Pracovný pomer môže byť uzatvorený na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Doba trvania pracovného pomeru má zásadné právne dôsledky na právny status zamestnanca a na povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávať zamestnanca na určitú dobu je pre zamestnávateľa nepomerne výhodnejšie. Zamestnávatelia však často v praxi pri vymedzení doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu v pracovnej zmluve robia chyby. Príspevok preto zrozumiteľne vysvetľuje spôsoby vymedzenia pracovného pomeru na určitú dobu v pracovnej zmluve.
Právna úprava pracovného pomeru na určitú dobu je upravená v § 48 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce") a v § 71 Zákonníka práce, ktorý upravuje skončenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Podľa § 48 ods. 1 Zákonníka práce:
"Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne."