Ing. Bibiána Jobbagyová

V roku 2012 bol v časopise Účtovníctvo ROPO a obcí v praxi publikovaný článok k účtovaniu prenájmu hrobových miest, kde autorka Ing. Jobbágyová uvádzala, že nájomné za prenájom hrobových miest je považované za poplatok, netreba ho časovo rozlišovať a vecne a časovo patrí do obdobia, v ktorom sa poplatok vyrubí. Iné zdroje však popisujú, že nájomné za hrobové miesta treba časovo rozlišovať. Je prenájom hrobových miest považovaný za poplatok (schvaľovaný je obecným zastupiteľstvom) a možno o ňom účtovať ako o poplatku? Sme príspevková organizácia mesta a zabezpečujeme prevádzkovanie pohrebných a cintorínskych služieb. Časovo sa tento prenájom nikdy nerozlišoval. Výnosy z prenájmov hrobových miest sa pohybujú každý rok zhruba v rovnakých číslach.

V roku 2012 bol v ROPO publikovaný článok k účtovaniu prenájmu hrobových miest, kde autorka Ing. Jobbagyová uvádza, že nájomné za prenájom hrobových miest je považovaný za poplatok, netreba ho časovo rozlišovať a vecne a časovo patrí do obdobia, v ktorom sa poplatok vyrubí. Iné zdroje však popisujú, že nájomné za hrobové miesta treba časovo rozlišovať. Moja otázka znie, či je prenájom hrobových miest považovaný za poplatok (schvaľovaný je obecným zastupiteľstvom) a či o ňom potom možno účtovať ako o poplatku. Sme príspevková organizácia mesta a zabezpečujeme prevádzkovanie pohrebných a cintorínskych služieb. Časovo sa tento prenájom nikdy nerozlišoval. Výnosy z prenájmov hrobových miest sa pohybujú každý rok zhruba v rovnakých číslach.

Obec v zmysle príslušných platných predpisov vyhlasuje dobrovoľnú zbierku v obci, pre občana, ktorému zhorela strecha domu. Na základe toho nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho opravu. Na akú rozpočtovú položku má obec túto zbierku, ktorá je pre občana, nie pre potreby obce, účtovať? Bude účtovanie cez finančné operácie?

Obec v zmysle príslušných platných predpisov vyhlasuje dobrovoľnú zbierku v obci, pre občana, ktorého postihlo nešťastie – zhorela mu strecha domu, a tiež poškodil sa aj dom, a on s rodinou nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho opravu. Na akú rozpočtovú položku má obec túto zbierku, ktorá je pre občana, nie pre potreby obce, účtovať?                          a účtovanie bude cez finančné operácie ?                        ako pre tretiu osobu,                       teda nie cez náklady a výnosy a v rámci bežného rozpočtu

Štátna rozpočtová organizácia, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo financií SR, dostala finančný príspevok z úradu práce sociálnych vecí a rodiny na podporu vytvorenia pracovného miesta pre subjekt nevykonávajúci hospodársku činnosť. Ide o refundáciu časti mzdových nákladov, potom ako organizácia zamestnala absolventov po vykonaní absolventskej praxe. Ako má účtovať štátna rozpočtová organizácia poskytnutý príspevok? Môže poskytnutý príspevok účtovať ako zníženie mzdových nákladov v súvislosti s účtom 521 – Mzdové náklady?

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 291/2002 Z. z.“) v § 2b ods. 2 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy predkladaných subjektmi verejnej správy. Na jeho základe ministerstvo financií vydalo opatrenie z 19. decembra 2017 č. MF/017353/2017-352, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“).

V priebehu účtovného roka vystavuje štátna príspevková organizácia (ďalej len „ŠPO“) faktúry za služby voči zdravotným poisťovniam a k vystaveným faktúram dobropisy približne o dva mesiace neskôr. Tento časový posun vzniká, pretože zdravotná poisťovňa zasiela podklady s časovým posunom približne 1 – 2 mesiace. V priebehu roka nemá ŠPO problém s účtovaním, problém má na konci roka, keď vystaví faktúru v mesiaci decembri, ale podklady od zdravotnej poisťovne sú dodané až v januári/februári nasledujúceho účtovného roka. Ako má ŠPO postupovať na konci roka, aby dodržala pravidlá účtovania?

Obec dostala finančné prostriedky z Enviromentálneho fondu. Ako má uvedený príjem zaúčtovať vo svojom účtovníctve?

Obci vznikli náklady s činnosťou komisie Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v rokoch 2015 a 2016. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) dostala obec v roku 2017 od katastrálneho úradu v zmysle § 10 zákona č. 180/1995 Z. z. časť zo správnych poplatkov na krytie nákladov komisie. Náklady na činnosť komisie ROEP reálne vznikli v rokoch 2015 a 2016, ale dotácia prišla až v roku 2017. Ako má obec účtovať o uvedenej dotácii?

V dvoch rokoch po sebe 2015 a 2016 uskutočnil vyšší územný celok (ďalej len „VÚC“) projekt „Komplexnej revitalizácie obecného domu“, ktorý bol financovaný formou refundácie. Časť finančných prostriedkov bola hradená zo štátneho rozpočtu, časť z rozpočtu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) a časť z rozpočtu VÚC. Projekt bol ukončený 31. 12. 2016. Do tohto termínu boli vyplatené všetky faktúry z prostriedkov VÚC a celá investícia bola odovzdaná do správy príspevkovej organizácii, ktorá majetok zaradila do účtovníctva a začala odpisovať. VÚC zaúčtovala odovzdanie do správy príspevkovej organizácie zápisom: MD 384/D 021 (financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu a z pros­triedkov EÚ) MD 355/D 021 (financovanie z vlastných prostriedkov VÚC) Následne príspevková organizácia zaúčtovala prijatie majetku zápisom: MD 021/D 384 (financovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu a z pros­­triedkov EÚ) a odpisy MD 551/D 081 a MD 384/D 694 MD 021/D 355 (financovanie z vlastných prostriedkov VÚC) a odpisy MD 055/D 081 a MD 355/D 692 V roku 2017 prišla VÚC záverečná platba, kde časť poukázaných finančných prostriedkov na interiérové vybavenie prišlo ako bežné príjmy, ale celá rekonštrukcia bola financovaná ako kapitálové výdavky. VÚC príjem následne zaúčtovala zápisom: MD 221/D 357 (kapitálové príjmy a bežné príjmy financované zo zdrojov štátneho rozpočtu a EÚ) MD 357/D 384 (zúčtovanie kapitálových príjmov) MD 357/D 693 (zúčtovanie bežných príjmov) Ako má vykonať zmeny financovania a zmenu výšky kapitálových a bežných príjmov už zaradeného a odpisovaného majetku v roku 2016 v účtovníctve VÚC a v účtovníctve príspevkovej organizácie?

Sme ZŠ s MŠ (rozpočtová organizácia zriadená mestom) a v roku 2015 sme rozširovali počítačovú sieť na prístup na internet v celkovej hodnote 1 735,11 €. Na faktúre v uvedenej hodnote boli nasledovné položky: káble, konektory, zabezpečovací systém, d-link, router, FTP krabičky + práca. Tento materiál + práca neboli zaradené ako celok do dlhodobého hmotného majetku, a teda toto rozšírenie siete nebolo ani účtované ako DHM, ale na 5XX účty, t. z. do nákladov a z bežných, nie kapitálových výdavkov. Tento postup nám bol ­vytknutý ako nesprávny s tým, že je potrebné uvedené dodatočne v tomto roku zaradiť do dlhodobého majetku. Ako správne zaradiť uvedené ako novozistený majetok v roku 2016 a aké účtovné zápisy s tým súvisiace treba vykonať?

V nasledujúcom článku uvádzame niekoľko praktických príkladov účtovania ROPO a obcí:

Základná škola s materskou školou (rozpočtová organizácia zriadená mestom) v roku 2015 rozširovala počítačovú sieť na prístup do internetu v celkovej hodnote 1 735,11 €. Faktúra v uvedenej hodnote obsahovala nasledovné položky: káble, konektory, zabezpečovací systém, d-link, router, FTP krabičky + práca. Tento materiál + práca neboli zaradené ako celok do dlhodobého hmotného majetku, tzn., že toto rozšírenie siete nebolo ani účtované ako dlhodobý hmotný majetok, ale na príslušné nákladové účty 5XX, čiže do nákladov a z bežných, nie kapitálových výdavkov. Tento postup nám bol vytknutý ako nesprávny s tým, že je potrebné uvedené dodatočne v tomto roku zaradiť do dlhodobého majetku. Ako správne zaradiť uvedené ako novozistený majetok v roku 2016 a aké účtovné zápisy s tým súvisiace treba vykonať?

ZŠ s MŠ (RO pod mestom), v roku 2015 sme rozširovali počítačovú sieť na prístup do internetu v celkovej hodnote 1 735,11 €. Na faktúre v uvedenej hodnote boli nasledovné položky: káble, konektory, zabezpečovací systém, dlink, router, FTP krabičky + práca. Tento materiál + práca neboli zaradené ako celok do dlhodobého hmotného majetku a teda toto rozšírenie siete nebolo ani účtované ako DHM, ale na 5XX účty, t. z. do nákladov a z bežných nie kapitálových výdavkov. Tento postup nám bol vytknutý ako nesprávny s tým, že je potrebné uvedené dodatočne v tomto roku zaradiť do dlhodobého majetku. Ako  správne zaradiť uvedené ako novozistený majetok v roku 2016 a aké účtovné zápisy  s tým súvisiace máme vykonať?

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 291/2002 Z. z.“) v § 2b ods. 2 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví usporiadanie, obsahové vymedzenia, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy predkladaných subjektmi verejnej správy. Na jeho základe ministerstvo financií vydalo opatrenie z 10. decembra 2015 č. MF/18977/2015-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob termín a miesto predkladanie informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy (ďalej len „opatrenie“).

Pre štátnu správu a samosprávu je v porovnaní s podnikateľským sektorom typické, že väčšina transakcií s dlhodobým majetkom sa neuskutočňuje formou zmeny vlastníctva, ale formou „prevodu správy“ majetku. V štátnej správe je vlastníkom dlhodobého majetku štát. Štátne organizácie spravujú majetok štátu. V samospráve je vlastníkom dlhodobého majetku obec alebo vyšší územný celok (VÚC). Organizácie v ich zriaďovateľskej pôsobnosti dlhodobý majetok obce alebo VÚC „spravujú“.

Rozpočtová organizácia PROJEKT so sídlom v Bratislave, ktorej zriaďovateľom je Slovenská akadémia vied, dostala v marci 2014 finančné prostriedky na projekt „využitie prírodnej energie“ od Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Časť prostriedkov bola určená na bežné výdavky (bežný transfer) a časť na kapitálové výdavky (kapitálový transfer). V zmysle zmluvy boli finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytnuté rozpočtovej organizácii PROJEKT platbou na mimorozpočtový účet.

Vlastné imanie označuje vlastné zdroje majetku účtovnej jednotky (ÚJ). V zákone č. 431/2002 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) je vlastné imanie definované ako rozdiel majetku a záväzkov.

Obec zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2013. Súčasťou konsolidovaného celku sú obec, príspevková organizácia a obchodná spoločnosť. Obchodná spoločnosť bola založená v roku 2010 peňažným vkladom vo výške 25 000 eur. Obec poskytla v priebehu roka 2013 bežný transfer svojej príspevkovej organizácii vo výške 12 000 eur, ktorý poslala na jej bankový účet. Príspevková organizácia minula transfer v plnej výške. Zároveň obec poskytla kapitálový transfer obchodnej spoločnosti vo výške 10 000 eur, ktorý obchodná spoločnosť použila na nákup technického zariadenia, ktoré zaradila do dlhodobého majetku.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) upravuje nadobúdanie majetku formou lízingu v ust. § 19 ods. 1, v zmysle ktorého prostriedky štátneho rozpočtu (ŠR) nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci (lízing) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov ŠR určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Ide o spôsob obstarania veci alebo majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov.