Skládka

Súdny dvor Európskej únie vydal v septembri 2024 rozsudok, v ktorom sa venoval vybraným skládkam odpadov v Slovenskej republike. V tomto rozsudku konštatoval porušenie smernice Rady  1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov zo strany Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o tzv. infringement - konanie iniciované Európskou komisiou voči členskému štátu z dôvodu porušenia práva EÚ, Slovenskej republike môžu byť v ďalších krokoch uložené aj finančné sankcie. Cieľom tohto článku je analýza predmetného rozsudku a možného scenára budúceho vývoja vo svetle súvisiacej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Koncom roka 2023 Súdny dvor EÚ svojím rozsudkom [1] uložil Rumunsku pokutu za neuzavretie skládok v súlade so smernicou Rady  1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (ďalej len "smernica o skládkach") vo výške 1 500 000 eur, ako aj penále vo výške 600 eur za každý deň a za každú neuzavretú skládku odo dňa vyhlásenia rozsudku do uzatvorenia poslednej skládky. Podobný osud môže postihnúť aj Slovensko, keďže v máji 2023 podala Európska komisia žalobu voči SR pre rovnaké porušenie. O porušení SR nebolo zatiaľ rozhodnuté. [2]

Článok je pokračovaním analýzy environmentálnych záťaží s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín, s cieľom navrhnúť možnosti ich získavania.

Zabezpečenie bezpečnosti dodávok surovín sa stanovilo ako významná priorita politických cieľov EÚ. Súčasný nedostatok primárnych surovín je zapríčinený vývojom nových technológií, ako je napríklad elektromobilita, IT technológie a podobne, ktoré si vyžadujú spotrebu väčšieho množstva kovov. Európska komisia začala podnikať kroky na zabezpečenie prístupu k zdrojom surovín, aby sa tak vyhla ich nedostatku. Z tohto dôvodu boli identifikované kritické suroviny (ďalej len "KS") s cieľom pomôcť predchádzať nedostatku dodávok týchto surovín do EÚ. Zoznam kritických surovín EÚ v súčasnosti obsahuje 34 surovín. EÚ definovala aj tzv. strategické suroviny (ďalej len "SS"), pričom ich strategický význam sa určí na základe relevantnosti suroviny pre zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pre použitia v obrannom a vo vesmírnom priemysle [1]. Medzi kritické a strategické suroviny patria aj meď, nikel, kobalt, gálium a iné. Cieľom príspevku je analyzovať environmentálne záťaže s obsahom kritických kovov na Slovensku, ktoré sa môžu stať potenciálnymi zdrojmi surovín a navrhnúť možnosti ich získavania.

Prevádzkovateľ skládky odpadov nás vyzval, aby sme mu oznámili údaj o sadzbe poplatku za uloženie odpadu na skládku odpadov pre odpad 191212. Máme uviesť, ktorý druh sadzby budeme využívať, teda či 7 eur. t –1, resp. 30 eur. t –1. Sú aj iné zákonné kritériá pre posúdenie okrem ceny?

Akým spôsobom máme určovať poplatky za uloženie stavebných odpadov na skládku inertných odpadov pre fyzické osoby – občanov?

Naša obec tento rok podpísala zmluvu s firmou na nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom, ktorá nám predložila registráciu ako obchodník a dopravca. Poskytuje nám vážne lístky zo skládky odpadov. Aký kód nakladania s odpadom k nim máme ako nasledujúcemu držiteľovi odpadov uvádzať v evidencii odpadov? Tak ako doteraz – D1?

Príspevok analyzuje skutkové podstaty správnych deliktov podľa zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o IPKZ“). Ide o právny predpis, ktorý podlieha častým legislatívnym zmenám a aplikovateľnosť jeho ustanovení o zodpovednosti prevádzkovateľov skládok odpadov za správne delikty podľa tohto zákona nezriedka spôsobuje v právnej praxi problémy. Na spracovaných súdnych rozhodnutiach analyzuje príspevok skutkové podstaty dvoch deliktov podľa uvedeného zákona.

Prvá časť príspevku bola zameraná na opis technologickej evolúcie skládok či problematiku ohľadom článku 4 smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušenú určitých smerníc. Pokračovanie príspevku sa zameria na zvyšky a limity recyklácie, ale aj úlohu skládok v 21. storočí a ich perspektívu.

Príspevok o analýze účasti verejnosti v procesoch povoľovania skládok, ktorá vyplýva nielen z požiadaviek európskeho práva a dokumentov rady Európy, sa v rámci pokračovania zameria na slovenský právny poriadok.

Ešte na konci 20. storočia aj ekonomicky najvyspelejšie krajiny Európy väčšinu svojho odpadu skládkovali (napr. Francúzsko 113 miliónov ton ročne, Anglicko 90 miliónov ton ročne, Švédsko 87 miliónov ton ročne). V chudobnejších krajinách sveta predstavuje aj dnes skládka alebo smetisko jedinú koncovku v ich odpadovom hospodárstve. Za posledných 70 rokov došlo k významnému evolučnému rozvoju technológie skládkovania. Pokiaľ sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia presadzovali hlavne environmentálne a bezpečnostné štandardy (multi-bariérové tesnenie, zachytávanie priesakov a plynov), v ďalšom období sa riešili už viac ekonomické alebo technologické prístupy (bioreaktorové skládky, poschodové skládky či ťažba skládok). Oficiálne európske politiky už v rámci obehového hospodárstva so skládkami však nepočítajú. Majú teda skládky ešte nejakú perspektívu v modernom odpadovom hospodárstve?

Tento rok sa opäť menia poplatky za uloženie komunálnych odpadov na skládky odpadov. Nie je nám jasné, ako máme postupovať pri určovaní sadzby v období od 1. januára 2020 do 28. februá­ra 2020 a po 28. februári 2020, keďže tento rok je prestupný a máme aj 29. február 2020.

podľa zákona č. 329/2018 Z.z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 330/2018 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov a podrobnosti súvisiace s prerozdeľovaním príjmov z poplatkov za uloženie odpadov

Pri vývoji nových materiálov a technológií v súčasnosti treba zohľadniť aj ich vplyv na životné prostredie počas ich životného cyklu. Zavádzanie efektívneho odpadového hospodárstva je jednou z aktuálnych otázok, keď sú pred pasívnym ukladaním odpadu na skládku uprednostňované také opatrenia, ktoré predchádzajú vzniku odpadu, či zavádzané technológie minimalizácie odpadu, recyklácie alebo iného zhodnotenia odpadov. Rozvíjanie týchto trendov napreduje na základe poznania, že odpad je často hodnotnou surovinou na výrobu, zdrojom energie či využiteľnej biomasy.