Nezdaniteľné časti základu dane

Počet vyhľadaných dokumentov: 47

Zoradiť podľa:

Počet vyhľadaných dokumentov: 47

Zoradiť podľa:

  • Článek
Zamestnanci spĺňajúci zákonom stanovené podmienky môžu požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane za rok 2024. V príspevku sa dozviete, aké podmienky musí zamestnanec splniť, v akom termíne a na akom tlačive je potrebné zamestnávateľa požiadať o ročné zúčtovanie dane.
Vydané: 14. 12. 2024
Zaměstnavatel (1 zaměstnanec) tvoří sociální fond ve výši povinného přídělu 0,6% z hrubé mzdy každý měsíc. Zaměstnavatel poskytuje aktuálně zaměstnanci stravenky ve výši 8,3 € za den, 55 % 4,57 € si uplatňuje zaměstnavatel jako denní daňovou položku, 3,73 €/den odečítá z čisté mzdy zaměstnanci a účtuje interním dokladem 331/213. Dotaz je, zda by se uvedená denní částka stravenky, kterou odečítá firma zaměstnanci ve výši 45 % z hodnoty stravenky dala zúčtovat jako příspěvek ze sociálního fondu zaměstnanci? Konkrétně by to znamenalo, že by se hodnota 45 % ze stravenky již neodečítala zaměstnanci z čisté mzdy. Pouze by se interním dokladem zaúčtovala měsíční částka na účty 472/213. Zaměstnanec by si na stravné nic nepřispíval, vše by za něj platil až do vyčerpání fondu zaměstnavatel. Je takováto varianta možná? A ještě dotaz, pokud je to takto možné a v pořádku, jedná se o nezdanitelnou částku jak na straně zaměstnance, tak zaměstnavatele, je to tak správně? K žádnému navýšení o daň a sociální a zdravotní odvody pojistného zde nedojde?
Vydané: 24. 09. 2024
S účinnosťou od 1. januára 2020 dochádza k viacerým úpravám v rámci nezdaniteľných časti základu dane.
Vydané: 17. 01. 2020
  • Článek
Od 1. júla 2017 sa upravila výška životného minima. Je to dôležitý parameter aj v mzdovej učtárni, pretože od neho sú odvodené nárokové plnenia ako napr. daňový bonus, daňové úľavy, ďalej aj nepostihnuteľné sumy, ktoré majú priamy vplyv na výšku zrážok realizovaných zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia.
Vydané: 11. 09. 2017
  • Článek
Zamestnanci, ktorí v zdaňovacom období 2016 poberali zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), môžu si ročnú daň z týchto príjmov vyrovnať sami prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ A alebo u zamestnávateľa, požiadaním o vykonanie ročného zúčtovania (RZ).
Vydané: 09. 02. 2017
Považujú sa štátne sociálne dávky z Rakúska (manželka poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky z Rakúska, ale býva spolu s manželom na Slovensku) za príjem manželky, ktorý sa na účely nezdaniteľnej sumy nezapočítava do celkových príjmov manželky?
Vydané: 26. 03. 2014
V jednej otázke na portáli som našla odpoveď:  ....... V súvislosti so zdanením tohto dosiahnutého príjmu občana ČR môžu nastať situácie: ak tento zdaniteľný príjem za rok 2013 nepresiahol sumu 1 867,97 €, občan ČR nemá povinnosť podať daňové priznanie v SR, alebo ak tento príjem bol vyšší ako 1 867,97 € a ak občan ČR: a) požiadal zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, nemá povinnosť podať daňové priznanie v SR; b) nepožiadal zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, má povinnosť podať daňové priznanie v SR (typ A). Ja by som sa chcela spýtať, že v prípade, že tento zahraničný dôchodca nepoberá dôchodok zo SR, má v SR nárok na nezdaniteľnú časť na daňovníka?
Vydané: 09. 03. 2014
Podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane považuje manželka žijúca v spoločnej domácnosti, ktorá sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu (zákon o rodičovskom príspevku). Podľa tohto zákona dieťaťom je dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Môže sa uplatniť NČZD na: a) Manželku od 1 dňa materskej dovolenky, t. j. od prvého dňa poberania materskej? b) Manželku od nasledujúceho mesiaca po narodení dieťaťa (t. j. nar. 5. 4. 2013, čiže od mája 2013)? c) Manželku, ktorá poberá rodičovský príspevok? Ktorý variant je správny?
Vydané: 24. 02. 2014
Potrebujeme prepracovať našu firemnú internetovú stránku. Uvažujeme, že na túto prácu zamestnáme na dohodu študenta z Nemecka, ktorý momentálne študuje druhý rok na vysokej škole vo Švédsku. Má tento študent nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane? Na čo ešte nesmieme zabudnúť pri zamestnaní zahraničného študenta?
Vydané: 13. 11. 2013
Môže si živnostník uplatniť za rok 2013 nezdaniteľnú časť na manželku, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov (predĺžená rodičovská dovolenka), prípadne na manželku, ktorá nemá žiaden príjem a je evidovaná na úrade práce?
Vydané: 13. 11. 2013
Spoločnosť zamestnáva občanov ČR na Slovensku na základe dohody o pracovnej činnosti. Aké povinnosti má voči všetkým inštitúciám? Do akej zdravotnej poisťovne sa prihlasujú, keď majú trvalý pobyt v ČR? Majú títo zamestnanci nárok aj na nezdaniteľnú časť na daňovníka v SR alebo nie? Okrem tejto práce inú nevykonávajú, ani v ČR.
Vydané: 25. 03. 2013
Možno si pri výhre automobilu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka?
Vydané: 13. 03. 2013
V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur. Podarilo sa mi však zistiť nasledovné: som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie. V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne? Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:   Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla. Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec. Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko? Tiež by som sa ešte chcela opýtať: Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba? Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd? Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje? Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.
Vydané: 01. 03. 2013
Som študentka a počas minulého roka som si privyrábala prácou na dohodu pre dvoch zamestnávateľov. U prvého zamestnávateľa som zarobila 80 eur, z čoho daň predstavovala 15 eur. Príjem z druhej práce bol 1 240 eur. Pracujem na dohodu, ale som zaregistrovaná na daňovom úrade, mám aj pridelené IČO - vykonávam pomocné činnosti v poisťovníctve. Mám nárok na vrátenie dane?
Vydané: 01. 03. 2013
Fyzická osoba poberá v roku 2012 starobný dôchodok v ročnej výške 3 500 eur a vdovský dôchodok vo výške 290 eur. Pracuje na dohodu o pracovnej činnosti. Môže si po skončení roka nárokovať zníženie základu dane o časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka?
Vydané: 27. 09. 2012
Fyzická osoba (zamestnanec inej firmy, nemá živnosť) vymyslel a vytvoril pre našu spoločnosť softvér, ktorý naša spoločnosť bude ďalej predávať. Tejto osobe budeme každý mesiac vyplácať 50 % z príjmu z predaja. Na základe akého právneho titulu by sme mu tento príjem mali vyplácať?
Vydané: 27. 08. 2012
Slovenská obchodná spoločnosť má zamestnaného občana z Nemecka. Zamestnanec má jediný príjem len v tejto spoločnosti. Je možné uplatniť zamestnancovi nezdaniteľnú časť základu dane?
Vydané: 14. 08. 2012
Od februára 2012 prenajímam byt v inom meste, ako mám trvalé bydlisko. Kde to mám nahlásit a komu v roku 2013 budem platiť daň?
Vydané: 09. 05. 2012
Zamestnanec sa stal od 1. januára  2011 poberateľom predčasného starobného dôchodku. Od 1. marca 2011 mal pozastavené poberanie dôchodku. Od 1. júla 2011 sa stal poberateľom starobného dôchodku.  Má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za rok 2011 a v akej výške?
Vydané: 25. 04. 2012
Druh a družka žijú v spoločnej domácnosti, majú dieťa, na ktoré si uplatňuje druh daňový bonus. Môže si druh uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.  o dani z príjmov v z. n. p. na družku, ktorá je na materskej dovolenke ?
Vydané: 25. 04. 2012