Zákon o odpadoch

Dnes už nikoho neprekvapia nezhody v pohľade na tému optimálneho počtu jedincov divej zvery medzi ekológmi a poľovníkmi. Tento článok nemá za cieľ rozsúdiť ich. Prinesie len pohľad na problematiku z možno netypického uhla, a to vplyvu odpadov na správanie sa medveďa hnedého.

Podľa počtu odpadkov na plážach tvoria plasty až 85 % odpadu v moriach. [1] Tento odpad má cezhraničnú povahu. Do morí sa dostáva z riek a do riek aj vplyvom vetra z rôzneho prostredia. Voľne pohodený odpad, tzv. littering, vytvára zdroj pre budúci odpad v moriach. Mali by riešiť problém s plážovým litteringom len prímorské mestá alebo iné, turisticky vyhľadávané destinácie? Kto by mal znášať náklady na odstraňovanie litteringu? Možné odpovede nájdete v článku.

Prezentácia je zameraná na najdôležitejšie zmeny v legislatívnej úprave odpadového hospodárstva, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2021 a 2022. Pôjde o novely zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odpadoch“), novelu vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch a novelu vyhlášky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov, novelu zákona č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a novelu Nariadenia vlády k poplatkom č. 207/2021 Z. z., ako aj schválenie nového Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 – 2025. 

Čo pre nás znamená podmienka definovaná v novele zákona o odpadoch v znení: „Zabezpečiť pred vznikom odpadov odovzdávaných podľa § 14 ods. 1 písm. e) preukázateľný zmluvný vzťah o fyzickom nakladaní s nimi“?

Príspevok sa venuje odpadu a odpadovej vode, a to v kontexte zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), ako aj zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v z. n. p. (ďalej len „vodný zákon“) a z toho vyplývajúcich presahov.

Problematiku zodpovednosti za porušenie povinností, ktoré ukladá zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), upravujú § 115 až 117 uvedeného zákona.

Novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) vykonanou zákonom č. 285/2020 Z. z. (ďalej len „novela zákona o odpadoch“) a vykonávacej vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v z. n. p. (ďalej len „vykonávacia vyhláška“) došlo k zavedeniu regulácie nákladov na triedený zber a zhodnotenie odpadov z obalov a z neobalových výrobkov. Prijatá právna úprava je pomerne kritizovaná, pričom sa ozývajú viaceré ohlasy spochybňujúce jej súlad so zákonom č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“) a právom EÚ.

Sme výrobca vyhradeného výrobku pre obaly, avšak existuje aj výrobca vyhradených výrobkov podľa § 27 ods. 7 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. O akého výrobcu ide a kedy môže vzniknúť povinnosť registrovať sa ako výrobca podľa uvedeného ustanovenia?

V posledných dňoch rezonujú v kruhoch odbornej verejnosti novinky v zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), ktoré pripravilo Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „MŽP“). Tieto zmeny vzbudzujú záujem nie len svojím obsahom, ale aj spôsobom schvaľovania. Novela zákona o odpadoch sa totiž schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní a nakoniec bola schválená už dňa 24. septembra 2020.

Rozsiahla novela zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), ktorú schválila Národná rada SR dňa 27. novembra 2017 priniesla okrem iného aj zásadné legislatívne riešenie ďalšieho uvádzania jednorazových výrobkov z plastu. Toto riešenie je súčasne radikálne, a to z dôvodu, že predstavuje výslovný zákonný zákaz ich uvádzania. Tým dôjde k znižovaniu ich používania a ich postupnému úplnému vytesneniu zo spoločnosti.

Dňa 27. novembra 2019 bola v Národnej rade SR schválená rozsiahla novela zákona č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon  o odpadoch“) obsahujúca mnoho zmien, ktoré nadobudnú účinnosť postupne odo dňa vyhlásenia novely zákona v Zbierke zákonov SR až do 1. januára 2023. Keďže ide o veľmi rozsiahlu novelu zákona o odpadoch, zameriame sa len na jednu jej časť, a to konkrétne na zákaz skládkovania odpadu, ktorý neprešiel úpravou.

Tento príspevok Vám prináša komentár k legislatívnym zmenám podľa zákona č. 460/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú postupného zavádzania a zabezpečovania vykonávania triedeného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad v obciach a mestách upraveného v § 81 ods. 21 novelizovaného zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Zákonom č. 216/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. došlo k zásahu do úpravy v § 16 ods. 10 písm. a) zákona o odpadoch.

Tento rok nám končia niektoré rozhodnutia, a teda musíme požiadať o ich predĺženie, resp. musíme požiadať o nový súhlas. Ako máme formulovať žiadosť? Treba opätovne dodať všetky prílohy?

Všade sa hovorí iba o komunálnom odpade a priemyselnom odpade. Sme organizácia, ale nie sme priemyselným podnikom. Vzťahuje sa na nás vôbec zákon o odpadoch?

Predmetom príspevku je analýza návrhu novely zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o odpadoch“), ktorá rieši oblasť stavebných odpadov.

Sme správcovská spoločnosť, ktorá prenajíma administratívne priestory ako kancelárie, resp. pre rôzne služby. Zaujímalo by nás, kto a za čo zodpovedá v rámci odpadov, ktoré vznikajú u jednotlivých nájomcov v našom objekte.

Témou článku sú najlepšie dostupné techniky (BAT) so zameraním na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1147 z 10. augusta 2018, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pri spracovaní odpadu. Problematika najlepších dostupných techník (BAT) je vo všeobecnosti v našich podmienkach prezentovaná minimálne, a to napriek tomu, že ide o dôležitú tému, ktorej neznalosť vyvoláva následne radu praktických problémov. 

Neustále sa dostávame do konfrontácie s pojmom „dopravca“, pričom máme problém rozlíšiť, kedy sme dopravcom pre cudziu potrebu a kedy sme dopravcom pre vlastnú potrebu. Existuje nejaká pomôcka pre rozlíšenie?

Príspevok je venovaný problematike obťažovania pevnými a tekutými odpadmi s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v  z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) a zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „OZ“) , obohatený tiež o zaujímavé súdne rozhodnutia.