Zamestnanec

V r. 2020 obec zadržiavala na základe výzvy od exekútora dlžnú sumu nášho zamestnanca. Exekútor konanie pozastavil, zamestnanec zomrel a obec eviduje v účtovníctve na účte 379 sumu 318 €, ktorá sa stiahla zo mzdy bývalého zamestnanca. Finančná čiastka nebola zahrnutá do dedičského konania a exekútor ju nepožaduje poslať. Môžeme túto sumu vyplatiť pozostalým? Akou formou a ako to zaúčtovať?

Je možné preplatiť zamestnancovi stravné za zahraničnú pracovnú cestu, ak bol vyzdvihnúť kolegov z letiska? Považuje sa toto za pracovnú cestu?

Ak má zamestnanec vytvorený popis pracovných činností, ktorý pozostáva z dvoch častí: 1. hlavná charakteristika práce - táto charakteristika je uvedená aj v pracovnej zmluve, napr. asistentka riaditeľa. Vykonávanie sekretárskej činnosti v sídle spoločnosti (príjem a evidenciu došlej i odoslanej pošty, jej distribúciu, vyhotovenie korešpondencie GR a riaditeľov úsekov). Zabezpečenie činností vyplývajúcich z procesu komunikácie. 2. Konkrétne / bližšie určené činnosti - ktoré sa už v PZ neuvádzajú, ale sú dostupné pre zamestnanca na intranete spoločnosti, kde má neobmedzený prístup a podpisuje ich LEN nadriadený zamestnanec. Ak však nastane doplnenie len konkrétnej činnosti- napríklad u asistentky "evidencia faktúr" , je nutné toto doplnenie pripraviť, ako dohodu o zmene pracovnej zmluvy - dodatok? Alebo stačí len úprava dokumentu na intranete a zaslanie informácie zamestnancovi online, prípadne len jeho podpis, že sa oboznámil so zmenou?

V KZ je napísané, že sa uzatvára na obdobie od 01.03.2020 do podpísania novej kolektívnej zmluvy. Nie je presne určené DO kedy. Podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní č. 2/1991 § 6 odsek (1) Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok. Znamená to, že táto kolektívna zmluva, je už neplatná, keďže nebol urobený žiadny dodatok ?, ani žiadna nová sa nespísala od roku 2020. alebo je stále platná ? Ak nebola platná, bude to mať dopad aj na všetky nároky, výhody ktoré si zamestnanci uplatňovali z nej? Samozrejme do 31.08.2024 sa budú nároky uplatňovať z vyššej KZ.

Obec nemá na účte dostatok finančných prostriedkov na výplatu platov svojim zamestnancom. Môže obec použiť na tento účel prostriedky rezervného fondu?

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje legislatívne zmeny, ktoré majú motivovať dlhodobo nezamestnaných a osoby s nízkou kvalifikáciou, aby sa úspešne začlenili na trh práce.

Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo na majetku. Sú tiež povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže dôjsť k vzniku škody buď na jednej, alebo druhej strane. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) presne vymedzuje situácie, v ktorých zodpovedá za škodu zamestnanec a v ktorých zamestnávateľ. Zákonník práce upravuje okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním aj osobitné druhy zodpovednosti. Rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu a osobitnými druhmi zodpovednosti spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti a v rozsahu náhrady škody. Jedna z koncepcií osobitnej zodpovednosti vychádza z predpokladu zavinenia, keď zamestnanec nesplní povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Uvedené vychádza z toho, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe takejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, čím vznikol schodok. Schodkom je teda aj účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu bola odcudzená. Zodpovednosť zamestnanca za schodok Zodpovednosť zamestnanca za schodok má oproti všeobecnej zodpovednosti zamestnanca svoje špecifiká. Osobitosť tohto druhu zodpovednosti zamestnanca spočíva v tom, že: -            pri tejto zodpovednosti sa uplatňuje prezumpcia viny zamestnanca, -            dochádza k úhrade celej skutočnej škody. Zamestnávateľ pri tomto druhu zodpovednosti nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len nasledovné: -            existenciu pracovného pomeru, -            platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, -            existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, -            nevyúčtovanie hodnôt, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi. Nakoľko sa zavinenie zamestnanca na vzniku schodku predpokladá, tak sa zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách celkom, alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno musí teda uniesť zamestnanec, nie zamestnávateľ. Hmotne zodpovedným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či pracuje na plný alebo čiastočný úväzok. Čo sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov), platí ust. § 225 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.“ Z dikcie cit. ustanovenia vyplýva, že na pracovnoprávny vzťah založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ust. § 182 až § 185 Zákonníka práce, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Dohodu o hmotnej zodpovednosti nemožno uzavrieť s mladistvým zamestnancom. Mladistvým zamestnancom sa v zmysle § 40 ods. 3 Zákonníka práce rozumie zamestnanec mladší ako 18 rokov. Uvedená nemožnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti mladistvého zamestnanca pritom vyplýva z ust. § 11 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že „zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku“. Záver Predmetom dohody môžu byť len predmety určené na obeh a obrat, t. j. hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru, iné hodnoty, ako napr. stravné poukážky, poštové známky, kolkové známky a pod. Predmetom tohto typu dohody nemôžu byť napr. automobily, inventárne predmety kancelárií či iných miestností a pod. V prílohe nájdete vzor smernice o hmotnej zodpovednosti zamestnanca vrátane vzoru dohody o hmotnej zodpovednosti.

Zamestnávateľ má zavedený pružný pracovný čas, pričom na účely pracovnej cesty stanovil pracovný čas od 08.00h do 16.00 h. Ako má zamestnávateľ vyhodnotiť čas, ktorý zamestnanec strávi na pracovnej ceste vo sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň, ak zamestnanec vo sviatok cestoval (pozn. nejde o vodiča) v čase od 12.00 h do 17.00 h a od 17.00 h do 20.00 h vykonával prácu? Pre úplnosť dodávame, že nejde o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou. Ide nám predovšetkým o vyhodnotenie, ktorý časový úsek sa v danom prípade považuje za prácu nadčas, ktorý časový úsek je tzv. stratou času a ktorý časový úsek možno v danom prípade považovať za prácu vo sviatok.

V pracovnej zmluve máme uvedené pracovný pomer na dobu určitú do..... Koľkokrát sa môže predlžovať pracovná zmluva na dobu určitú, kedy už prechádza na dobu neurčitú.

Zamestnanec - vedúci oddelenia, ktorý má platovú triedu 8, bude dočasne poverený výkonom funkcie riaditeľa odboru, ktorý má platovú triedu 9 (pozn.: všetci riaditelia sú zaradení do platovej triedy 9). Poverenie vystavíme podľa § 9 Zákonníka práce. Pracovnú zmluvu v časti „druh práce“ nebudeme dodatkovať, nakoľko i naďalej zostáva na pozícii vedúceho oddelenia a túto pozíciu máme u neho uvedenú ako druh práce v pracovnej zmluve. Pri odmeňovaní postupujeme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Naša otázka je, či sa má zamestnancovi upraviť plat na ten čas, keď bude poverený, teda, že ho zaradíme do platovej triedy 9 a upravíme mu príplatok za riadenie alebo mu ponecháme platovú triedu 8, keďže sa mu druh práce v pracovnej zmluve nemení a len mu upravíme príplatok za riadenie.

Situácia je nasledovná: 1. začiatok pracovného pomeru 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) 2. nástup zamestnanca na PN 25. 3. 2024 (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby) - PN trvá do 31. 5. 2024. Otázka znie: Kedy (dátum) končí skúšobná doba zamestnanca?

Ako má zamestnávateľ posúdiť nárok na čerpanie dovolenky za kalendárny rok 2022 v prípade, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 10.06.2021 a jej materská dovolenka skončila 02.02.2022, pričom od 03.02.2022 si zamestnankyňa následne čerpala a ešte stále čerpá rodičovskú dovolenku? Pracovný pomer trval nepretržite počas celého roka 2022, zamestnankyňa však v danom roku z nášho pohľadu nesplnila podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, a teda nie je možné pristúpiť ku kráteniu dovolenky podľa § 109 ZP. V danom prípade z nášho pohľadu nemôžeme hovoriť o nároku na pomernú časť dovolenky, keďže tá sa v kontexte § 101 ZP vzťahuje na prípady, keď pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite celý kalendárny rok.

Akým spôsobom môže zamestnávateľ znížiť platovú triedu zamestnancovi, keď vyššia trieda bola priznaná omylom, resp. môže zamestnávateľ vykonať takýto krok, ak zamestnanec so znížením platovej triedy nesúhlasí?

Novozvolený starosta obce prijal vo februári 2023 do pracovného pomeru na dobu neurčitú dcéru svojej sestry na funkciu administratívna pracovníčka a určil jej pracovnú náplň, ktorú daná pracovníčka až do odchodu na materskú dovolenku v septembri 2023 nevykonávala. Nikto nekontroloval jej využitie pracovného času ani jej pracovný výkon. Bolo zjavné, že pracovné miesto bolo vytvorené čisto pre blízku osobu starostu. Na otázku poslancov obecného zastupiteľstva o dôvode a opodstatnenosti novej funkcie bola poskytnutá odpoveď, že prijímanie zamestnancov je v plnej kompetencii starostu obce. Neuprednostnil starosta obce v tomto prípade osobný záujem pred verejným a nezneužil obecné financie na plat na umelo vytvorenú funkciu pre blízku osobu?

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, pri odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce. Zákonník práce vyžaduje, aby boli v pracovnej zmluve určené mzdové podmienky. Súkromná škola by chcela pri odmeňovaní postupovať podľa svojho vnútorného predpisu - smernice, kde by bolo určené odmeňovanie (základný plat, príplatky, zvyšovanie mzdy podľa započítanej praxe atď.).  Je takýto postup (keď je v mzdových podmienkach v pracovnej zmluve uvedený odkaz na vnútorný predpis) v súlade so Zákonníkom práce? Ako by malo vyzerať ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom odkazuje pri určení výšky mzdy zamestnanca na tento vnútorný predpis?

Vzťahuje sa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme na zamestnancov súkromnej základnej školy? Vzťahuje sa na ne v plnom rozsahu alebo len čiastočne? Ak áno, prosím o objasnenie, ktoré veci sa týkajú zamestnancov súkromnej základnej školy (napr. majetkové priznanie vedúcich zamestnancov).

Pracovnoprávny vzťah je zmluvným vzťahom medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Povinnosti zamestnanca, ktoré má počas trvania pracovnoprávneho vzťahu plniť, sú vymedzené najmä v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ale môžu byť vyjadrené aj v iných predpisoch, napr. v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Úpravu povinností zamestnanca možno nájsť aj v interných predpisoch zamestnávateľa. Medzi tieto interné predpisy patria aj predpisy zamestnávateľa v oblasti BOZP. V súlade s § 12 ods. 2 písm. k) zákona o BOZP je zamestnanec povinný „nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce.“ Zamestnanec je povinný podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb, ktoré sú oprávnené dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvádza zamestnávateľ v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise (napr. smernici). Povinnosť upraviť podrobnosti o vyšetrení zamestnanca na požitie alkoholu, omamných alebo psychotropných látok vo vnútornom predpise alebo v pracovnom poriadku vyplýva z  § 12 ods. 2 písm. l) zákona o BOZP. V danom vnútornom predpise (smernici), prípadne v pracovnom poriadku sa odporúča upraviť: povinnosti zamestnancov – napr. nenastupovať do práce pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, alebo zákaz požívať alkohol a tieto látky na pracovisku, povinnosť podrobiť sa vyšetrenie, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo orgán štátnej správy, aby zistili či zamestnanci nie sú pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených dať príkaz zamestnancovi, aby sa podrobil kontrole, či nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných omamných prostriedkov a vymedzenie okruhu zamestnancov povinných podrobiť sa kontrole, vymedzenie okruhu zamestnancov oprávnených vykonať dychovú skúšku prístrojom – alkoholtesterom, ktorý určí objemové percento /promile/ alkoholu v krvi, periodicitu vykonávania kontrol, popis postupu vykonania kontroly, možné postihy pre zamestnancov zamestnávateľa za porušenie povinností tohto vnútorného predpisu.

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Zamestnankyňa obce má v náplni práce evidenciu obyvateľstva, správu daní a poplatkov, personalistiku a mzdy, správu majetku, zverejňovanie zmlúv, vedenie účtovníctva a vedenie pošty a registratúry zamestnávateľa. Má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, odbor verejná správa. Do ktorej platovej triedy má zamestnávateľ zamestnankyňu zaradiť? Možno ju zaradiť do 7. alebo 8. platovej triedy, keďže vykonáva kumulatívne funkcie?

Novozvolený starosta obce prijal vo febr.2023 do prac.pomeru na dobu neurčitú dcéru svojej sestry na funkciu admistratívna pracovníčka a určil jej prac.náplň,ktorú daná pracovníčka až do odchodu na mat.dovolenku v sept.2023 nevykonávala. Nikto jej nekontroloval využitie prac.času ani výkon. Bolo zjavné,že prac.miesto bolo vytvorené čisto pre blízku osobu starostu. Na otázku poslancov Obecného zast. o dôvode a opodstatnenosti novej funkcie bola odpoveď,že prijímanie zamestnancov je v plnej kompetencii starostu obce. Neuprednostnil starosta obce v tomto prípade osobný záujem pred verejným a nezneužil obecné financie na plat na umelo vytvorenú funkciu pre blízku osobu ?