Oblasť správneho trestania za správne delikty (iné než priestupky) nemá v slovenských právnych predpisoch komplexnú právnu úpravu. Univerzálna úprava správneho konania nezakotvuje všetky potrebné nuansy regulácie postupu orgánov verejnej správy a pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti [1]. Tým však nemôžu byť dotknuté práva účastníkov na spravodlivý súdny proces, preto je neexistencia týchto pravidiel v mnohom nahradená a dotváraná judikatúrou [2], pričom judikatúra sa mnohokrát opiera o základné princípy právneho štátu a európske právne predpisy.
Zásadami správneho trestania sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "Najvyšší súd"), a to vo svojom uznesení z 28. júna 2018, sp. zn. 7 Sžo 72/2016(ďalej len "Uznesenie"). Konkrétne sa zaoberal otázkou aplikácie zásad trestného konania v procese správneho trestania, a to v kontexte integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia a porušenia povinností vyplývajúcich z relevantného zákona. Predmetné Uznesenie bližšie rozoberieme v príspevku.
Okolnosti prípadu
Spoločnosti, ktorá prevádzkuje Dekontaminačné stredisko, bola rozhodnutím Inšpektorátu životného prostredia Košice uložená pokuta vo výške 13 500 eur za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (ďalej len "Zákon"), v znení účinnom do 31. decembra 2015, a to konkrétne v § 26 ods. 1 písm. a) a c) Zákona - porušenie povinností vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení.
Uložená pokuta bola následne znížená Ústredím Slovenskej inšpekcie životného prostredia (ďalej len "SIŽP") na 12 800 eur. Spoločnosť (žalobca) sa následne žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia, ktorým došlo k zníženiu pokuty. Prvostupňový súd (Krajský súd) nevykonával ďalšie dokazovanie, keďže mal za to, že skutočnosti zistené pri kontrole boli dostatočné na zistenie materiálne