Daňová kontrola

Proces dokazovania predstavuje súčasť každého štádia daňového konania, ktoré prebieha pred obcou. Celé dokazovanie je založené na striktnom rešpektovaní zásad daňového konania, ktorým sa podrobne venujeme v nasledujúcom článku.

Výkon daňovej kontroly u daňového subjektu predstavuje určitý zásah do výkonu aktivít, ktoré podliehajú zdaneniu v danom prípade. Pri výkone daňovej kontroly musí byť dodržaný a plne rešpektovaný jej účel, ktorý sa jej výkonom sleduje. Kontrolovaný daňový subjekt má pri výkone daňovej kontroly určité právne postavenie, ktoré je dané jeho právami, ale aj právnymi povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Právne postavenie kontrolovaného daňového subjektu je striktne dané kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť rešpektovaná.

Obec ako správca dane môže v dôsledku pasivity daňovníka prevziať iniciatívu a pristúpiť k procesu určenia dane podľa pomôcok, ak daňovník nepodá daňové priznanie k daniam, resp. poplatku, ktoré obec spravuje. V príspevku poukazujeme na postup správcu dane – obce, po zistení, že daňovník bol povinný priznať daň za nevýherné hracie prístroje, pričom toto daňové priznanie nepodal ani na základe výzvy obce. Daň určil správca osobitným, zjednodušeným režimom podľa pomôcok, pričom prvotné informácie o predmete daňovej povinnosti správca dane nezískal od daňovníka, ale vykonaním miestneho zisťovania v jeho prevádzke. Postup správcu dane bol potvrdený nielen odvolacím orgánom, ale na základe správnej žaloby aj správnym súdom a následne kasačným súdom.

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

V súčasnosti prebieha u spoločnosti daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 a vyzerá to tak, že nechcú nám uznať niektoré náklady zaúčtované v účtovníctve, z čoho vyplýva, že daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie 2016 bude výrazne nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní k dani z príjmov 2016 PO. Ako máme postupovať pri vyplnení daňového priznania k dani z príjmov PO za zdaňovacie obdobie 2019, konkrétne pri umorovaní daňovej straty z predchádzajúcich zdaňovacích období, ak predpokladáme, že správca dane po skončení daňovej kontroly zníži daňovú stratu vykázanú za rok 2016, ale zatiaľ obdržali sme iba protokol s výzvou, teda nemáme ešte právoplatné rozhodnutie o výsledku daňovej kontroly. Čo by ste odporučili, môžeme odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2016 podľa údajov uvedených v daňovom priznaní za rok 2016, alebo radšej počkajme, kým obdržíme rozhodnutie, a v daňovom priznaní budeme odpočítať daňovú stratu podľa údajov uvedených v rozhodnutí?

V rámci daňovej kontroly DPH daňovému subjektu bol doručený protokol s výzvou dňa 3. 9. 2018. Následne daňový subjekt odpovedal na výzvu. Do dnešného dňa (4. 12. 2018), nielen že nám nedoručili rozhodnutie, ale nebolo ani prerokovanie protokolu. Teraz sme dostali list, že prerokovanie protokolu bude dňa 11. 12. 2018. Podľa nás vyrubovacie konanie je ovládané zákonnými lehotami podľa § 65 daňového poriadku. Daňový subjekt sa zastáva názoru, že miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Daňový subjekt na vysvetlenie uvádza, že vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 68 ods. 1). Vyrubovacie konanie začalo 4. 9. 2018 (deň po doručení protokolu) a skončenie vyrubovacieho konania bude najskôr 11. 12. 2018 (po prerokovaní protokolu a doručenia rozhodnutia) – čo bude určite viac ako 60 dní (viac ako zákonných 60 dní podľa § 65 daňového poriadku) – z tohto vyplýva záver, že zákonná lehota nie je dodržaná. Podľa nás miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Protokol sme prerokovali dňa 11. 12. 2018 a vložili sme do neho aj našu hore uvedenú námietku. Následne miestny daňový úrad nám oporoval takto (tiež to napísali do zápisnice pri prerokovaní protokolu): Podľa § 68 ods. 3 zákona o správe daní o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, najneskôr však do 3 mesiacov od uplynuta lehoty určenej správcom podľa prvej vety. Správca dane sa preto má za to, že neporušil § 65 daňového poriadku, a lehota na vydanie rozhodnutia je do 24. 12. 2018. Kto má podľa Vás pravdu?

Slovenská firma [ktorá je závislou osobou- podľa § 2 písm. n) ZDP] vypracovala za rok 2015 transferovú dokumentáciu (v súlade so zákonom § 18 ods. 1 ZDP). V daňovom priznaní PO 2015 však omylom nevyplnil údaje v časti I- transakcie závislých osôb, ani nevyznačil na 1. strane, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP. V riadku 110 ale mu nevznikol (preto ani neuviedol) žiadny zdaniteľný rozdiel, ktorý by mu z týchto závislých obchodov zvýšil základ dane. Ak správca dane zistí, že nebola vyplnená časť I- transakcie závislých osôb, môže pokutovať firmu? Na základe ktorého zákona? Ked áno, tak v akej výške môže za to firma očakávať pokutu? Podotýkam ešte raz, že aj samotná transferová dokumentácia je v poriadku, aj riadok 110 (lebo rozdiel je 0), len časť I nie je vyplnená v DPPO a na 1. strane nie je vyznačené, že ide o ekonomické, personálne alebo iné prepojenie podľa § 2 písm. n) ZDP.

Vpredchádzajúcej časti sme sa venovali legislatívnej úprave podania daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania a tiež podaniu daňového priznania, opravného daňového priznania a dodatočného daňového priznania podľa zákona o miestnych daniach.

Ako by prebiehala daňová kontrola dane z príjmu, ktorá prebieha zvyčajne s odstupom niekoľkých zdaňovacích období, v prípade, ak by európska spoločnosť presunula svoje sídlo z Bratislavy do Sofie?

Daňový subjekt – právnická osoba bola povinná v roku 2010 podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností z dôvodu nadobudnutia nových budov. Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku vyrubila daňovému subjektu daň platobným výmerom na základe podaného daňového priznania. Následne v roku 2011 sa správca dane rozhodol vykonať daňovú kontrolu dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2010. Daňová kontrola bola začatá v roku 2011 a ukončená bola v marci 2012. Aký je postup pri daňovej kontrole, keď od 1. 1. 2012 je účinný daňový poriadok?

Aký je postup v daňovej kontrole podľa daňového poriadku?

Správca dane ukončil kontrolu DPH za rok 2009 v roku 2011. Výsledok kontroly bolo dorubenie DPH vo výške 6 000 eur  za posledný štvrťrok 2009 - neuznanie faktúry na vstupe z dôvodu nedostatočného dokázania podstaty služby. Dodávateľ nepredložil požadované doklady, a voči spoločnosti si priznal chybu. Ako má teraz spoločnosť postupovať, aby jej bola vrátená DPH? Môže vystaviť dobropis na službu - z dôvodu neuznania alebo čiastočne znížiť dohodnutú cenu za službu a nárokovať od štátu vrátenie DPH?

Daňový subjekt – právnická  osoba bola povinná v roku 2010 podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností  z dôvodu nadobudnutia nových budov. Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku vyrubila daňovému subjektu daň platobným výmerom na základe podaného daňového priznania. Následne v roku 2011 sa správca dane rozhodol vykonať daňovú kontrolu dane z nehnuteľností  za  zdaňovacie obdobie  roku 2010. Daňová kontrola bola začatá v roku 2011 a  ukončená bola v marci 2012. Aký je postup pri daňovej kontrole, keď od 1. 1. 2012 je účinný  daňový poriadok?

Daňový subjekt – právnická osoba udelila plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi  v súlade s ustanovením § 9 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. na všetky konania týkajúce sa dane z nehnuteľností, ktorej správu vykonáva správca dane – obec. Je udelené plnomocenstvo platné aj v roku 2012 za účinnosti zákona č. 563/2009 Z. z.  o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  z. n. p.?

Správca dane vyrubil platobným výmerom daňovníkovi v roku 2011 miestny poplatok. Daňovník podal  odvolanie, ktoré bolo správcom dane postúpené  odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Odvolací orgán v roku 2012 svojím  rozhodnutím zrušil platobný výmer správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Aký bude procesný postup správcu dane v roku 2012?

Obec ako správca miestnych daní a miestneho poplatku vykonal v roku 2009 u daňovníka daňovú kontrolu dane z nehnuteľností. V priebehu výkonu daňovej kontroly daňovník umrel. Správca dane si urobil úsudok o dedičovi, s ktorým daňovú kontrolu ukončil, a rozdiel dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil dodatočným platobným výmerom. Následne v dedičskom konaní súd určil iného dediča, ako si urobil úsudok správca dane. Osoba určená správcom dane v rámci posúdenia predbežnej otázky sa dedičom nestala. Správca dane na základe tejto skutočnosti nariadil obnovu konania podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. V novom konaní správca dane vydal nový dodatočný platobný výmer adresovaný na dediča určeného súdom. Bol uvedený postup správcu dane správny?

Aký je správny postup pri daňovej kontrole?

Platiteľ podal za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2003 daňové priznanie v ustanovenej lehote. Päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie roku 2003 uplynula 31. 12. 2009. Správca dane za zdaňovacie obdobie roku 2003 nevykonal do konca roku 2009 daňovú kontrolu, čím nedošlo k predĺženiu lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo nevznikol rozdiel dane podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o správe daní"). V januári 2010 správca dane na základe oznámenia od iného správcu dane zistil, že platiteľ nezahrnul do daňového priznania na III. štvrťrok 2003 dve faktúry za dodanie tovaru vo výške v prepočte na eurá 1 421,30 €.

Správca dane ukončil v marci 2009 daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2007 u platiteľa, ktorý bol štvrťročným platiteľom, t. j. jeho zdaňovacie obdobie roku 2007 bolo štvrťročné. V máji 2010 platiteľ zistil, že si na dve faktúry neuplatnil vrátenie nadmerného odpočtu za II. a III. štvrťrok 2007 v celkovej sume po prepočte na eurá 1 840,45 €.

Správca dane doručil dňa 31. mája 2010 platiteľovi s mesačným zdaňovacím obdobím oznámenie o začatí daňovej kontroly podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. za zdaňovacie obdobie roku 2008. Platiteľ podal a doručil správcovi dane v tej istý deň, t. j. 31. mája 2010 dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobia mesiace júl až december roku 2008 na vyššiu daňovú povinnosť. Je správca dane povinný akceptovať tieto dodatočné daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia roku 2008?