Vyhradené výrobky

V poslednej dobe sa slovo ekomodulácia skloňuje vo všetkých svojich podobách často a na rôznej úrovni komunikácie. Čakanie na predpis, ktorý dá čarovné riešenie na začiatku akéhosi reťazca a pohne výrobcov vyhradených výrobkov ako obalov či elektrozariadení k zamysleniu sa nad materiálom z ktorého sa výrobok vyrába, návrhom udržateľných výrobkov – tzv. ekodizajnom, či iným faktorom smerujúcim k trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti vyhradených výrobkov a k zohľadneniu prítomnosti nebezpečných látok vo vyhradených výrobkoch. V opačnom prípade príde akási penalizácia vo forme vyššieho poplatku. Keďže v súčasnosti chýba jednotné usmernenie na európskej aj národnej úrovni, v príspevku sa pozrieme, čo danému „slovu so širokým významom“ predchádzalo, kde sa už rieši a aké sú odporúčania pri zavádzaní ekomodulácie.

Ekomodulácia by mala smerovať k zamysleniu sa nad dizajnom výrobku, aby bol ekologickejší, opakovane použiteľný, opraviteľný či v konečnej fáze recyklovateľný. Ako však preniesť tento „koncept“ do praxe a akých výrobkov sa dotkne? Sú štáty, výrobcovia či spotrebitelia pripravení?