V podmienkach slovenskej územnej samosprávy sa uplatňuje tzv. zmiešaný model verejnej správy. Právnym výrazom zmiešaného charakteru správnych pôsobností obcí je deľba obecných kompetencií medzi výkon samosprávy a prenesený výkon štátnej správy.
Z kvantitatívneho hľadiska je kvalifikovanie väčšej časti obecných pôsobností ako samosprávnych (pôvodných, originárnych) v plnom súlade so zásadou subsidiarity. Potvrdzuje to aj ustálená decízna činnosť najvyšších súdnych autorít, ktorá i v podmienkach kontinentálneho typu právnej kultúry významne ovplyvňuje právnu prax. Napríklad:
1.
Najvyšší správny súd ČR v rozsudku sp. zn. Komp 4/2007 zo dňa 30. marca 2009 uvádza: "V podmínkách tzv. smíšeného modelu výkonu veřejné správy jsou orgány územních samosprávných celků prioritně povolány k výkonu té části veřejné správy, která je samosprávou, nicméně v dalším je na ně zákonem dále přenášen výkon státní správy."
2.
Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 18/2014 zo dňa 22. marca 2017 uvádza: "z analýzy vyplýva, že obce na Slovensku vykonávajú verejnú moc v rámci preneseného výkonu štátnej správy a v rámci výkonu samosprávy v pomere 2:3 (preneseného výkonu štátnej správy:výkonu samosprávy)".
Prenesená pôsobnosť slovenských obcí predstavuje podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9 As 93/2010 zo dňa 17. februára 2011 výkon štátnej správy, prostredníctvom ktorého štát prenáša na obec povinnosť zabezpečiť plnenie konkrétnych úloh, ktoré inak prináležia štátu. V oblasti prenesenej pôsobnosti je orgán obce akýmsi agentom štátu, ktorý koná v mene štátu a v istom ohľade aj na jeho účet (uznesenie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1 As 454/2017 zo dňa 25. júna 2019).
Závažným právno-aplikačným problémom je nečinnosť obcí pri prenesenom výkone štátnej správy. Nečinnosť obce môžu spôsobovať príčiny rôzneho charakteru (skutkové alebo právne dôvody, príčiny objektívneho alebo subjektívneho rázu). Keďže pasivita obce nemôže byť dôvodom marenia výkonu štátnych funkcií v právnych konaniach, je nevyhnutné, aby zákonodarca normoval substitučný nástroj, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí výkon štátno-správnej pôsobnosti. Tento nástroj, doktrinálne nazývaný "avokácia kompetencie", je upravený v § 5 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"). Avokáciu kompetencie možno pri splnení normatívnych podmienok aplikovať bez ohľadu na skutočnosť, ktorá zakladá nečinnosť obce vo vzťahu k delegovaným pôsobnostiam.