Daň z nehnuteľností

Obec vyberá dane z nehnuteľností, poplatky za komunálny odpad. Suma pre daňovníka, ktorú má napríklad zaplatiť, je 23,83 eura. Ako správne vyberať daň? Ako správne daňovníkovi vydať? (lebo zákon o cenách sa netýka výberu daní).

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predĺžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obec takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia, a poplatok za odpad.

Obce a mestá okrem množstva iných pôsobností majú aj postavenie správcov miestnych daní a poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Táto pôsobnosť patrí do oblasti ich samosprávnej pôsobnosti. Cieľom tohto článku je na praktických príkladoch poukázať na niektoré chyby zaužívané v aplikačnej praxi niektorých obcí a miest, ktoré môžu spôsobiť ujmu na právach daňovníkov alebo aj miest a obcí.

V našej obci vlastnia rodinný dom manželia z Ukrajiny, kde manžel má pobytový preukaz a manželka spolu s dvoma deťmi majú potvrdenie o udelení/predlžení tolerovaného pobytu na území SR (Dočasné útočisko). Chcem sa spýtať, či môže obce takýmto občanom vyrubiť daň z nehnuteľnosti za rodinný dom, ktorý v obci vlastnia a poplatok za odpad? 

Ako vypočítam z LV výmeru garáže, ktorá je ako nebytový priestor v bytovom dome. Na LV je druh nebytový priestor č. 2- garáž a spoluvlastnícky podiel je 2294/58505.

Obec vydala rozhodnutie, ktorým daňovníkovi vyrubila daň z nehnuteľnosti. V ňom je vyrubená daň aj za užívanie hnojiska. Táto daň bola vyrubená so súhlasom daňovníka, ktorý hnojisko aj dlhodobo užíva, ale nie je jeho vlastníkom. Túto daň aj zaplatil. Lenže k 31.01.2024 podal priznanie k dani z nehnuteľnosti nový daňový subjekt, kde toto hnojisko uvádza ako vlastník, čiže daň chce zaplatiť. Zároveň daňový subjekt, ktorý hnojisko užíva a aj daň za neho zaplatil, podal 12.02.2024 čiastkové daňové priznanie, kde uviedol nové vlastníctvo stavby, za ktoré mu daň v rozhodnutí nebola vyrubená. Ako v takomto prípade má obec postupovať? Má zrušiť staré rozhodnutie a vydať nové, kde budú zohľadnené už nové skutočnosti? A čo s nedoplatkom alebo z preplatkom?

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievame sa, že daň z nehnuteľnosti sa vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti?

Nejedna obec alebo mesto by potrebovali peniaze na rozvoj, a hoci ich aj „majú“, v skutočnosti to tak nie je. Obce majú často zdroje v podobe mnohých pohľadávok voči ich dlžníkom, ale nedokážu ich rýchlo alebo prípadne už vôbec vymôcť. Jedným z týchto peňažných zdrojov sú často aj daňové nedoplatky z miestnych daní. V prípade týchto daňových nedoplatkov je dôležité vedieť efektívne a rozumne uplatňovať prístupy k daňovým dlžníkom. Predkladaný príspevok sa zameriava na daňové nedoplatky nájomcu pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce. Príspevok zodpovie najčastejšie kladené otázky: Kto je daňovníkom miestnej dane z prena­jatých pozemkov? Je možné rozhodnutia o vyrubení dane zrušiť a vyrubiť daň spätne? Ako má správca dane postupovať v prípade nezaplatenia dane daňovým subjektom?

Príspevok sa venuje aktuálnej legislatívnej zmene, ktorá prináša pre obce a mestá v pozícii správcov daní možnosť vyrubenia vyššej dane z dlhodobo neudržiavaných, resp. schátraných stavieb.

Dňom 1. apríl 2022 prešli zo štátneho podniku lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti sa vyrubuje podľa stavu k 1. januáru a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Dňom 1. 4. 2022 zo štátneho podniku prešli lesné pozemky pod národný park delimitáciou. Štátny podnik po zaplatení dane z nehnuteľnosti žiada obec o vrátenie pomernej časti zaplatenej dane z nehnuteľnosti z dôvodu prechodu pozemkov na národný park. Domnievam sa, že daň z nehnuteľnosti za vyrubuje podľa stavu k 1. 1. a že na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka sa neprihliada. Rozdiel je pri nadobudnutí nehnuteľnosti dražbou alebo dedičským konaním. Je obec povinná vrátiť pomernú časť zaplatenej dane z nehnuteľnosti? 

Daňovník požiadal o splácanie dane z nehnuteľnosti - vyrubená daň je 178,42 €. Daňovník poslal žiadosť o splátkový kalendár, kde uviedol splátky vo výške 20,00 € mesačne. Chcem sa opýtať či môžeme/musíme pohľadávku zabezpečiť záložným právom na katastri a ako je to s úrokmi z omeškania?

V rámci daňového konania vystupuje obec v právnom postavení správcu dane, z čoho jej vyplývajú aj určité oprávnenia. Predmetom tohto článku je uvedenie príkladov z praxe a ich riešení, ktoré súvisia s právoplatnosťou rozhodnutia obce v daňovom procese.

Bratislava - 25. januára 2021 - Združenie miest a obcí Slovenska dáva do pozornosti informáciu k spôsobu podávania priznania k dani z nehnuteľností počas mimoriadnej situácie, ktorú sme komunikovali s rezortom financií.

Cieľom tohto príspevku je uviesť, aké poplatky, prípadne príjmy "za služby" obce prijímajú a ako ich môžu stanoviť.

Podanie odvolania v daňovom konaní je podstatná právna skutočnosť, ktorá spôsobuje začatie odvolacieho konania, prostredníctvom ktorého sa môže odvolávajúci sa daňový subjekt domáhať preskúmania prvostupňového rozhodnutia správcu dane vydaného v daňovom konaní. Tým sa zároveň odkladá právoplatnosť a vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia. V rámci daňového konania pri určitých daniach, napríklad pri dani z nehnuteľností, je správcom dane obec. Pokiaľ správu dane vykonáva obec, tak je nevyhnutné, aby preskúmala, či podané odvolanie spĺňa všetky náležitosti z formálnej a aj z obsahovej stránky a taktiež, aby bol dodržaný postup správcu dane pri podaní odvolania v daňovom konaní, keďže daňový subjekt podáva odvolanie tomu správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Pritom obec môže o podanom odvolaní proti vlastnému rozhodnutiu rozhodnúť v rámci autoremedúry len a výlučne vtedy, keď podanému odvolaniu vyhovie v celom rozsahu.

Podanie daňového priznania je podstatným právnym úkonom daňového subjektu, keďže predstavuje významný podklad na určenie výšky daňovej povinnosti daňového subjektu. Vzhľadom na to, že obec je správcom dane z nehnuteľností a ostatných miestnych daní, je oprávnená v prípade nepodania daňového priznania daňovým subjektom vykonať procesné úkony smerujúce k určeniu daňovej povinnosti daňového subjektu. Takýmito konaniami sú daňová kontrola a určenie dane podľa pomôcok.

Podľa platného zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) stavebnými pozemkami sú tie parcely, na ktorých bude stáť stavba, ktorá bude predmetom dane zo stavieb.Pre určenie dane zo stavebných pozemkov je teda podstatné určiť, ktoré stavby budú predmetom dane zo stavieb po ich kolaudácii. V príspevku uvádzame prípad, keď správca dane nepostupoval správne pri posúdení stavebného pozemku, a tým aj pri výpočte samotnej daňovej povinnosti.

V príspevku sa zaoberáme podávaním priznania, čiastkového priznania, opravného priznania alebo dodatočného priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje v spoluvlastníctve viacerých osôb alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“).

V daňovom konaní vzniká potreba doručovať jednotlivé písomnosti, ktoré sú podstatné pre jeho priebeh. Pritom obec je správcom dane a má určité procesné povinnosti, ktoré jej z tohto právneho postavenia vyplývajú. V určitých prípadoch však môže nastať situácia, keď informáciu o aktuálnom pobyte alebo sídle daňového subjektu obec ako správca dane nemá a vtedy je nevyhnutné doručovať písomnosti v daňovom konaní verejnou vyhláškou.