Mikroplasty

Príspevok analyzuje vývoj poznatkov v oblasti posudzovania mikroplastov. Zameriava sa na výskyt uvedených častíc v ekosystémoch a vo svetovom oceáne. Zároveň zhŕňa doterajšie poznatky o vplyvoch uvedených odpadov na ľudské zdravie a ľudské telo a taktiež na iné živé súčasti prírody a krajiny.

Aj keď sa prírodné hnojivá vyrobené z upraveného splaškového kalu používajú na opätovné zavedenie živín na poľnohospodárske polia, prinášajú so sebou aj mikroplastické znečisťujúce látky. A podľa malej štúdie publikovanej v ACS' Environmental Science & Technology Letters, vietor zachytí viac plastových častíc, ako sa kedysi myslelo. Výskumníci zistili, že mikroplasty sa uvoľňujú z polí ľahšie ako prachové častice podobnej veľkosti a dostávajú sa do vzduchu aj pri slabom vánku.

Plastový odpad, ktorý sa hromadí na súši, nakoniec skončí v oceáne ako mikroplasty. Teraz sa však špekuluje, že mikroplasty sú prítomné aj v atmosfére, obsiahnuté v oblakoch. V novej štúdii výskumníci analyzovali vzorky oblačnej vody z vysokohorských hôr v Japonsku, aby zistili množstvo mikroplastov v nich. Objasňujú tiež, ako tieto vzdušné častice ovplyvňujú tvorbu oblakov a ich negatívny vplyv na klímu.

Od drobného planktónu až po masívne veľryby sa mikroplasty našli v celom potravinovom reťazci oceánu. Jedným z hlavných zdrojov tohto znečistenia sú vlákna zbavené počas prania syntetických tkanín. Aj keď mnohé štúdie ukazujú, že mikrovlákna sa uvoľňujú počas prania v práčke, menej jasné bolo, ako prispieva ručné pranie. Teraz vedci v ACS Environmental Science & Technology Water uvádzajú, že ručné pranie môže drasticky znížiť množstvo vlákien v porovnaní s používaním práčky.

Skutočnosť, že Európska únia chce do budúcnosti dávať akcent na zelené verejné obstarávanie deklaruje aj fakt, že vydala novú Stratégiu EÚ pre udržateľný a obehový textil, ktorá v rámci opatrení zavádza Povinné požiadavky týkajúce sa zeleného verejného obstarávania a stimulov členských štátov do roku 2024. Článok sa venuje predstaveniu základných ideí tejto stratégie, ktorá poskytuje praktický prehľad a riešenia využitia textilu v rámci cirkulárneho prístupu k prírodným zdrojom so zníženým efektom na klimatickú zmenu. Stratégia rieši aj otázku rýchlej módy, textilného odpadu a likvidácie nepredaných textilných výrobkov a zabezpečuje, aby sa pri ich výrobe v plnej miere dodržiavali sociálne práva. Zavádza digitálny pas pre textílie založený na povinných požiadavkach na informácie o obehovosti a iných kľúčových environmentálnych aspektoch.

V odborných, ale aj populárnych médiách sa v poslednom období dáva veľa priestoru téme mikroplastov. Popisujú sa problémy vo svetových moriach a oceánoch, uvádza sa veľa príkladov, kde a z čoho vznikajú, diskutuje sa o vplyvoch a potencionálnej škodlivosti na ľudský organizmus či zdravie človeka. Európsky parlament definoval mikroplasty ako častice menšie než 5 mm a podľa vzniku ich rozdelil na primárne a sekundárne. [1] Napriek množstvu publikácií vieme, že mikroplasty existujú, kde môžu vznikať, ale ich presné zloženie nepoznáme. Navyše, mnohé informácie sú ešte len v štádiu predpokladov, mnohé nadhodnotené a žiaľ niektoré i protichodné a zavádzajúce.

Príspevok analyzuje problematiku výskytu drobných plastových častíc v životnom prostredí a v jeho jednotlivých zložkách (ovzdušie, voda a pôda). Reaguje aj na štúdie, ktoré skúmali výskyt uvedených častíc v živočíchoch morského a vodného prostredia, v potravinovom reťazci, ale aj v ľudskom tele. Do analýzy je zahrnutý aj prístup Európskej únie k uvedenej problematike v oblasti politiky životného prostredia a tvorby právnych predpisov.

Príspevok analyzuje mieru výskytu a vplyvu mikroplastov na ľudské zdravie a životné prostredie. Mikroplasty posudzuje ako produkty nesprávneho nakladania s plastovými odpadmi a ako dôsledky nezodpovedného používania rôznych výrobkov. Zároveň sa snaží posudzovať prístupy jednotlivých štátov a Európskej únie k uvedenej problematike.

Plasty a výrobky z nich sú čoraz viac kritizované materiály najmä pre narastajúci objem problémových odpadov z nich. V minulosti boli plasty prezentované ako "mate­riál budúcnosti", dnes čelia snahám o znižovanie ich spotreby, legislatívnym opatreniam a aj zákazom používania niektorých najmä jednorazových výrobkov.