V súlade s § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi za zákonom určených podmienok rekreačný poukaz. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa štatistického výkazu Práca 2-04 je priemerný evidenčný počet zamestnancov v našej organizácii za rok 2020 prepočítaný 46,9 zamestnancov a priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách je 49,3 zamestnancov. Za vyššie uvedených podmienok poskytne alebo môže poskytnúť naša organizácia zamestnancom rekreačný poukaz?
Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok predstavuje evidenčný počet zamestnancov k poslednému dňu IV. štvrťroka teda je potrebné v danom prípade použiť údaj z riadku 17 výkazu Škol (MŠVVŠ SR) 2-04 a tento sa vykazuje v celých číslach bez desatinného miesta. Zákon v horeuvedenom ustanovení rozlišuje dve kategórie zamestnávateľov. Ak zamestnávateľ zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, tak je povinný na základe žiadosti zamestnanca vyplatiť zamestnancovi príspevok na rekreáciu, teda ide o nárokovateľný príspevok zamestnanca. Ak má zamestnávateľ menej ako 50 zamestnancov tak zákon mu takúto povinnosť neukladá ale môže tak tento zamestnávateľ urobiť dobrovoľne.
Zo znenia § 152a ods. 1 ZP ďalej vyplýva, že zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, netrval v nejakej časti kalendárneho roka ešte celých nepretržitých 24 mesiacov, avšak v neskoršej časti kalendárneho roka už trval najmenej týchto nepretržitých 24 mesiacov, bude môcť požiadať zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu iba v prípade, že jeho rekreácia sa začala až v čase kalendárneho roka, kedy u zamestnávateľa jeho pracovný pomer trval už nepretržite najmenej týchto 24 mesiacov.
Tento rozhodný moment je významný aj napríklad pre výšku poskytnutého príspevku. Ak by mal napríklad tento zamestnanec dohodnutý kratší pracovný čas po celú dobu trvania pracovného pomeru, avšak pred začatím rekreácie by sa mu pracovný čas zvýšil, bude sa maximálna výška príspevku počítať z tohto zvýšeného pracovného času, ktorý mal zamestnanec dohodnutý so zamestnávateľom, keď sa začala jeho rekreácia.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu, ktorého pracovný pomer u neho trvá 24 mesiacov buď peňažnou formou a to 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok alebo nepeňažnou formou, a to poskytnutím rekreačného poukazu.
Podľa § 5 ods.7 písm. b) zák. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu, suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu (§ 152a Zákonníka práce) a suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa osobitného predpisu,
Podotýkame, že výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis teda príspevky na rekreáciu zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa len vtedy, ak sú poskytované za podmienok ustanovených Zákonníkom práce (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov).
Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť (toto rozhodnutie je tak ponechané plne na vôli zamestnávateľa), či príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu alebo peňažnou formou.
Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu (tieto subjekty na trhu ešte iba vzniknú, resp. už existujúce subjekty – napríklad predajcovia stravných poukážok – začnú ponúkať aj túto ďalšiu službu) je výška poplatku za sprostredkovanie služieb maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.
Rekreačný poukaz má v zmysle § 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu stanovenú časovú platnosť do konca príslušného kalendárneho roka v ktorom bol vydaný.
V danom prípade máte možnosť ako zamestnávateľ v súlade s § 152a Zákonníka práce na základe žiadosti zamestnancov, za hore uvedených zákonných podmienok, dobrovoľne poskytnúť rekreačné poukazy svojim zamestnancom, pričom vo Vašom prípade nejde o zákonnú povinnosť zamestnávateľa.
Zdroj: 