernenie k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta: čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, Prešov. Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta Prešov? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta Prešov nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska – pracovnú cestu v rámci mesta Prešov priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému? V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci PSK (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku. 

Článok sa zaoberá konaním o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a jeho priebehom, pričom poukazuje tiež na základnú charakteristiku tohto osobitného konania vo veciach správneho súdnictva, podmienky podania tejto žaloby, kasačnú sťažnosť, ako aj na príslušné rozhodnutia súdov.

Obec, ktorá je správnym orgánom, vedie o každej procesnej veci v správnom konaní spisový materiál. Uvedený spisový materiál obsahuje celý priebeh správneho konania, a to od jeho začiatku až po vydanie rozhodnutia. Významnou súčasťou správneho konania je pritom aj dokazovanie, pričom jednotlivé dôkazy, listiny, sú súčasťou spisu. Súčasťou spisu sú aj zápisnice, ktoré zachytávajú priebeh správneho konania pred obcou. Predmetom článku je sprístupnenie spisu ako úkon obce, ktorý musí byť striktne v súlade s právnou úpravou.

Aké sú podmienky priznania a odňatia osobného príplatku zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme?

Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestom poplatku za rozvoj“), na základe ktorého môžu obce miestny poplatok za rozvoj vyrubovať, bol schválený už 20. novembra 2015 a prvé poplatky obce vyrubili v roku 2017. Od jeho schválenia uplynie 10 rokov a postupom času sa zabúda na dôvody jeho prijatia. Ešte väčším problémom je, že sa mení charakter poplatku na daň.