Pracovná cesta, cestovné príkazy, cestovné náhrady v školstve

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“), pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa zákona č. 283/2002 Z. z. je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

Náležitosti príkazu na vykonanie služobnej cesty

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Toto určenie je pre zamestnanca záväzné.

Zamestnanec môže vykonať služobnú cestu len tým spôsobom, ako mu to určil zamestnávateľ v príkaze na vykonanie služobnej cesty.

Z hore uvedených ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. vyplýva, že pri akciách organizovaných školou (napr. lyžiarsky výcvik, exkurzie, škola v prírode, školské výlety, sprevádzanie žiaka na súťaže) mimo miesta výkonu práce zamestnanca, musí škola tomuto zamestnancovi vopred v príkaze na vykonanie služobnej cesty písomne určiť aj rozdelenie pracovného času na pracovnej ceste, ktorý spadá do:

• priamej výchovno-vzdelávacej činnosti,
• činnosti tiež súvisiacej s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou,
• príp. určiť pracovnú pohotovosť vo vzťahu ku všetkým vyslaným zamestnancom.

Škola pritom musí dbať o také rozvrhnutie pracovného času zamestnanca na pracovnej ceste, aby bol zabezpečený náležitý dozor nad zúčastnenými žiakmi.

Preukázanie a uznávanie výdavkov z pracovnej cesty

Zamestnanec v súvislosti s uskutočnenou pracovnou cestou musí výdavky na pracovnej ceste škole preukázať. Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. sa zamestnancovi vyplácajú len preukázané výdavky. Výdavky zamestnancovi však možno uznať aj iným spôsobom ustanoveným zákonom č. 283/2002 Z. z.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. preukazovanie výdavkov sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. vyplýva, že ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty. V takomto prípade škola poskytne cestovné náhrady v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z., avšak nie v preukázanej výške, ale v ňou uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty.

Zamestnancovi školy vyslanému na tuzemskú pracovnú cestu je škola povinná poskytnúť len nárokové náhrady vyplývajúce z citovaného zákona. Škola zriadená obcou/VÚC nemôže poskytovať zamestnancom iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou ako aj vyššie náhrady, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách a nemôže poskytovanie týchto vyšších náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise.

Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely zákona č. 283/2002 Z. z. považuje za výkon práce.

Cestovné výdavky zamestnanca školy sú podľa zákona o cestovných náhradách všetky výdavky na dopravu v súvislosti s uskutočnenou pracovnou cestou. Ide najmä o výdavky:

• za cestovné lístky,
• za letenky,
• na miestnu pravidelnú verejnú dopravu,
• na taxík.

Pri uznaní cestovných výdavkov treba vždy vychádzať z toho, aký spôsob a aký druh dopravy bol určený riaditeľom školy pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu a zamestnanec ho nemôže meniť.

Cestovné výdavky sú preukázané, ak sú doložené dokladom z konkrétne určeného spôsobu a druhu dopravy. Doklad musí byť z časového aj vecného hľadiska správny, t. j. musí súvisieť s časom a miestom konania pracovnej cesty. Ak zamestnanec cestovné lístky nepredloží, napr. z dôvodu ich straty a cestovné výdavky nepreukáže, škola mu ich môže podľa vyššie uvedených skutočností a aplikácie § 4 v spojitosti s § 35 zákona č. 283/2002 Z. z. uznať.

Vedľajšie výdavky zamestnanca

Potrebné vedľajšie výdavky zamestnanca školy sú všetky ostatné výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s plnením úloh na pracovnej ceste. Rozsah týchto výdavkov nie je v zákone č. 283/2002 Z. z. vymedzený.

Nevyhnutnosť a účelnosť vynaloženia týchto výdavkov posudzuje riaditeľ školy v rámci svojej právomoci a zodpovednosti.

Za potrebný vedľajší výdavok možno považovať napr.:

• poplatky za telefón, internet, vstupenky,
• poplatok za parkovanie, za diaľnicu a pod.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a cestovné náhrady

Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“) zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Cestovné náhrady osobám činným na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru možno poskytnúť, len ak to konkrétna písomná dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru obsahuje.

Vo všeobecnosti platí, že dohodárovi patria cestovné náhrady v rozsahu dohodnutom v konkrétnej písomnej dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Žiadnu dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru nemožno uzatvoriť iba na účel poskytovania cestovných náhrad. V každej dohode musí byť prvotne dohodnutá úloha/práca a dohodnutá odmena za vykonanú úlohu/prácu (§ 226 ods. 2 a § 228a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z.) a až v rámci osobitných dojednaní môže byť dohodnuté, že dohodár bude vykonávať pracovné cesty.

Cestovné náhrady musia byť dohodnuté oddelene od dohodnutej odmeny, t. j. nemôžu byť súčasťou odmeny. Odmena patrí dohodárovi za výkon práce a cestovné náhrady slúžia dohodárovi na krytie výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom práce.

Praktické príklady

Cestovné náhrady za použitie mestskej hromadnej dopravy

Učiteľ bol na výlete so žiakmi v prímestskej časti mesta, kde sa prepravovali mestskou dopravou. Patrí mu cestovné za použitie mestskej hromadnej dopravy?

Za pravidelné pracovisko zamestnanca sa považuje miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve podľa § 43 ods. 1 písm. b zákona č. 311/2001 Z. z. Pokiaľ v danom prípade je školský výlet organizovaný školou mimo obvyklého miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, zamestnancovi patrí cestovné za použitie mestskej hromadnej dopravy vynaložené v súvislosti s touto cestou.

Funkčné vzdelávanie a pracovná cesta

Možno účasť na funkčnom vzdelávaní pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov považovať za pracovnú cestu?

Z definície pracovnej cesty v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vyplýva, že účasť pracovníka na funkčnom vzdelávaní nemôže byť považované za pracovnú cestu, lebo nejde o výkon práce, ale o pracovné voľno s náhradou mzdy. Zamestnávateľ podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“) môže podporiť profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov iba poskytnutím pracovného voľna podľa § 82 zákona č. 138/2019 Z. z.

Havarijné poistenie auta a pracovná cesta

Je povinnosťou organizácie zisťovať číslo havarijného poistenia auta, ktoré zamestnanec použije na pracovnú cestu alebo stačí, keď bude v písomnej dohode vyhlásenie zamestnanca, že má havarijnú poistku uzavretú?

Zákon o cestovných náhradách neukladá zamestnávateľovi povinnosť overiť si, či má zamestnanec oprávnenie riadiť motorové vozidlo, či je vozidlo havarijne poistené a či je použitie vozidla hospodárne. Teda postačuje, keď bude v písomnej dohode vyhlásenie zamestnanca, že má havarijnú poistku uzavretú. Tieto, príp. aj iné hľadiská môže zamestnávateľ vyžadovať vždy podľa svojho uváženia predovšetkým s ohľadom na možné dôsledky, napríklad z hľadiska prípadnej škody, pracovného úrazu a pod. Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zamestnávateľ sa môže so zamestnancom písomne dohodnúť o poskytnutí náhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

Zdroj: www.direktor.sk