Zálohovanie

V súčasnosti nerezonuje v oblasti životného prostredia nič viac ako klimatická kríza a boj s ňou, emisie skleníkových plynov, otepľovanie planéty či znižovanie uhlíkovej stopy a obsahu CO2 v atmosfére. Zelená ekonomika a cirkulárna ekonomika hovoria nielen o potrebe využívať obnoviteľné zdroje energií a surovín, viac recyklovať, a tým využívať odpad ako druhotnú surovinu, ale tiež hovoria o „blízkosti“ jednotlivých uzlov životného cyklu výrobkov, a tým o znižovaní dopravných a prepravných trás, ako o jedenej z foriem znižovania emisií a podielu CO2 v atmosfére. Týka sa to všetkých foriem dopravy a hlavne prepravy surovín a tovarov na (niekedy zbytočne) dlhé vzdialenosti.

Mnohé novinky, nové zákony a nariadenia sa rodia dlho a ťažko, a až čas potvrdí ich správnosť, opodstatnenosť, ale niekedy aj potrebu korekcie, úpravy, novelizácie. V tomto smere je dobrým, takmer čítankovým príkladom zálohový systém pre niektoré nápojové obaly - PET fľaše a plechovky. O snahách zálohovať PET nápojové fľaše sa začalo hovoriť už v roku 2001 po prijatí zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ním vytvoreného Recyklačného fondu. Boli predkladané viaceré projekty na financovanie zálohového systému z prostriedkov fondu, hľadali sa rôzne modely overené niekde v zahraničí. Dlhoročná snaha našla konkrétnu podobu až v roku 2019 v podobe zákona č. 302/2019 Z.z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O komplikovanosti problematiky svedčí aj to, že platnosť zákona sa posunula z roku 2022 až na rok 2023, pričom v súčasnosti sa už pripravuje jeho novelizácia. Vzniká preto otázka, či je už potrebná?

Dobrý deň, ďakujem za odpoveď a mám ešte k danej otázke pod ID:4777 ešte dotaz: Čo je potrebné zabezpečiť pri prepravkách, ktoré sú zálohované: evidencia na konkrétneho odberateľa, dofakturácia DPH na konci roka... ? A keď partner skončí s nami obchodovanie, je potrebné dofaktúrovať DPH na nevrátené prepravky?

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

Slováci vyprodukujú ročne takmer 500 kg odpadu na osobu, a tento objem každoročne rastie. Po prijatí rôznych legislatívnych opatrení sa možno mení zloženie a štruktúra vznikajúceho odpadu, ale na celkový objem to nemá zásadný vplyv. Z hľadiska dopadu na obyvateľov je zaujímavý najmä komunálny odpad, pretože náklady na nakladanie s ním majú na nich priamy dopad. Nárast poplatkov za komunálny odpad malo zmierniť zavedenie jeho separovaného zberu a samostatný zber a „odber“ niektorých komodít, ktoré v minulosti často končili v komunálnom odpade. Zdá sa však, že ani rozširovanie sortimentov triedeného zberu neprináša očakávané znižovanie poplatkov.

Už takmer pol roka platí na Slovensku zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“). O tomto zákone, dôvodoch jeho prijatia, výhradám voči nemu, jeho dopadoch na obyvateľstvo, ekológiu či separovaný zber komunálneho odpadu sa už veľa popísalo. Je však vhodné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sa ukazujú byť menšími či väčšími problémami.

Dňa 26. februára 2020 vydala Európska komisia správy o členských krajinách, v ktorých posúdila pokrok dosiahnutý v oblasti štrukturálnych reforiem, predchádzaniu a nápravy makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní v súlade s európskymi právnymi predpismi. Pre Slovensko bola taktiež vydaná Správa o Slovensku za rok 2020, ktorá sa venuje aj oblasti obehového hospodárstva a nakladania s odpadmi.

Prvá časť príspevku nám predstavila novú právnu úpravu zálohovania jednorazových obalov na nápoje z pohľadu  dôvodov jej zavedenia, ako aj ozrejmenia úlohy správcu, ktorý má koordinovať fungovanie zálohového systému či systému jeho financovania. Pokračovanie príspevku poukazuje na skutočnosť, že perspektívne fungovanie zálohového systému si vyžaduje súčinnosť rôznych subjektov ako správcu, výrobcov obalov, distribútorov obalov, štátu či samotného spotrebiteľa.

V súčasnosti je téma zálohovania jednorazových obalov na nápoje viac než aktuálna. Pojmom „jednorazový obal“ sa rozumejú obaly na jedno použitie. Cieľom zavedenia zálohovania je dosiahnuť efektívnejší zber a následnú recykláciu. Takto získaná druhotná surovina sa použije napríklad aj na výrobu nových nápojových obalov bez nutného odčerpávania cenných prírodných zdrojov. Aj týmto sa pozitívne prispeje k zníženiu environmentálnej záťaže na životné prostredie vrátane eliminácie voľne pohodených odpadov v krajine prevažne vo vodných tokoch (tzv. littering). Skvalitnia sa tiež prírodné, umelé a sociál­ne zložky životného priestoru občanov Slovenskej republiky.

Príspevok analyzuje dopady tzv. litteringu. Ide o správanie, ktorého podstatou je predovšetkým znečisťovanie komunálneho životného prostredia plastovými odpadmi a obalmi z odpadov z nápojov a iných surovín. Slovenský zákonodarca sa pod vplyvom uvedeného neželaného správania rozhodol zaviesť úpravu zákona č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý má napomôcť znížiť mieru litteringu na Slovensku. V uvedenom kontexte príspevok analyzuje mieru efektivity a systémovosti uvedenej právnej úpravy, a to aj vo vzťahu k slobode podnikania.

S účinnosťou od 1. decembra 2019 sa SR pridala ku skupine európskych štátov, [1] ktoré si v boji proti negatívnym aspektom výroby a používania jednorazových nápojových obalov zvolili ich spätný odber priamo od konečného užívateľa, teda vybrali sa cestou zálohovania. V našich podmienkach pritom nejde o prvý model založený na spätnom odoberaní obalov z nápojov naproti vyplácanému zálohu – zálohovanie veľkej časti opakovane použiteľných obalov na nápoje (najmä pivných sklenených fliaš) v SR funguje už pomerne dlhý čas, pričom vykazuje vysokú mieru efektívnosti, pokiaľ ide o ich návratnosť za účelom opakovaného použitia.

Od 1. januára 2022 sa začína na Slovensku zálohovať. V našej obci sú však iba malé predajne, na ktoré sa povinnosť zriadenia odberného miesta zálohovaných obalov nevzťahuje. Ako inak môžeme zabezpečiť túto možnosť pre našich občanov?