Obaly

EU deforestation regulation - tzv. EUDR [1] (ďalej „nariadenie“ alebo „EUDR“) je platné od 29. júna 2023 a jeho cieľom je predchádzať odlesňovaniu, keďže odlesňovanie v značnej miere negatívne ovplyvňuje životné prostredie, čo nezapadá do plánov a cieľov Európskej únie v zmysle zelenej udržateľnej budúcnosti. Vďaka tomuto nariadeniu by sa malo ušetriť 248 000 hektárov lesa, ktoré by inak do roku 2030 mohli byť odlesnené.

EUDR alebo nariadenie o odlesňovaní je ďalší doplnok európskej legislatívy, ako dosiahnuť krajšiu a zelenšiu Európu. Článok sa zameriava na jednotlivé ustanovenia nariadenia, a to na aké komodity a spoločnosti sa nariadenie vzťahuje, ich povinnosti, poukazuje na ešte nevyjasnené oblasti vrátane bližšieho pohľadu na problematiku obalov.

Obaly sú kľúčové pre moderné obehové hospodárstvo, no zároveň predstavujú environmentálnu výzvu. Článok analyzuje dynamiku rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ zameriavajúc sa na legislatívne požiadavky, inovácie v obalových materiáloch a harmonizáciu pravidiel na jednotnom trhu. Skúma aktuálne trendy v udržateľnosti, recyklácii a znižovaní obalového odpadu, ako aj nové regulačné opatrenia, ktoré formujú budúcnosť obalového priemyslu.

Zmeny v odpadovej legislatíve nenastávajú len vo zvyšujúcich sa cieľoch a počte opatrení na dosiahnutie týchto cieľov v oblasti odpadového či obehového hospodárstva, ale aj v úprave a precizovaní terminológie na ich dosiahnutie. To platí aj pre nahliadanie na recyklovateľnosť obalov, recykláciu a jej výpočet.

Som tuzemský platiteľ DPH, nakupujem a predávam tovar aj vrátane vratných obalov. Konkrétne dodávam pivo vo vratných fľašiach, ktoré sú uložené v plastových prepravkách. Tieto prepravky môžem fakturovať bez DPH ako zálohové obaly?

V posledných rokoch dochádza k skracovaniu intervalov pre sprísňovanie odpadovej legislatívy. V tesnom závese odpadového balíka priniesla Európska komisia návrh smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Opatrenia a zvýšené ciele opätovného použitia a recyklácie, monitoringu či znižovanie spotreby určitých plastových výrobkov a iné ešte nestihli prísť do praxe a už je tu návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý je opäť prísnejší. Pre dosiahnutie opatrení a cieľov zameraných aj v prospech obehovosti núti výrobcov zamerať sa na dizajn obalov, ktorý je jednou z dôležitých fáz udržateľnosti a prechodu na obehové hospodárstvo.

Označovanie je pri obaloch, z ktorých následne vzniká odpad, stále viac skloňovaná téma. Každý "účastník" reťazca od vzniku obalu po jeho zhodnotenie, opätovné použitie či zneškodnenie však pod označovaním môže rozumieť "svoje" požiadavky na označovanie.

Európska komisia (ďalej len „EK“) zverejnila druhý diel dokumentu s názvom „Zelená dohoda“. Navrhla v ňom nové celoeurópske pravidlá v oblasti obalov. Práve na ich výrobu sa používajú primárne suroviny, a to v prípade plastov až v 40 percentách a pri papierových obaloch až v 50 percentách. [1] Navrhované pravidlá majú umožniť spotrebiteľom zvoliť si opätovne použiteľné obaly, odbúrať zbytočné obaly, obmedziť nadmerné balenia a poskytnúť jasné označenie na podporu správnej recyklácie.

Ako bude vyzerať ekomodulácia je napriek blížiacemu sa termínu na konci roka stále neznáme. To však neznamená, že výrobca obalov nemôže vykročiť vpred a venovať čas príprave na zložitejšie vykazovanie, ktorému sa zrejme nevyhneme, ale aj k prezisteniu obalových možností, v ktorých výrobky uvádza na trh. Nie vždy treba vymýšľať niečo nové, niekedy sa stačí poobzerať naokolo a vybrať si.

Pokračovanie článku prináša informácie, ako sa odpady z obalov z domácností podieľajú na plnení cieľov, aký bol obsah zberných nádob vo vybraných mestách a možnosti nakladania s odpadmi z obalov v kontexte obehovosti. 

Dňa 2. júna 2022 bola v Zbierke zákonov SR zverejnená novela, ktorá ustanovila nové povinnosti pre zberové spoločnosti. Môžete nám vysvetliť, o aké povinnosti vlastne ide?

Ekomodulovanie poplatku pre výrobcov má za cieľ motivovať k výrobe efektívnejšie recyklovateľných obalov a výrobkov. Aké sú možnosti nastavenia ekomodulačného vzorca? Bude ďalším krokom zavedenie opakovane použiteľných obalov?

Už takmer pol roka platí na Slovensku zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“). O tomto zákone, dôvodoch jeho prijatia, výhradám voči nemu, jeho dopadoch na obyvateľstvo, ekológiu či separovaný zber komunálneho odpadu sa už veľa popísalo. Je však vhodné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sa ukazujú byť menšími či väčšími problémami.

Súčasťou akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo, ktorý prijala Európska komisia, bola revízia právnych predpisov EÚ o odpadoch prijatá v roku 2018 (tzv. odpadový balík). Zaviedli sa ambiciózne ciele týkajúce sa komunálneho odpadu, odpadu z obalov, zníženia množstva odpadu zo skládkovania a stanovili sa minimálne požiadavky na rozšírenú zodpovednosť výrobcu. Triedený zber v mestách a obciach je podstatnou súčasťou vykazovania dát pre plnenie cieľov. Článok prináša informácie, ako sa odpady z obalov z domácností podieľajú na plnení cieľov, aký bol obsah zberných nádob vo vybraných mestách a možnosti nakladania s odpadmi z obalov v kontexte obehovosti. 

Koncom 80. rokov minulého storočia bola na československý trh uvedená novinka – nealkoholický nápoj balený v nových plastových fľašiach z polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET“). Nový obal si získal obľubu u spotrebiteľov a zakrátko aj u výrobcov a plničov ďalších nealkoholických nápojov, najmä minerálnych vôd. Dôvodov rýchleho rastu obľuby tohto obalu u producentov nápojov bolo hneď niekoľko – ľahkosť, nerozbitnosť, hygienický aspekt, obal bol jednorazový a odpadli problémy so zvozom vratných obalov a ich prípravou pre ďalšie, opakované použitie. Nezanedbateľnou bola aj nižšia nadobúdacia cena obalu.

Analýzy triedeného zberu v mestách a obciach môžu poskytnúť informácie o behaviorálnom správaní obyvateľov, obsahu zbernej nádoby, teda zložkách, ktoré patria/nepatria do zbernej nádoby, tiež o podiele odpadov z obalov a neobalových výrobkov, materiálovom zložení odpadov a ďalších ukazovateľoch. NATUR-PACK, a. s. ako organizácia zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) na základe dostupných metodológií pre odber vzoriek komunálnych odpadov, ich štruktúry, zloženia a spôsobu zberu najmä v SR a ČR vypracovala vlastnú Metodiku na kontrolu znečistenia triedeného odpadu v zberných nádobách a na stanovenie podielu obalov a neobalových výrobkov v zberných nádobách na triedený zber. Využitím tejto metodiky sme chceli zistiť, ako je na tom Slovensko s triedeným zberom.

Spoločnosť NATUR-PACK, a. s. na základe výsledkov z triedenia vybraných zložiek komunálnych odpadov, podľa vlastnej Metodiky na kontrolu znečistenia triedeného odpadu v zberných nádobách a na stanovenie podielu obalov a neobalových výrobkov v zberných nádobách na triedený zber, sa v tejto časti bude venovať nadstavbe v dotriedení. V prípade PAPIERA a LEPENKY upriamime pozornosť na knihy a v prípade kovových obalov sa zameriame na delenie podľa materiálov a využitia.

Spoločnosť NATUR-PACK, a.s., na základe výsledkov z triedenia vybraných zložiek komunálnych odpadov, podľa vlastnej Metodiky na kontrolu znečistenia triedeného odpadu v zberných nádobách a na stanovenie podielu obalov a neobalových výrobkov v zberných nádobách na triedený zber, sa v štvrtej a zároveň poslednej časti bude venovať minimalizácii odpadov ako prostriedku na dosiahnutie efektívneho triedeného zberu.

Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o efektívnosti a vhodnosti nastavenia systému triedeného zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov a celého systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, pričom viacerí aktéri systému upozorňujú na jeho problémy a nedostatky. Predmetom tohto článku je predstavenie rakúskeho systému zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov, ktorý môže slúžiť ako inšpirácia na zlepšenie nášho slovenského systému odpadového hospodárstva.

Obaly, najmä obaly z plastov a odpad z nich, tvoria v súčasnosti najväčší podiel komunálneho odpadu. Ich podiel každoročne nielenže neklesá, práve naopak, rastie, a to aj napriek rôznym opatreniam a legislatívnym krokom. Napriek globálnemu rastu je v prípade niektorých obalov a obalovín badať pokles ich výskytu, hoci mierny. Priaznivo sa prejavil zákaz bezplatných „igelitiek“ a ich spoplatnenie, kroky v oblasti jednorazového riadu, pohárov, priaznivý efekt sa očakáva od spoplatnenia PET nápojových fliaš. Čoraz viac silnejú hlasy o zvýšení podielu tzv. bezobalového predaja. Určite je to príspevok k znižovaniu spotreby obalov, a tým aj k znižovaniu objemu odpadov z obalov. Ale dá sa všetko predávať bez obalov?