Životné protredie

Dňa 17. septembra 2024 Národa rada Slovenskej republiky v treťom čítaní schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z.o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov [1]. V článku budú predstavené samotné dôvody predloženia vládneho návrhu, súhrn a opis hlavných zmien, ktoré majú vplyv na samotné konanie. Bude predstavená aj zmena prílohy, ktorá sa vzťahuje na odpadové hospodárstvo.

V predchádzajúcom čísle som zhrnula legislatívny balíček upravujúci oblasť chovu hospodárskych zvierat a v skratke uviedla základné požiadavky pre skladovanie a manipuláciu s hospodárskym hnojivom. V pokračovaní článku chcem ukázať, aké sú nové trendy v ustajnení hospodárskych zvierat a s tým spojená produkcia hospodárskeho hnojiva.

Predmetom článku je poľnohospodárska prax, presnejšie živočíšna výroba z hľadiska ochrany životného prostredia, požiadavky a povinnosti vyplývajúce z legislatívy a pokus sprehľadniť legislatívu, ktorá sa kladie na živočíšnu výrobu z hľadiska ochrany životného prostredia.

V súčasnosti sa v súvislosti so životným prostredím a ekológiou najčastejšie hovorí o green deal-e, uhlíkovej neutralite, zelenej či cirkulárnej ekonomike. Diskutuje sa o výhodách, opodstatnenosti, termínoch aj rizikách. Predmetom príspevku nie je zapojiť sa do týchto diskusií, ale skôr položiť niekoľko otázok a upriamiť pozornosť na veci a problémy, ktoré môžu v budúcnosti nastať a na ktoré by sa nemalo zabudnúť, ale v predstihu sa na ne pripraviť. Možno sa niektoré pripomienky budú zdať futuristické a nemusia sa týkať ani Slovenska, ale "nová zelená politika" sa netýka len Slovenska, ale minimálne Európskej únie.

Článok bližšie rozoberá činnosť Európskeho parlamentu v roku 2024, a to konkrétne v oblasti životného prostredia.

V decembri 2023 Slovenská agentúra životného prostredia zverejnila Správu o stave životného prostredia SR v roku 2022 [1]. Obsahuje vyhodnotenie jednotlivých oblastí a podoblastí. V tomto článku sa bližšie pozrieme na obehové ukazovatele, ktoré nám poskytujú iný pohľad, ako ponúkajú klasické odpadové ukazovatele.

V experimente bol skúmaný vplyv prídavku prírodných materiálov – zeolitu a vápna do procesu kompostovania kravského hnoja. Kravský hnoj s pridanými prírodnými materiálmi: zeolit (Z) a zeolit a vápno (ZL) boli porovnané so substrátom bez úprav – kontrola (C). Počas procesu kompostovania (90 dní) sa monitorovala teplota v substrátoch, chemické a mikrobiologické parametre preukazujúce kvalitu kompostovania. Počas kompostovania v substrátoch Z a ZL bola dosiahnutá maximálna teplota 38,6 a 52,5 °C, jednotlivo. Toto zvýšenie teploty malo významný vplyv na prežitie koliformných baktérií a fekálnych koliformných baktérií v substrátoch Z a ZL. Degradácia organickej hmoty významne vzrástla v ZL v porovnaní s C (P < 0,001) v dôsledku relatívne rýchleho rozkladu organickej hmoty činnosťou mikroorganizmov v tomto substráte. Stanovenie chemických parametrov tiež ukázalo významné rozdiely medzi experimentálnymi substrátmi. Úroveň pH v ZL bola vyššia a pohybovala sa od 9,16 do 7,99. Uvoľňovanie amoniaku zo substrátu ZL bolo výrazne znížené. Obsah celkového dusíka (Nt) v substráte ZL bol signifikantne zvýšený v porovnaní s ďalšími dvoma substrátmi (Z a C) a viedol k zníženiu uhlíka a pomeru dusíka ku koncu kompostovania. Naše získané výsledky nasvedčovali, že kompostovanie hnoja s prídavkom prírodných materiálov zvyšuje rýchlosť procesov pri kompostovaní kravského hnoja a ovplyvnil aj kvalitu zloženia kompostu ako konečný produkt používaný ako hnojivo.

Podľa aktuálne platnej právnej úpravy budú obce od 1. januára 2025 povinné zabezpečiť zavedenie a vykonávanie triedeného zberu pre nový prúd komunálneho odpadu, ktorým bude textil. Čo všetko je považované za textil však nie je aktuálne jasne definované. V článku sa pozrieme na rôzne zdroje, z ktorých možno aspoň čiastočne vyvodiť, čo by sa za textil dalo považovať. Rovnako sa zameriame na aktuálne publikované Závery BAT pre textilný priemysel.

Príspevok v druhej časti pokračuje v prehľade niektorých legislatívnych zmien za rok 2022, napr. v oblasti dotácií, verejných vodovodov a verejných kanalizácií, obnovy národných kultúrnych pamiatok a ochrany životného prostredia, ktoré sa týkajú obcí, miest a vyšších územných celkov (ďalej len „VÚC“).

Národná rada SR schválila 16. februára 2022 zákon č. 66/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“), a to s účinnosťou od 15. marca 2022. Aké zmeny priniesla predmetná novela sa dozvieme v článku.

Bratislava – 8. januára 2022 - Slovensko nie je pripravené na riešenie sucha natoľko, aby dokázalo eliminovať hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie a komplexné riešenie v podobe ucelenej stratégie.

 Predmetom príspevku je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý Národná rada SR schválila 30. septembra 2021. Prezidentkou bol zákon podpísaný 11. októbra 2021 (pozn. redakcie: v čase redakčnej uzávierky ešte nebol zákon publikovaný v Zbierke zákonov SR*). V tomto roku ide už o piatu novelu zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“). Tento zákon bol novelizovaný zákonom č. 9/2021 Z. z., zákonom č. 46/2021 Z. z., zákonom č. 128/2021 Z. z. a zákonom č. 216/2021 Z. z. * V súčasnosti zákon publikovaný pod č. 372/2021 Z. z.

Zákonom č. 216/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. došlo k zásahu do úpravy v § 16 ods. 10 písm. a) zákona o odpadoch.

  Ako vznik odpadov z triedeného zberu, správne vedenie evidencie a ohlasovanie údajov súvisí s úrovňou vytriedenia odpadov v obci, s plnením cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade a s plnením štandardu zberu sa dozviete v nasledujúcom príspevku.

V aprílovom čísle časopisu sme priniesli prvú časť príspevku, ktorý bol zameraný na úvod do problematiky previazanosti posudzovania vplyvov navrhovaných činností a ich zmien na životné prostredie a následných povoľovacích konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“), ako aj na povinnosti orgánu EIA voči stavebnému úradu. V májovom čísle prinášame pokračovanie príspevku, v ktorom sa možno dočítať o povinnostiach stavebného úradu ako povoľovacieho orgánu voči orgánu EIA, ktorý navrhovanú činnosť posudzoval, ako aj o niektorých problémoch z aplikačnej praxe. 

V súčasnosti je téma zálohovania jednorazových obalov na nápoje viac než aktuálna. Pojmom „jednorazový obal“ sa rozumejú obaly na jedno použitie. Cieľom zavedenia zálohovania je dosiahnuť efektívnejší zber a následnú recykláciu. Takto získaná druhotná surovina sa použije napríklad aj na výrobu nových nápojových obalov bez nutného odčerpávania cenných prírodných zdrojov. Aj týmto sa pozitívne prispeje k zníženiu environmentálnej záťaže na životné prostredie vrátane eliminácie voľne pohodených odpadov v krajine prevažne vo vodných tokoch (tzv. littering). Skvalitnia sa tiež prírodné, umelé a sociálne zložky životného priestoru občanov Slovenskej republiky.

Ochrana životného prostredia sa oprávnene dostáva čoraz viac do popredia. Právna úprava v tejto súvislosti ukladá viaceré povinnosti aj obciam a mestám v rámci výkonu prenesenej štátnej správy ako stavebným úradom (ďalej len „stavebný úrad“).