Verejný sektor je v našom právnom systéme vymedzený v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“). Podľa tohto právneho vymedzenia verejný sektor tvorí štát so „svojimi“ štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami a ďalšie subjekty zapísané v registri samosprávy so „svojimi“ rozpočtovými a príspevkovými organizáciami a ďalšie subjekty zapísané v registri organizácií verejnej správy podľa zákona č. 69/2012 Z. z. štátne fondy, verejné vysoké školy a sociálne poisťovne.
Štát ako hlavný reprezentant štátneho sektora a samospráva reprezentovaná obcami a samosprávnymi krajmi si na zabezpečenie správy územia (štátu, obce a samosprávneho kraja) zriaďujú rozpočtové a príspevkové organizácie.
Verejná správa
Verejná správa predstavuje činnosť vykonávanú orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh. Jej hlavným cieľom je prevádzkovanie verejného blahobytu prostredníctvom posilnenia občianskej spoločnosti a sociálnej spravodlivosti. Verejnú správu tvorí štátna správa spolu so samosprávou.
Samospráva
Vymedzenie pojmu samospráva zahŕňa dve základné roviny, v ktorých možno pojem samosprávy vyjadriť; samosprávu môžeme chápať:
- ako činnosť zložiek územnej samosprávy,
- záujmovú samosprávu, ktorú môžu vykonávať rôzne záujmové komory, napr. komora advokátov, lekárov, znalcov, audítorov, certifikovaných účtovníkov, daňových poradcov atď.
Pre obidve roviny je spoločným znakom to, že stoja v protiklade k štátnej správe a sú nezávislé na úrovni jej decentralizácie.
Samosprávu môžeme chápať ako výraz autonómie a nezávislosti na celku v spojení s výkonom povinností, ktoré sú na samosprávu delegované štátom, aby ovplyvňovala určitú skupinu spoločenských vzťahov; na tento účel sú na samosprávu prenesené určité štátne mocenské oprávnenia za účelom zefektívnenia ich pôsobenia v spoločnosti.
Rozlišujeme dve základné chápania samosprávy:
- politické – vyjadruje organizačný princíp verejné správy, a to spoluúčasť občanov na výkone správy,
- právne – výkon verejnej správy prináleží subjektu odlišnému od štátu, t. j. že samospráva sa uskutočňuje relatívne samostatne na štátnej správe; toto chápanie samosprávy ju stavia do protikladu k štátnej správe, tzn. že samospráva a štátna správa tvoria dve základní zložky verejnej správy.
Samospráva ako taká slúži všeobecne na uspokojovanie a realizáciu záujmov jednotlivcov alebo skupinových záujmov.
Na základe rôznych oblastí záujmov dochádza k diferenciácii samosprávy. Samosprávne subjekty tak možno rozdeliť do dvoch skupín:
- inštitúcie nezávislé na štáte a vznikajúce združením fyzických osôb – obyvateľov, členov a pod.,
- samosprávne inštitúcie vyššej úrovne, ktoré tvoria také združenia, ktorých základným článkom sú predovšetkým právnické osoby napr. združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), zväz družstiev, politická strana, spoločenská organizácia), u ktorých sledujeme vedľa nezávislosti na štátnych orgánoch alebo orgánoch štátnych inštitúcií tiež druhý stupeň nezávislosti, resp. samostatnosti a síce nezávislosť na vzťahu k určitému centru.
Územná samospráva v SR
Územná samospráva je časť verejnej správy spravidla v oblasti otázok lokálneho významu, ktorú uskutočňuje nie štát, ale obyvateľstvo územných celkov a/alebo isté orgány územných celkov.
Na Slovensku má územná samospráva dve úrovne [obec/mesto a vyšší územný celok (VÚC)] a právne je upravená predovšetkým v štvrtej hlave ústavy SR (Čl. 64 – Čl. 71), podľa ktorej: „Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“
Obec a VÚC sú samostatné, samosprávne a správne celky, právnické osoby s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami, povinnosti im možno ukladať iba zákonom.
Územná samo