Najvyšší súd SR

Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím udeľuje podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona č. 79/2015 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“) na dobu určitú oprávnenie právnickej osobe na činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly. Podmienky udelenia autorizácie tejto právnickej osobe sú taxatívnym výpočtom ustanovené v § 90 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch. Ak držiteľ tejto autorizácie prestane spĺňať niektorú z uvedených podmienok jej udelenia v § 90 ods. 3 písm. a) zákona o odpadoch a v lehote určenej ministerstvom nedôjde k náprave zo strany organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly (za predpokladu, že je nedostatok odstrániteľný), ministerstvo takejto organizácii autorizáciu rozhodnutím zruší podľa § 94 ods. 2 písm. c) zákona o odpadoch.

Hoci je miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady zakotvený v § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.) s rubrikou „Druhy miestnych daní“, nemožno ho definovať ako daň. Podľa § 99 zákona č. 582/2004 Z. z. však podlieha správe daní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 563/2009“).

Správa o environmentálnej kontrole vypracovaná podľa § 34 ods. 10 zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vrátane zápisnice o prerokovaní výsledkov environmentálnej kontroly, ak prevádzkovateľovi (kontrolovanému subjektu) neukladajú opatrenia, ktoré by menili jeho hmotnoprávnu pozíciu, sú iba podkladom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie a nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, keďže majú iba predbežnú povahu a samé o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.

Pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 37 ods. 1 písm. m) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o IPKZ“) je nevyhnutné, vychádzajúc z použitia spojky „a“ v skutkovej podstate tohto iného správaneho deliktu, preukázať kumulatívne porušenie povinností ustanovených v § 26 ods. 1 písm. a) aj písm. b) zákona o IPKZ, keďže páchateľa možno postihnúť len za porušenie povinností výslovne ustanovených zákonom (zásada legality) a akýkoľvek rozširujúci výklad skutkových podstát správnych deliktov, naviac v neprospech páchateľa, je neprípustný.

Zavedenie množstvového zberu odpadu [ustanovenie § 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 582/2004 Z.z.)] patrí do výlučnej právomoci obce, ktorá ho zavádza všeobecne záväzným nariadením. Skutočnosť, že zber odpadu v obci by umožňoval realizáciu množstvového zberu odpadu má iba faktický charakter a nemožno sa jej dovolávať vo vzťahu k určeniu výšky poplatku, ak nebol množstvový zber odpadu v obci zavedený.

Správny orgán je podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „správny poriadok“) povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia. Posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu. Len formálne zopakovanie správneho konania nepredstavuje pre účastníka konania, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.

Oblasť správneho trestania za správne delikty (iné než priestupky) nemá v slovenských právnych predpisoch komplexnú právnu úpravu. Univerzálna úprava správneho konania nezakotvuje všetky potrebné nuansy regulácie postupu orgánov verejnej správy a pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti [1]. Tým však nemôžu byť dotknuté práva účastníkov na spravodlivý súdny proces, preto je neexistencia týchto pravidiel v mnohom nahradená a dotváraná judikatúrou [2], pričom judikatúra sa mnohokrát opiera o základné princípy právneho štátu a európske právne predpisy.