Kataster

V zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam má okresný úrad povinnosť rozhodnúť o podanom návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.

  Príspevok sa zaoberá porušením niektorých povinností pri spracúvaní osobných údajov zamestnancov. Niektoré obce uvádzajú v pracovných zmluvách a dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nadbytočné osobné údaje. Okrem toho pracovné zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru často obsahujú súhlas so spracúvaním osobných údajov zamestnanca na pracovnoprávne účely, ktorý považujeme za neplatný. Dokonca sa možno stretnúť aj so situáciou, keď obce bez právneho základu zverejňujú na svojich webových sídlach pracovné zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pojmovými znakmi obce sú územie obce, obyvateľstvo obce a výkon správy. Správu vykonáva obec na území obce. Ide o zákonom zverenú právomoc obce regulovať spoločenské vzťahy existujúce na ich obecnom "teritóriu" prostredníctvom právnych aktov. V dôsledku tohto pôsobenia, sú spoločenské vzťahy regulované prostredníctvom tzv. intrateritoriálnych právnych aktov obce, ktorých účinky sú obmedzené rozsahom územia obce a sú záväzné pre obyvateľov obce a osoby zdržujúce sa na území obce. V podmienkach Slovenskej republiky sa však objavujú prípady, keď obce vykonávajú pôsobnosť aj pri regulácii právnych vzťahov na území inej obce. Okrem prípadov spolupráce obcí (napr. všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa zriaďuje obecná polícia na území viacerých obcí) je pôsobnosť obce na území inej obce (tzv. transteritoriálne pôsobenie obcí) častejšie prejavom sporov medzi obcami. Ide o fenomenálny jav, keď obec vykonáva správu na území inej obce. To znamená, že obec vydáva rozhodnutia s účinkami presahujúcimi teritórium (územie) konkrétnej obce. Ide o anomáliu, keďže rozhodnutia obce tým pôsobia aj na území inej obce a voči obyvateľom inej obce. S týmto právnym problémom sa nedokázala dosiaľ zodpovedajúco vysporiadať ani súdna rozhodovacia prax a ani orgány štátnej správy.

Obci vznikli náklady s činnosťou komisie Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v rokoch 2015 a 2016. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) dostala obec v roku 2017 od katastrálneho úradu v zmysle § 10 zákona č. 180/1995 Z. z. časť zo správnych poplatkov na krytie nákladov komisie. Náklady na činnosť komisie ROEP reálne vznikli v rokoch 2015 a 2016, ale dotácia prišla až v roku 2017. Ako má obec účtovať o uvedenej dotácii?

Tak, ako pri iných daniach je zákonom ustanovený daňovník, aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) ustanovuje daňovníka. Daňovníkovi správca dane, ktorý spravuje všetky alebo len miestne dane zavedené všeobecne záväzným nariadením obce (VZN), vyrubí príslušnú miestnu daň, ktorú je daňovník povinný nielen priznať, ale aj zaplatiť. Príslušný správca dane je povinný miestnu daň vyrubiť v termínoch, ktoré ustanovuje zákon o miestnych daniach.

Príspevok sa zaoberá právami samosprávy v procese reklamných stavieb, pričom zámerom je poukázať na samosprávne kompetencie a zjednodušený výklad zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „stavebný zákon“). Príspevok objasňuje už účinné právo stavebného úradu prvého stupňa (obce) nepovoliť dodatočné odsúhlasenie (legalizáciu) reklamnej stavby.

Som starostom obce Lechnica, na ktorej katastrálnom území je okrem domov v správe obce postavených 11 rodinných domov, ktoré spravuje susedná obec Červený Kláštor. Deje sa tak od r. 1976, nakoľko v tom období bolo spoločné MNV a lokalita, kde je postavených týchto 11 domov bola bližšie k obci Červený Kláštor a taktiež sa do tejto lokality dalo prejsť po ceste len cez obec Červený Kláštor. Ako som uviedol územie, kde sa nachádza týchto 11 domov je kataster našej obce Lechnica, ale spravuje to obec Červený Kláštor a zároveň Červený Kláštor poberá z tohto územia všetky miestne dane, poplatky a taktiež podielové dane za občanov. V mojom záujme je, nakoľko som od novembra novozvolený starosta, uviesť túto situáciu do správnych koľají, avšak vzhľadom na to, že obec Červený Kláštor spravovala toto územie už dlhšiu dobu starosta obce "nechce pustiť" túto lokalitu. Totiž obidve obce sme malé obce a príjem cca 5 000 €/rok z daní atď. je značným percentom v našich rozpočtov. Naviac ani ľudia sa nechcú prehlásiť k nám do obce Lechnica napriek tomu, že bývajú v našom katastrálnom území. Čerešničkou na torte je to, že obec Červený Kláštor vydávala stavebníkom v tejto lokalite súpisné čísla a tak sa na katastrálnom úrade objavujú pod jedným súpisným číslom v katastri Lechnica dvaja rôzny majitelia. A moja otázka teda znie: 1. Keď odhliadneme od podielových daní - má obec Červený Kláštor právo vyberať miestne dane, poplatky, daň za psa atď. z katastrálneho územia našej obce? Pre príklad kúpim si byt v BA a dane predsa musím platiť BA, nakoľko je byt v k.ú. BA nie do iného mesta či obce. 2. Je možné pozastaviť výkon správy obci Červený Kláštor na danú lokalitu? 3. Môžem odňať súpisné čísla, vydané obcou Červený Kláštor stavbám na našom území, aby som tak dal do poriadku zdvojené súpisné čísla v jednom katastri? 4. Má obec Červený Kláštor právo si označiť naše územie svojimi značkami začiatok a koniec obce? Pre pozornosť len uvediem, že zástupcovia Červeného Kláštora stále hovoria o tomto území ako o svojom území, ale ak je niečo moje prečo si to chcem od niekoho iného kúpiť? - lebo obec Č. Kláštor nám zasielala viacero návrhov na odkúpenie tohto územia, čo viem aj podložiť písomnými žiadosťami od obce Č. Kláštor. Taktiež hneď vedľa týchto domov je rekreačný areál, ktorého stavby majú pridelené súpisné čísla našej obce a platia nám aj miestne dane.

Ako má postupovať správca dane, keď roľnícke družstvo podá daňové priznanie na daň z pozemkov, ktoré užíva, ale nie je uzatvorená nájomná zmluva s vlastníkom pozemkov a nájomný vzťah nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Má vyzvať vlastníka pozemkov na podanie daňového priznania a roľnícke družstvo na odstránenie nedostatkov v daňovom priznaní (§ 17 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.)?

Stavebník oznámil na stavebný úrad stavebné úpravy oplotenia súčasťou ktorého je aj bránka umožňujúca vstup na vlastný aj susedov pozemok. Keďže pozemok stavebníka je široký len cca 35 cm, majiteľ susedného pozemku po ktorom sa doteraz pohyboval stavebník s tým už nesúhlasí, pretože sa pohybujú po jeho pozemku nielen počas stavebných prác ale kedykoľvek aj v minulosti. Vlastník dotknutého pozemku písomne požiadal stavebníka aby nebudoval bránu k jeho pozemku a kópiu zaslal na stavebný úrad. Stavebník sa ústne vyjadril že tam kde bola bránka nebude budovať ani plot a ostane tam voľný prechod. S týmto riešením nesúhlasí vlastník susedného pozemku. Pozn.: Stavebník má hlavný vchod na pozemok zabezpečený z verejnej komunikácie. Ako má ďalej postupovať stavebný úrad? K otázke boli následne pripojené nasledovné podklady: snímka z pozemkovej mapy so zakreslením trasy oplotenia a bránky, ohlásenie stavebných úprav/udržiavacích prác, ktoré stavebníčka datovala dňa 19. 4. 2013 a na obecný úrad bolo doručené dňa 24. 4. 2013, podanie spoluvlastníka susednej nehnuteľnosti zo dňa 7. 5. 2013 zaslané stavebníčke a na vedomie obci ako stavebnému úradu (na obecný úrad doručené dňa 7. 5. 2013); z obsahu podania vyplýva, že ide o námietky a pripomienky suseda proti uskutočneniu stavebných úprav oplotenia.

V obci prebieha rýchla obnova evidencie pozemkov, katastrálny úrad zasiela na účet obce polovicu finančných prostriedkov, ktoré občania zaplatili katastrálnemu úradu za vybavenie vlastníckych vzťahov k pozemkom, nakoľko obci vznikli výdavky distribúciou týchto dokumentov. Ako má obec  účtovať tento príjem, ako riešiť rozpočtovú klasifikáciu a kód zdroja  

Majú daňovníci platiť daň z nehnuteľnosti aj za parcely registra E?

Kúpim ako nepodnikateľský subjekt nehnuteľnosť, konkrétne pozemok a som vlastníkom približne 2 roky, potom  na základe výmennej zmluvy bezodplatne dôjde k výmene pozemkov s iným nepodnikateľským subjektom aj so zápisom na katastri na cca. 2 roky, a následne po týchto dvoch rokoch opäť dôjde k výmene. Započítava sa doba vlastnenia nehnuteľnosti dva roky, následne pozemok vlastní iná osoba a po dvoch rokoch opäť pôvodný majiteľ, aby bol oslobodený príjem, alebo sa berie 5 rokov v kuse od nadobudnutia, čiže sa nenarátavajú roky vlastnenia nehnuteľnosti?

Firma zhotovuje drevené montované stavby z dreva. V nájme má pozemok od urbárskej spoločnosti a Na tomto pozemku je postavená chata, na ktorú bolo vystavené stavebné povolenie a kolaudácia na meno spoločnosti. Chata je bola postavená za účelom predaja. V súčasnosti je už po kolaudácii, ale ešte nezapísaná do katastra a spoločnosť ju predáva zákazníkovi. Má spoločnosť predávať chatu  na základe zmluvy o dielo alebo kúpnej zmluvy?

Aké sú povinnosti obcí pri spravovaní katastra?

Obec zaplatila poplatok za vklad pozemku do katastra nehnuteľností. Možno tieto výdavky zahrnúť do obstarávacej ceny pozemku alebo ide o jednorazový náklad obce?