Predmetom príspevku je právna analýza závažného fenoménu, ktorý priniesla až aplikačná prax. Týmto fenoménom je zvolávanie mimoriadnych zasadnutí obecného zastupiteľstva na základe žiadostí aspoň jednej tretiny poslancov na dni pripadajúce po komunálnych voľbách, a to v dôsledku rešpektovania 15-dňovej zákonnej lehoty, ktorú má starosta, resp. primátor k dispozícii na jeho zvolanie.
Podľa nášho názoru je uvedený prístup k aplikácii ustanovenia o zvolávaní mimoriadneho zhromaždenia nesprávny a nemá oporu v systematike zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") a v systémových väzbách právneho poriadku Slovenskej republiky. Dochádza pri ňom totiž ku kolízii dvoch mandátov, a to mandátov "starých" poslancov zvolených v predchádzajúcich komunálnych voľbách a mandátov "nových" poslancov zvolených v nových komunálnych voľbách. Táto kolízia sa následne prejavuje v strete dvoch povinností. Na jednej strane povinnosti starostu zvoleného v predchádzajúcom volebnom období zvolať mimoriadne zasadnutie "starého" obecného zastupiteľstva na termín pripadajúci po komunálnych voľbách a na druhej strane jeho povinnosť zvolať po komunálnych voľbách ustanovujúce zasadnutie "nového" obecného zastupiteľstva, v rámci ktorého dochádza k formálnemu prevzatiu verejnej moci novozvolenými poslancami v dôsledku zloženia ich poslaneckého sľubu.
Negatívny vplyv tejto nesprávnej aplikácie zákona o obecnom zriadení je o to závažnejší, že sa týka čoraz početnejšej skupiny obcí a bol prebraný aj do praxe väčších miest,