Ing. Miroslava Brnová

Ak ide učiteľ strednej školy so žiakmi do zahraničia ako sprevádzajúca osoba v januári 2025 (Erasmus), nemá nárok na daňový bonus počas celého roka 2025 podľa platných predpisov od 1. 1. 2025? Je jednou z možností presunúť poberanie daňového bonusu na manželku? 

Fyzická osoba-nepodnikateľ nadobudola dňa 24. 10. 2017 pozemok prostredníctvom darovacej zmluvy. Dňa  8. 9. 2023 tento pozemok vymenil za iný pozemok na základe zámennej zmluvy. Fyzická osoba plánuje pozemok, ktorý nadobudol prostredníctvom zámeny v roku 2023, predať v mesiaci 05/2024. Podlieha takýto predaj dani z príjmu? Respektíve, považuje sa zámena za nové nadobudnutie, pri ktorom plynie nová 5-ročná lehota v súvislosti s oslobodením od dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti?

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Štyri fyzické osoby (ide o dva manželské páry) obstarali byt za účelom jeho dlhodobého prenájmu. Uvedenú nehnuteľnosť vlastní každý z nich v pomere 25 %. Z prenájmu uvedeného bytu bude plynúť pravidelný príjem. Musia si vlastníci takýto príjem deliť a zdaňovať v pomere v akom vlastnia byt, teda 25 % každý z nich? A akým spôsobom si majú deliť daňové výdavky na prevádzku bytu (napríklad výdavky na energie)? Dvaja zo štyroch vlastníkov sú živnostníci a majú v predmete činnosti aj prenájom nehnuteľností. Je možné, aby si živnostníci svoju pomernú časť nehnuteľnosti aj zahrnuli do obchodného majetku, odpisovali ho a uplatňovali napríklad aj náklady na opravy?

Slovenská spoločnosť s. r. o. (podnikajúca v segmente poradenských služieb) v roku 2023 obstarala osobné vozidlo v hodnote do 30 000 € a zaradila ho do obchodného majetku. Z rôznych dôvodov sa podnikaniu v danom roku nedarilo, a tak firma v danom roku vozidlo na podnikateľské účely využila len do veľmi malej miery. Avšak, v danom roku využili vozidlo na súkromné účely spoločníci vlastniaci obchodný podiel v spoločnosti. Nakoľko sa v danom roku vozidlo na podnikateľské účely viac-menej nevyužilo, hoci bolo použité na osobné účely vlastníkov - je možné po skončení účtovného obdobia 2023 pri výpočte základu dane spoločnosti, hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkou vôbec nezahrnúť? A naopak, ak v nasledujúcom období (2024 a ďalej) sa bude dané vozidlo na podnikateľské účely využívať napr v 100 % miere, je možné v takom prípade si v danom roku uplatniť 100 % hodnotu odpisov vozidla do daňových výdavkov? Alebo je potrebné pri zaradení vozidla do obchodného majetku vybrať jeden režim uplatňovania si odpisov v daňových výdavkoch a takýto spôsob používať všetky 4 roky?

Ako správne postupovať pri zdaňovaní a vyplňovaní daňového priznania za rok 2022, ak daňovník v roku 2022 mal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z prenájmu a v roku 2022 mu prišlo ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, kde mal preplatok na zdravotnom poistení zo závislej činnosti (90,00 €) a nedoplatok na zdravotnom poistení z podnikania (178,52 €)? Je správne, ak v daňovom priznaní sa zo zdravotného poistenia zaplateného zo závislej činnosti na základe potvrdenia o príjme od zamestnávateľov odpočíta preplatok z ročného zúčtovania. Úprava sa vykoná už v V. oddiely na riadku č. 37, taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadku č. 10 a nedoplatok z ročného zúčtovania z podnikania sa zohľadní v VI. oddiely a taktiež v údajoch na účely SP a ZP na riadkoch č. 13 a 14 a všetko sa uvedie ešte v poznámkach. Je to správny postup? Daňovník uplatňuje pri príjmoch z podnikania paušálne výdavky.

Chceme Vás poprosiť o zodpovedanie otázky ohľadom problematiky DP a mikrodaňovník - ak dosiahnem hranicu príjmov do 49 790 €, ale nechcem si uplatniť výhody mikrodaňovníka, tak nebudem v DP zaškrtávať políčko som mikrodaňovníkom? Podnikám ako SZČO a mám príjmy aj zo založenej sro. Príjmy v ani jednej z týchto firiem nedosahujú hranicu 49 790 €, vykonávali sme zároveň aj transakcie medzi oboma firmami. Môžem si uplatniť 15 % daň aj pri SZČO aj pri PO, ak sa neoznačím ako mikrodaňovník? 

Zamestnávateľ niektorým zamestnancom zabezpečuje stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok a niektorým zamestnancom poskytuje finančný príspevok na stravu. V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov: umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí vykonávajú práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (nárok na zabezpečenie stravovania bol dohodnutý v dohode) a rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a to o konateľa a spoločníka. Zamestnanci vykonávajúci práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľ a spoločník si vybrali, aby im zamestnávateľ poskytol finančný príspevok na stravu. Môže zamestnávateľ finančný príspevok poskytnutý zamestnancom, vykonávajúcim práce na základe dohody o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, konateľovi a spoločníkovi v sume 2,81 € oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a uplatniť ho do daňových výdavkov zamestnávateľa?

Daná je firma s 2 zamestnancami. Firma im zabezpečila Callio Gastro karty na stravovanie. Na karty im poslala peniaze s tým, že ich denné stravné má byť 5 €. Za normálnych okolností by tak 55 % (2,75 €) bol náklad zamestnávateľa, 45 % (2,25 €) by sa stiahlo z mzdy zamestnanca. Firma však nechce zrážať zo mzdy zamestnanca ich podiel. Ako máme v tomto prípade postupovať? Podľa nás by tých 45 % bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa. Čo ak zamestnanec minie nad rámec dohodnutých 5 €? Prípadne aj na veci, ktoré nespadajú do definície stravovania zamestnanca? Aj tu platí, že by to bolo zdaniteľným príjmom zamestnanca a nedaňovým nákladom zamestnávateľa?

S účinnosťou od 1. januára 2020 dochádza k viacerým úpravám v rámci nezdaniteľných časti základu dane.

Klientovi bol bezodplatne poskytnutý reklamný priestor v printovom médiu - reklama na aktivity klienta v printovom médiu dodávateľa. Náklady na zabezpečenie reklamy na strane dodávateľa boli preukazne vynaložené za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Vzniká na strane klienta nepeňažný príjem v súvislosti s prijatím bezodplatne dodanej služby? Je táto bezodplatne poskytnutá služba predmetom dane z príjmov na strane klienta a dodávateľa?

Česká firma bude zamestnávať (pracovná zmluva) na Slovensku dvoch zástupcov v oblasti reklamy- fyzické osoby, Slovákov, s bydliskom a rodinnými zväzkami na Slovensku (daňoví rezidenti SK). Predmetom činnosti zástupcov v oblasti reklamy bude: starať sa o existujúcich zákazníkov prostredníctvom reklamy vyhľadávať nových zákazníkov prostredníctvom reklamy propagovať danú radu produktov, propagovať firmu rozdávanie letákov • zastupovať firmu na prednáškach . V ich zmluve je uvedené, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienkach predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Keď slovenský zákazník (podnikateľ) má záujem o firmu/produkty, uzavrie s českou firmou rámcovú zmluvu (je podpísaná v ČR konateľom firmy), registruje sa na CZ webových stránkach, prostredníctvom ktorých bude objednávať aj jednotlivé produkty, resp. s CZ kontaktnými osobami bude (ktorí sú uvedení na CZ stránkach) vyjednávať zmluvné podmienky/ prerokovať zmluvy. Jednotlivé objednávky budú v ČR zabalené a odoslané na Slovensko prostredníctvom poštovnej prepravy. SK zástupcovia v oblasti reklamy budú pracovať najmä na území SK. CZ firma nebude mať na území SK žiadnu kanceláriu alebo iné trvalé miesto na výkon činnosti. V tomto prípade podľa nás by nevznikla „agentská stála prevádzkareň“ na účely z dane z príjmov. Prosím potvrďte, či tento náš názor je správny, resp. či vzniká alebo nevzniká „agentská stála prevádzkareň“ ?

Môžu byť platené odvody do sociálnej poisťovne nákladom firmy u SZČO podnikateľa: 1. Keď má povinnosť odvodov z daňového priznania a sám si dobrovoľne pripláca do jednotlivých fondov. 2. Keď nemá ešte povinnosť z daňového priznania a sám si dobrovoľne platí napríklad fond nemocenské poistenie a fond poistenia v nezamestnanosti?

Daňovník, ktorý má bydlisko v nezmluvnom štáte, vypracoval na území SR pre svojho slovenského obchodného partnera marketingovú štúdiu [príjem podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. – jednorazovo poskytnutá služba], pričom túto činnosť vykonával na území SR kratšie ako šesť mesiacov. Ako sa bude postupovať v prípade zdanenia?

Daňovník, právnická osoba so sídlom v SRN, uzavrel so slovenskou spoločnosťou zmluvu, predmetom, ktorej sú audítorské služby a ročné kontrolné audity, ktoré bude vykonávať nemecká spoločnosť v slovenskej spoločnosti. Sú zdaniteľné úhrady za poskytnuté služby nemeckou spoločnosťou pre slovenskú spoločnosť na území SR?

Slovenská chemická spoločnosť uzavrela zmluvu s talianskym daňovníkom na vypracovanie analýzy technologického zariadenia používaného v prevádzke chemickej výroby slovenskej spoločnosti, vrátane poradenskej činnosti na zefektívnenie technologického procesu. Výsledkom práce talianskeho experta je poradenstvo pri rekonštrukcii závodu, ktorej cieľom je zvyšovanie kapacity výroby. Forma poradenskej činnosti je skúmanie existujúceho stavu a návrhy technických riešení pri rekonštrukcii závodu. Túto prácu nevykonáva taliansky daňovník trvalo a na území SR sa zdržiava len v krátkodobých intervaloch počas výkonu prác pre slovenskú spoločnosť. Taliansky daňovník predložil slovenskej spoločnosti čestné prehlásenie o tom, že nevykonáva služby pre iných daňovníkov na území SR. Je jeho príjem zdaniteľný na území SR?

Chorvátsky spevák vystupuje v Bratislave na koncerte organizovanom slovenskou agentúrou. Ako mu má zdaniť honorár?

Slovenská spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a spracovaním mäsa požiadala zahraničnú spoločnosť o vypracovanie a zavedenie projektu ekonomického riadenia podniku. Zhotoviteľ – zahraničná spoločnosť sa zaoberá ekonomickými a finančnými službami. Zahraničná spoločnosť má v zmluve uzatvorenej so slovenskou spoločnosťou na zhotovenie uvedenej štúdie klauzulu, v ktorej zahraničná spoločnosť slovenskú spoločnosť zaväzuje na mlčanie a neprezradenie vypracovanej štúdie, z dôvodu, že ide o tajné informácie, ktoré sú know-how tejto spoločnosti. Slovenská spoločnosť sa teda domnieva, že ide o know-how spadajúce pod licenčné poplatky, a teda ich zdaňuje ako príjem zo zdroja na území SR podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. zrážkovou daňou.

Slovenská spoločnosť zakúpila právo na použitie softvéru od českej spoločnosti, pričom česká spoločnosť ho príde aj do slovenskej spoločnosti predviesť a zaučiť pracovníkov slovenskej spoločnosti ako ho využívať pri práci. Má slovenská spoločnosť zdaniť úhradu za tento softvér zrážkovou daňou a z celej úhrady?

Fínsky spisovateľ napísal bestseller, ktorý bol veľmi úspešný po celom svete. Slovenské vydavateľstvo zakúpilo od fínskeho spisovateľa práva na vydanie tejto knihy aj na území SR, pričom sa dohodli na ročných úhradách za poskytnutie tohto práva. Je honorár vyplácaný za právo na použitie tohto literárneho diela zdaniteľný na území SR?