Schodok

Obec eviduje nezaplatené faktúry, na úhradu ktorých nemá vlastné zdroje v rozpočte. Môže obec použiť prostriedky rezervného fondu na úhradu týchto nezaplatených faktúr, ak skončila rozpočtové hospodárenie za rok 2023 so schodkom rozpočtu (nedosiahla prebytok rozpočtu)?

Zamestnanci sú povinní správať sa v pracovnoprávnych vzťahoch tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví alebo na majetku. Sú tiež povinní hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré im zamestnávateľ zveril, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. V pracovnom pomere medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže dôjsť k vzniku škody buď na jednej, alebo druhej strane. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) presne vymedzuje situácie, v ktorých zodpovedá za škodu zamestnanec a v ktorých zamestnávateľ. Zákonník práce upravuje okrem všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním aj osobitné druhy zodpovednosti. Rozdiel medzi všeobecnou zodpovednosťou za škodu a osobitnými druhmi zodpovednosti spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti a v rozsahu náhrady škody. Jedna z koncepcií osobitnej zodpovednosti vychádza z predpokladu zavinenia, keď zamestnanec nesplní povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Uvedené vychádza z toho, že zamestnanec, s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe takejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, čím vznikol schodok. Schodkom je teda aj účtovný rozdiel vzniknutý tým, že chýba hodnota, o ktorej zamestnanec tvrdí, že mu bola odcudzená. Zodpovednosť zamestnanca za schodok Zodpovednosť zamestnanca za schodok má oproti všeobecnej zodpovednosti zamestnanca svoje špecifiká. Osobitosť tohto druhu zodpovednosti zamestnanca spočíva v tom, že: -            pri tejto zodpovednosti sa uplatňuje prezumpcia viny zamestnanca, -            dochádza k úhrade celej skutočnej škody. Zamestnávateľ pri tomto druhu zodpovednosti nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnanca. Zamestnávateľ preukazuje len nasledovné: -            existenciu pracovného pomeru, -            platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, -            existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, -            nevyúčtovanie hodnôt, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi. Nakoľko sa zavinenie zamestnanca na vzniku schodku predpokladá, tak sa zamestnanec zbaví zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách celkom, alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno musí teda uniesť zamestnanec, nie zamestnávateľ. Hmotne zodpovedným subjektom je zamestnanec v pracovnom pomere bez ohľadu na to, či pracuje na plný alebo čiastočný úväzok. Čo sa týka zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. dohody o pracovnej činnosti, dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov), platí ust. § 225 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého „Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.“ Z dikcie cit. ustanovenia vyplýva, že na pracovnoprávny vzťah založený niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ust. § 182 až § 185 Zákonníka práce, ktoré upravujú zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách. Dohodu o hmotnej zodpovednosti nemožno uzavrieť s mladistvým zamestnancom. Mladistvým zamestnancom sa v zmysle § 40 ods. 3 Zákonníka práce rozumie zamestnanec mladší ako 18 rokov. Uvedená nemožnosť uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti mladistvého zamestnanca pritom vyplýva z ust. § 11 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že „zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku“. Záver Predmetom dohody môžu byť len predmety určené na obeh a obrat, t. j. hotovosť, ceniny, tovar, zásoby tovaru, iné hodnoty, ako napr. stravné poukážky, poštové známky, kolkové známky a pod. Predmetom tohto typu dohody nemôžu byť napr. automobily, inventárne predmety kancelárií či iných miestností a pod. V prílohe nájdete vzor smernice o hmotnej zodpovednosti zamestnanca vrátane vzoru dohody o hmotnej zodpovednosti.

Sme PO obce, rozpočet na budúci rok tvoríme z vlastných príjmov a transferov od zriaďovateľa (mesta). Zriaďovateľ nám nevie poskytnúť požadovaný transfer a chce od nás , aby sme do rozpočtu zapojili finančné prostriedky , ktoré sme mali na bankovom účte na konci roka 2022 , a ktoré predstavujú zostatok na účte 428 - nevysporiadaný výsledok hospodárenia minulých rokov. ( rezervný fond PO bol zrušený a zostatok preúčtovaný na účet 428) Pri zostavovaní rozpočtu nám ale nie je jasné, ako to máme premietnuť do príjmovej časti . Rozpočet by sme nemali ako PO zostavovať so záporným schodkom (väčšie výdavky než príjmy) , ale na druhej strane zapojiť účtovne finančné prostriedky vieme až v priebehu budúceho roka . Alebo ich máme dať do návrhu rozpočtu ako vlastné príjmy? 

V príspevku vysvetlíme problematiku zisťovania schodku rozpočtu obce na aplikačnom príklade, z ktorého by mal byť zrejmý spôsob financovania schodku rozpočtu obce, ktorý potvrdzuje obecné zastupiteľstvo pri prerokúvaní záverečného účtu obce.

Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky inventarizáciou overujú, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

V príspevku sa venujem prostriedkom Európskej únie a metodickému usmerneniu Ministerstva financií Slovenskej republiky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie.

Článok bol napísaný na základe podnetu čitateľky, ktorá potrebovala riešiť konkrétny prípad súvisiaci so spracovaním záverečného účtu a najmä s vyčíslením výsledku hospodárenia vo svojej obci. Na základe podnetu čitateľky a jej konkrétnych otázok sa tak opäť vraciame k problematike výsledku hospodárenia obce – vyčísleniu prebytku, resp. schodku rozpočtu.

Po schválení záverečného účtu má obec povinnosť zaúčtovať účtovné prípady súvisiace so schválením rozdelenia a použitia prebytku rozpočtu, schválením tvorby a použitia peňažných fondov. V príspevku sa tak vraciame k objasneniu činností, ktoré nasledujú po schválení záverečného účtu obce, konkrétne k účtovným operáciám, ktoré sa realizujú na obciach po schválení záverečného účtu. Uverejňujeme príklady účtovania a zameriame sa na niektoré skutočnosti, ktoré ešte stále spôsobujú v aplikačnej praxi menšie problémy.

V príspevku sa vraciame k spracovaniu záverečného účtu obce, konkrétne k príkladom vyčíslenia prebytku, resp. schodku rozpočtu v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu a k upozorneniu na rozdiel medzi vyčíslením prebytku alebo schodku rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu a podľa § 10 ods. 3 písm. a) a b) zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

V príspevku sa vraciame k spracovaniu záverečného účtu obce, konkrétne k vyčísleniu výsledku hospodárenia obce. Odpovieme na často kladené otázky súvisiace s výpočtom prebytku, resp. schodku rozpočtu. Objasníme rozdiel medzi vyčíslením prebytku, resp. schodku rozpočtu v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu a medzi výpočtom prebytku rozpočtu pre potreby tvorby peňažných fondov obce. Zameriame sa tiež na niektoré skutočnosti, ktoré ešte stále vyvolávajú nejasnosti a v praxi spôsobujú problémy pri zostavovaní záverečného účtu obce, najmä pri výpočte prebytku, resp. schodku rozpočtu.

V rámci prípravných prác súvisiacich s účtovnou závierkou môže v účtovnej jednotke (ďalej „ÚJ“) vzniknúť problém so zaúčtovaním vzniknutej škody, resp. manka. K tomu, aby bol účtovný prípad správne zaúčtovaný, je potrebné, aby účtovník správne pochopil konkrétny prípad, mal k nemu dostatočné informácie a vedel účtovný prípad na základe týchto informácií správne identifikovať a účtovať o ňom na správnych účtoch.

Tento článok pojednáva o zodpovednosti zamestnanca za schodok, o tom, čo sa definuje ako schodok, ako sa preukazuje schodok a jeho výška.

Obec v roku 2011 mala výsledok hospodárenia - schodok  vo výške 3 000 eur, pričom mala prebytkový bežný rozpočet a schodkový kapitálový rozpočet. Kapitálové výdavky financovala aj z rezervného fondu obce. Na základe toho nebude tvoriť rezervný fond. Na bežnom účte obce k 31. 12. 2011 boli finančné prostriedky vo výške 12 000 eur. Nakoľko obec nebude tvoriť rezervný fond zostanú tieto finančné prostriedky na bankovom účte, nemôže ich obec zapojiť do príjmovej časti rozpočtu na rok 2012? Za akých podmienok môže použiť tieto prostriedky na financovanie svojich výdavkov? Má nejakú možnosť spojiť výsledok rozpočtového hospodárenia a stav bankového účtu?