Základ dane

Zaměstnavatel (1 zaměstnanec) tvoří sociální fond ve výši povinného přídělu 0,6% z hrubé mzdy každý měsíc. Zaměstnavatel poskytuje aktuálně zaměstnanci stravenky ve výši 8,3 € za den, 55 % 4,57 € si uplatňuje zaměstnavatel jako denní daňovou položku, 3,73 €/den odečítá z čisté mzdy zaměstnanci a účtuje interním dokladem 331/213. Dotaz je, zda by se uvedená denní částka stravenky, kterou odečítá firma zaměstnanci ve výši 45 % z hodnoty stravenky dala zúčtovat jako příspěvek ze sociálního fondu zaměstnanci? Konkrétně by to znamenalo, že by se hodnota 45 % ze stravenky již neodečítala zaměstnanci z čisté mzdy. Pouze by se interním dokladem zaúčtovala měsíční částka na účty 472/213. Zaměstnanec by si na stravné nic nepřispíval, vše by za něj platil až do vyčerpání fondu zaměstnavatel. Je takováto varianta možná? A ještě dotaz, pokud je to takto možné a v pořádku, jedná se o nezdanitelnou částku jak na straně zaměstnance, tak zaměstnavatele, je to tak správně? K žádnému navýšení o daň a sociální a zdravotní odvody pojistného zde nedojde?

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Komanditná spoločnosť sa transformuje na s. r. o. Podľa § 16 ods. 4 písm. e) zákona o účtovníctve, zostavíme závierku ku dňu predchádzajúcemu zmeny právnej formy? Táto závierka sa zverejňuje na cez portál finančnej správy? Ide o mimoriadnu účtovnú závierku? Doteraz komanditná spoločnosť účtovala o odloženej dani, je ju potrebné prehodnotiť k dňu predchádzajúcemu transformácii? Je povinnosť účtovať o dani z motorových vozidiel – len na túto časť roka? Čo s opravnými položkami? Tak isto je povinnosť zostaviť daňové priznanie za časť roka pre zanikajúcu komanditnú spoločnosť, je povinnosť robiť nejaké špeciálne úpravy základu dane?

Obecná samospráva patrí k územnej samospráve, čo znamená, že obyvatelia určitého územia majú právo rozhodovať o veciach, ktoré sú samospráve zverené. Obecné samosprávy sú základnými bunkami samosprávneho systému, na úrovni regiónov predstavujú samosprávu vyššie územné celky.

Dobrý deň, daná je nemecká spoločnosť (A - shareholder), ktorá je spoločníkom v inej nemeckej komanditnej spoločnosti (B), a je tiež spoločníkom aj v slovenskej spoločnosti so sídlom na území Slovenska (C). Spomínaná nemecká spoločnosť (A - shareholder) predá svoj obchodný podiel v slovenskej spoločnosti (C) nemeckej komanditnej spoločnosti (B). Predpokladám, že ide o príjem zo zdrojov na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. g) ZDP, teda spoločnosť A považujeme za daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, a zdaní daný príjem na Slovensku. Bude príjem zdanený zrážkou (v ustanovení § 43 ZDP nie je predmetný príjem spomínaný) alebo spoločnosť A musí podať daňové priznanie k dani z príjmov (s vyplnením časti H - výpočet základu dane nerezidenta), teda vznikne mu registračná povinnosť na daň z príjmov na Slovensku? Čo môže spoločnosť A odpočítať ako výdavok pri predmetnom príjme?

Spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve obstarala osobný automobil - elektromobil, ktorý zaradila do odpisovej skupiny 0, odpisový plán stanovila na dobu 4 roky. Keďže pre odpisovú skupinu 0 je doba odpisovania 2 roky, v daňovom priznaní k dani z príjmu bude upravovať ZD o rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Na automobil prijala dotáciu, ktorá sa rozpúšťa vo výške odpisov DHM zahrnutých do základu dane. Moja otázka znie, v akej výške bude dotáciu rozpúšťať? Vo výške účtovného odpisu po dobu 4 roky? Musí následne upraviť ZD v daňovom priznaní?

Pri oceňovaní CP/podielov postupujeme metódou vlastného imania. V roku 2022 sme zaúčtovali precenenie/zvýšenie finančnej investícii/podielu ako 062/414. Je potrebné z tohto dôvodu v roku 2022 v daňovom priznaní upraviť základ dane? Má toto precenenie vplyv na daňový základ?

Porovnanie účtov 546 a 646 k vyčísleniu ZD je jasné. Avšak čo s účtom 547 ? Zrušením OP - o tieto náklady tiež zvyšujem ZD ? Keďže zaúčtovaním zrušenia OP účtovne znižujeme náklady.

Spoločnosť A je česká firma, platiteľ v CZ (neregistrovaný na Slovensku k DPH) predáva tovar slovenskej firme B (platiteľ podľa § 4 zákona o DPH) formou klasického medzinárodné predaja tovaru. Tovar sa prepravuje fyzicky z CZ do SK. Takže firma B je priamym odberateľom firmy A. Následne firma B predáva tento tovar finálnym slovenským zákazníkom, ktorí môžu byť platiteľmi DPH, aj neplatiteľmi DPH. Spoločnosť A vystavuje finančné dobropisy priamo finálnym slovenským zákazníkom, t. j. poskytuje zľavu osobám iným ako svojim priamym odberateľom. Na týchto dobropisoch pre finálnych zákazníkov by bol odkaz na výrobné číslo tovaru, číslo predajného dokladu firmy B, suma faktúry firmy B a poznámku, že podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň. Aby samozrejme nedošlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) platiteľ opraví základ dane pri znížení ceny tovaru alebo služby, ku ktorému dôjde po vzniku daňovej povinnosti. Podľa § 25 ods. 3 tohto zákona sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou a opravenou daňou uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane. Zároveň, podľa § 53 ods. 1 zákona o DPH je príjemca plnenia, ku ktorému sa zníženie ceny viaže, povinný opraviť odpočítanú daň, pričom oprava sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa §25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1. Zákon o DPH definuje základ dane pri dodaní tovaru a služby v § 22. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z uvedeného výslovne nevyplýva, že oprava základu dane sa vzťahuje len na prípady, ak príjemca zľavy je tou istou osobou ako je príjemca plnenia. Preto ak spoločnosť A poskytne na základe splnenia určitých kritérií finálnym zákazníkom zľavu z tovaru, mala by spoločnosť A znížiť pôvodný základ dane z predaného tovaru o hodnotu poskytnutej zľavy, zníženú o daň. Takýto postup podporujú aj viaceré rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky C-317/94, Elida Gibbs Ltd a C-427/98, Komisia vs. Nemecko. Oprava základu dane u Spoločnosti A nebude mať vplyv na odpočítanie dane u spoločnosti B, nakoľko títo nie sú do poskytnutia zľavy zainteresovaní. Finálny zákazník, ktorý získa zľavu priamo od Spoločnosti A, bude mať povinnosť (za predpokladu, že ide o platiteľa DPH) opraviť odpočítanú DPH. Tento postup vyplýva i z princípu zachovania neutrality DPH. Slovenský Zákon o DPH neukladá v predmetnom prípade českej Spoločnosti A povinnosť vystaviť doklad o oprave základu dane pre firmu B. Spoločnosť A nevystaví dobropis pre firmu B, a preto sa jej nemení ani CZ súhrnný výkaz. Tiež z tohto dôvodu ani firme B sa nemení SK DPH priznanie. Je hore uvedený postup v súlade so zákonom o DPH? Dúfame, že medzinárodné DPH priznania medzi firmou A a B sa nebudú meniť.

S. r. o. aj naďalej eviduje v účtovníctve neodpísané záväzky z roku 2011 a 2015. Ide o dodávateľské faktúry za služby. Spoločnosť v minulých účtovných obdobiach nepostupovala podľa § 17 ods. 27 a nezvyšovala si základ dane v riadkoch DP, tak ako to ukladá zákon (myslím tým odpis záväzkov 20 %, 50 % a 100 % v priebehu 3 rokov). Čo má teraz urobiť, keď chce tieto záväzky jednorazovo odpísať: 1/ z účtovného hľadiska? Ako to zaúčtovať? 2/ z daňového hľadiska? (úpravy v riadkoch DP) Ide o jednotlivé sumy, ktoré nie sú vysoké, ale dokopy tvoria významnú položku.

S účinnosťou od 1. januára 2020 dochádza k viacerým úpravám v rámci nezdaniteľných časti základu dane.

V r. 2017 nám bola postúpená pohľadávka (pôžička) vo výške 15 000 € voči fyz. osobe, pričom sme za ňu mali zaplatiť 12 000 € taktiež fyz.osobe. V r. 2018 bol spravený dodatok, že za pohľadávku máme zaplatiť iba 8 500 €. Medzitým sme už uhradili 5 000 €. Nám zo strany dlžníka nebolo nič uhradené. V r. 2019 sme túto pohľadávku vo výške 15 000 € postúpili na fyz. osobu bezodplatne. Ako malo byť účtované o tejto pohľádávke v jednotlivých účtovných obdobiach a aký to malo mať vplyv na základ dane? (V r. 2017 to bolo zaúčtované 315/325 vo výške 12 000 € a v r. 2018 315/325 -3 500 € bez vplyvu na základ dane, čo predpokladáme, že nebolo správne).

Poľský dodávateľ opravoval výrobné zariadenie – stroj, na ktorom musel vymeniť poškodený náhradný diel v hodnote 700 €. Za uvedené práce vystavil dve faktúry nasledovne: faktúra za opravu stroja: 1 300 €, faktúra za náhradný diel: 700 € (náhradný diel bol v rámci opravy namontovaný do stroja). Považujú sa obidve faktúry ako poskytnutie služby v rámci EÚ, alebo faktúru za náhradný diel treba považovať za dodanie tovaru z EÚ?

V predchádzajúcej časti sme sa venovali právnej úprave povoľovania odkladu platby, návrhu na začatie konania o odklade alebo splátkovej úhrady dane ako aj možnosti zabezpečenia dlžnej sumy.

Spoločnosť tvorila k neuhradenej pohľadávke zákonnú opravnú položku, ktorá bola daňovým nákladom (547/391) - nepremlčané pohľadávky, pri ktorých bolo riziko, že ich dlžník nezaplatí. Táto pohľadávka, ak nej vytvorená položka sú evidované v účtovníctve už viac rokov. Spoločnosť sa rozhodla túto pohľadávku z účtovníctva vyradiť - 391/311 - opravná položka je vo výške 100 %. Musí spoločnosť z titulu vyradenia tejto pohľadávky upraviť základ dane?

Fyzická osoba je zamestnaná na riadnu pracovnú zmluvu (na minimálnu mzdu). Popri tom si založil živnosť na administratívne služby. Preddavky na ZP začiatkom neplatí, lebo ich platí zamestnávateľ. Následne podá daňové priznanie za rok 2015. Na riadku 43 daňového priznania má uvedenú sumu 0 (takže jeho čiastkový základ dane zo živnosti je nula.) Na základe uvedeného zas nebude platiť preddavky na ZP (zo živnosti). V roku 2015 mal zdaniteľné príjmy zo živnosti 1 000 € a k tomu výdavky 1 100 € (preto má čiastkový základ dane zo živnosti 0.) Chcem sa spýtať, či v ročnom zúčtovaní ZP za rok 2015 (v roku 2016) bude musieť zaplatiť zdravotné poistenie z toho 1 000 € príjmu? Čiže, bude mať nedoplatok zo živnosti? Alebo v ročnom zúčtovaní (zo živnosti) tiež sa vychádza z čiastkového základu dane (t. j., nie z príjmu) a nebude mať nedoplatok?

Právna úprava účtovníctva subjektov verejnej správy vychádza zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Podľa § 9 ods. 2 písm. c) všetky subjekty verejnej správy majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva z dôvodu centralizácie účtovných údajov pri konsolidácii verejnej správy.

V spôsobe podávania daňového priznania (ďalej len „DP“) právnických osôb u subjektov verejnej správy a územnej samosprávy v r. 2015 nedošlo k žiadnym zmenám. Zmeny však nastali v štruktúre tlačiva DP vzhľadom na zásadné zmeny v zákone o dani z príjmov v r. 2015, ktoré majú dopad predovšetkým na vyčíslenie základu dane podnikateľských subjektov. V prípade subjektov verejnej správy a územnej samosprávy majú rozsiahle zmeny v zákone o dani z príjmov prijaté v roku 2015 vplyv na vyčíslenie základu dane zo zdaňovanej činnosti.

Článok obsahuje konkrétny príklad na vyplnenie daňového priznania subjektov verejnej správy a územnej samosprávy.

Naša spoločnosť k 1.1.2015 zmenila metódu ocenenia výrobkov a rozdiel z tejto zmeny zaúčtovala ako zníženie nerozdeleného zisku (-428). Ovplyvní mi toto precenenie základ dane v roku 2015 (pripočítateľná položka?).