Sankcie pri uzatvorení zmluvy s partnerom verejného sektora, ktorý si nesplnil povinnosť zapísania do registra

Zákon o registri partnerov verejného sektora nadobudol účinnosť dňa 1. 2. 2017. Cieľom zákonodarcu bolo prijať legislatívu, ktorá nebude limitovaná iba na procesy súvisiace s verejným obstarávaním, ale sa bude týkať celkového prístupu k verejným zdrojom.

K posúdeniu povinnosti osoby byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora je predovšetkým nutné skúmať, či osoba spĺňa pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora, ktoré je uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a následne či nie sú splnené dôvody uvedené v § 2 ods. 2, 3 a 5, ktoré ustanovujú výnimky (negatívne vymedzenie partnera verejného sektora). Dôvodová správa k pozitívnemu a negatívnemu vymedzeniu partnera verejného sektora uvádza, že vzťah týchto ustanovení treba vnímať tak, že subjekt, ktorý inak spĺňa znaky partnera verejného sektora podľa odseku 1, nemá povinnosť zápisu do registra, ak mu svedčí niektorý z dôvodov podľa odseku 2, 3 a 5.[1]

V modelovom príklade predaja dreva mestskou s. r. o. by mohla byť naplnená definícia partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 2: ,,fyzická alebo právnická osoba ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne.“

Pojmom majetok sa myslia hnuteľné veci a nehnuteľnosti, a teda drevo by sa v tomto prípade charakterizovalo ako majetok. Uvedený majetok však neprevádza priamo mesto, ale ho prevádza mestská s. r. o. a teda treba posúdiť či mestská s. r. o. spĺňa definíciu verejného podniku. Pojem verejný podnik bol do zákona o registri partnerov verejného sektora zavedení až novelou č. 241/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2019. Verejným podnikom sa v zmysle § 2 ods. 1 písm. b) rozumie: ,,právnická osoba v ktorej má štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.“

Splnenie definičných znakov verejného podniku sa viaže na výlučnú 100 % majetkovú účasť,a to bez ohľadu na to, či je táto účasť dosiahnutá výlučne obcou, alebo aj spolu s účasťou štátu, VÚC či právnickej osoby zriadenej zákonom (okrem komory).  V modelovom prípade je teda potrebné skúmať splnenie uvedenej podmienky.

V prípade kladného posúdenia je ďalej potrebné skúmať, či nie je splnený niektorý z dôvodov podľa § 2 ods. 2, 3 a 5 (negatívne vymedzenie partnera verejného sektora). V ods. 2 a 3 sú určené finančné limity, ktorých neprekročenie znamená, že osoba, ktorá hoci aj spĺňa pozitívne vymedzenie partnera verejného sektora podľa niektorého z bodov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 až 4 a bod 6 a7, nebude považovaná za partnera verejného sektora. Finančné limity sú nastavené v závislosti od toho, či ide o jednorazové plnenie, v tomto prípade nesmie plnenie zo zmluvy prevyšovať hodnotu 100 000 Eur,aby osoba nebola považovaná za partnera verejného sektora, prípadne viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenie, pri ktorom hodnota zo zmluvy nesmie prevýšiť úhrnne 250 000 eur.

Zákonodarca v ods. 4 zhrnul dôležité výkladové pravidlá na účely posúdenia hodnoty plnenia a posúdeniu naplnenia finančných limitov pri viacerých čiastkových alebo opakujúcich sa plneniach. Treba podotknúť, že uvedené pravidlá sa primerane vzťahujú aj na jednorazové plnenie v zmysle ods. 2.

Pre náš prípad je dôležité poznamenať, že bez ohľadu na to, či je mestská s. r. o. platiteľ DPH, na účely posúdenia prekročenia finančných limitov podľa ods. 2 a 3 sa berie do úvahy vždy suma bez DPH. V prípade predaja hnuteľného majetku – dreva sa bude na účely určenia finančných limitov brať hodnota majetku určená ako výška odplaty, ktorú je povinný partner verejného sektora za uvedený majetok podľa zmluvy uhradiť. V prípade, ak by bola hodnota majetku určená znaleckým posudkom, vychádza sa z neho.

Okrem finančných limitov ustanovených v § 2 ods. 2 a 3 obsahuje negatívne vymedzenie partnerov verejného sektora aj ods. 5, kde zákonodarca systematicky zhrnul výnimky. K našej prípadovej štúdii by som dal do pozornosti výnimku podľa ods. 5 písm. h): ,,Partnerom verejného sektora nie je ani fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku,“

V dôvodovej správe k zákonu č. 241/2019 Z. z. sa uvádza, že dôvodom prijatia tejto novej výnimky je zohľadnenie faktu, že verejné podniky pôsobia v konkurenčnom prostredí, kde povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora môže spôsobiť nerovnaké postavenie súťažiteľov na trhu, a teda verejné podniky by boli oproti ostatným účastníkom trhu v nevýhodnejšom postavení. Uvedená výnimka sa uplatňuje v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti. Dôvodová správa pri výklade pojmu bežný obchodný styk odkazuje na znenie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čím sa myslia zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti verejného podniku zapísanej v obchodnom registri alebo v inej úradnej evidencii.

Posúdenie či osoba, ktorá nakupuje drevo od mestských lesov, je partnerom verejného sektora a má povinnosť zápisu do registra, závisí od konkrétnych špecifických podmienok daného obchodného vzťahu, kde je potrebné po pozitívnom vymedzení partnera verejného sektora skúmať, či nie sú dané niektoré z dôvodov pre negatívne vymedzenie, predovšetkým splnenie finančných limitov, ako aj ostatných výnimiek v zmysle § 2 ods. 5 zákona.

Posúdenie povinnosti osoby byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora je dôležité aj z hľadiska mesta či verejného podniku (verejný sektor), ktorý s uvedenou osobou vstupuje do zmluvného vzťahu. V prípade, že je uzavretá zmluva s partnerom verejného sektora, ktorý nie je ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra, môže byť osobe konajúcej za verejný sektor (primátor, konateľ verejného podniku) uložená pokuta za uvedený priestupok od 1 000 Eur do 100 000 Eur (§ 42b zákona č. 372/1990 o priestupkoch v z. n. p.). Sankcie sú uvedené aj v § 182 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého úrad pre verejné obstarávanie môže uložiť pokutu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom, ktorý nie je zapísaný v registri, hoci má túto povinnosť, alebo ktorého subdodávatelia majú povinnosť zapisovať sa do registra a nie sú zapísaní.

JUDr. Marek Keller