Judikatúra

Príspevok sa zaoberá vybranými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR vydanými v prvom polroku tohto roka, ktoré sa týkajú problematiky nepovolených stavieb, resp. stavieb postavených bez stavebného povolenia.

Obce často prenechávajú svoj majetok do nájmu iným subjektom. Okrem nájmu bytového fondu obce často prenechávajú do užívania tretím subjektom nebytové priestory. Pri prenajímaní bytových priestorov obec pri výkone samosprávy spolupôsobí pri vytváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, ako to predvída § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Naopak, pri nájme nebytových priestorov obec najčastejšie prenecháva pre ňu neupotrebiteľný majetok na užívanie podnikateľským subjektom. Nedôsledne upravené zmluvné vzťahy medzi obcou a nájomcom najmä ohľadne vzájomných práv a povinností z nájomného vzťahu sú predmetom častých súdnych sporov. Obce sa často o opotrebenie, údržbu a investície do jej majetku nájomcom počas trvania nájmu nezaujímajú so starostlivosťou riadneho hospodára. Súdne spory sa preto spravidla rozvíjajú k okamihu ukončenia nájomného vzťahu, kedy je však obec už v náročnej procesnej pozícii. Príspevok pojednáva o najdôležitejších aspektoch nájmu nebytových priestorov medzi obcou a podnikateľom.

V podmienkach slovenskej územnej samosprávy sa uplatňuje tzv. zmiešaný model verejnej správy. Právnym výrazom zmiešaného charakteru správnych pôsobností obcí je deľba obecných kompetencií medzi výkon samosprávy a prenesený výkon štátnej správy.

Obec ako samostatná právna a ekonomická jednotka môže vykonávať podnikateľskú činnosť, cieľom ktorej je dosiahnutie zisku, rovnako ako iné, rýdzo súkromnoprávne subjekty. Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť rôznymi spôsobmi, resp. v rôznych formách. Jednou z foriem výkonu podnikateľskej činnosti obce je podnikanie prostredníctvom založených samostatných právnických osôb súkromného práva, tzv. komunálnych obchodných spoločností. Problematika komunálnych obchodných spoločností je komplexná. Pri definovaní postavenia a vymedzení fungovania komunálnych obchodných spoločností sú kľúčovými právnymi predpismi zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník") a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"). Vymedzenie Obchodného zákonníka a zákona o obecnom zriadení ako všeobecného alebo špeciálneho predpisu nie je v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ustálené. Nevyjasnený vzťah medzi Obchodným zákonníkom a zákonom o obecnom zriadení prináša v aplikačnej praxi viacero esenciálnych problémov. Predkladaný príspevok analyzuje parciálnu otázku, ktorou je zákaz konkurencie členov dozornej rady a ko­nateľa komunálnej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Sloboda prejavu garantovaná čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí medzi najstaršie a základné politické práva. Slobodu prejavu zaručoval už prvý európsky ústavný dokument, a to francúzska Deklarácia práv človeka a občana z roku 1789, či z pohľadu medzinárodnoprávnej ochrany prelomová Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948. Slobodu prejavu následne zaručuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Charta základných práv Európskej únie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal za druhý štvrťrok 2020 nasledujúce rozhodnutia vo veciach nepovolených stavieb.

Predmetom dane zo stavieb sú podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len "zákon o miestnych daniach") stavby na území Slovenskej republiky v členení stanovenom v uvedenom odseku. Na zaradenie stavby je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roku).