400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(1) Cieľom tvorby právnych predpisov je pripraviť za účasti verejnosti taký právny predpis, ktorý sa stane funkčnou súčasťou vyváženého, prehľadného a stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky (ďalej len "právny poriadok") zlučiteľného s právom Európskej únie a medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky.

(3) Podrobnosti o procese tvorby právnych predpisov, o predbežnej informácii a legislatívno-technické pokyny zabezpečujúce systematickú a formálno-právnu jednotnosť právnych predpisov do ich podania Národnej rade Slovenskej republiky ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") svojím uznesením. Toto uznesenie je pre predkladateľa právneho predpisu (ďalej len "predkladateľ") záväzné.

(1) Pri tvorbe právneho predpisu sa používa štátny jazyk v kodifikovanej podobe,¹⁾ najmä z hľadiska jazykovej, štylistickej a významovej správnosti.

(2) Právny predpis musí byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný. Používajú sa len správne a ustálené právne pojmy. Výnimočne možno v právnom predpise použiť aj pojmy, ktoré nezodpovedajú kodifikovanej podobe štátneho jazyka, ak sú súčasťou ustálenej právnej terminológie a v právnom poriadku majú ustálený význam.

(3) Právny predpis musí byť terminologicky jednotný. Na označenie rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku. Ak je význam právneho pojmu vymedzený v jednom právnom predpise, nemôže iný právny predpis pre ten istý právny pojem vytvárať iný význam; to neplatí, ak právny pojem v tomto význame nemožno použiť v inom právnom predpise. Rovnako je neprípustné, aby právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu len pre jeho časť.

(5) Použitie neurčitých pojmov je možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu.

(6) Ak sa pri tvorbe právneho predpisu používa pojem, ktorý právny poriadok nepozná, vymedzí sa jeho presný význam definíciou; to neplatí, ak ide o pojem, ktorého význam je všeobecne známy alebo dostatočne zrejmý vzhľadom na jeho bežné používanie. Právny pojem, ktorý sa používa v právnom predpise, nemožno definovať v právnom predpise vydanom na jeho vykonanie.

(8) Pri preberaní a vykonávaní právne záväzných aktov Európskej únie sa používajú ustálené právne pojmy, ktoré zodpovedajú účelu a obsahu sledovanému preberaným a vykonávaným právne záväzným aktom Európskej únie.

(1) Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.

(2) Právny predpis ustanovuje práva a povinnosti tak, aby dotvárali alebo rozvíjali sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou v právnom poriadku a nestali sa vzájomne protirečivými.

(3) Vykonávacím právnym predpisom nemožno ukladať povinnosti, meniť alebo dopĺňať právnu úpravu nad rámec zákona alebo upravovať spoločenské vzťahy v zákone neupravené; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády podľa čl. 120 ods. 2 ústavy.

(4) Do právneho predpisu sa nepreberá ustanovenie iného právneho predpisu, ale použije sa odkaz na tento právny predpis alebo na priamo záväzný právny akt Európskej únie.

(2) Ak návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho právneho predpisu, musí obsahovať splnomocnenie na jeho vydanie; to neplatí, ak vykonávacím právnym predpisom je nariadenie vlády. Splnomocňovacie ustanovenie sa musí formulovať tak, aby z jeho znenia jednoznačne vyplývalo, kto je splnomocnený na vydanie vykonávacieho právneho predpisu, aké skutočnosti a v akom rozsahu sa majú v ňom upraviť, pričom sa dbá na zabezpečenie súladu vykonávacieho právneho predpisu so zákonom. Ak sa predpokladá vydať na vykonanie zákona nariadenie vlády, možno to v návrhu zákona výslovne uviesť.

(3) Spoločné ustanovenia obsahujú právnu úpravu tých skutočností, ktoré sa týkajú viacerých alebo všetkých ustanovení právneho predpisu.

(4) Prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu.

(5) Zrušovacie ustanovenia výslovne uvádzajú všetky právne predpisy vyhlásené v zbierke zákonov vrátane právnych predpisov vyhlásených uverejnením oznámenia o ich vydaní alebo ich častí, ktoré sa navrhovaným právnym predpisom zrušujú. Ak sa zrušuje zákon, v zrušovacom ustanovení sa výslovne uvádzajú aj všetky vykonávacie právne predpisy vydané na vykonanie zákona. Vykonávací právny predpis vydaný na vykonanie doterajšieho zákona môže dočasne vykonávať aj nový zákon, ak tak nový zákon výslovne ustanoví. Zrušiť právny predpis a ponechať v platnosti a účinnosti len niektoré jeho ustanovenia je neprípustné.

(1) Novelizácia právneho predpisu sa vykonáva formou priamej novelizácie. Nepriama novelizácia formou zmien alebo doplnení iného právneho predpisu ustanoveniami navrhovaného právneho predpisu bez uvedenia úplnej citácie jeho názvu v samostatnom článku je neprípustná.

(2) Jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca; každý právny predpis sa novelizuje osobitným článkom. Novelizácia právneho predpisu je možná len právnym predpisom rovnakej právnej sily. Vykonávacím právnym predpisom nemožno novelizovať viac vykonávacích právnych predpisov.

(3) Návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona.

(4) Prechodné ustanovenia a zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nemožno novelizovať; to neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti.

(2) Dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, zhrnutie vplyvu v súlade s doložkou vybraných vplyvov, súlad právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodnoprávnymi záväzkami a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje vecné odôvodnenie jednotlivých navrhovaných ustanovení právneho predpisu; do odôvodnenia sa nesmie preberať text týchto ustanovení.

(4) Doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov podľa odseku 3 písm. b) obsahuje analýzu vplyvov návrhu právneho predpisu najmä na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine,^1a) uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

(5) Informatívne konsolidované znenie právneho predpisu sa vytvára prostredníctvom elektronického systému tvorby právnych predpisov (ďalej len "portál"). Informatívne konsolidované znenie právneho predpisu obsahuje pôvodné znenie právneho predpisu so zapracovaním všetkých ustanovení jeho neskorších novelizácií vrátane navrhovanej novelizácie právneho predpisu.

(1) Tvorba návrhu právneho predpisu a jeho náležitostí podľa § 7 sa uskutočňuje na portáli.

(2) Portál je súčasťou informačného systému verejnej správy Slov-Lex (ďalej len "Slov-Lex"), ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").

Predkladateľ pred spustením tvorby návrhu právneho predpisu, v záujme informovania verejnosti a orgánov verejnej správy, zverejní na portáli predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu. V predbežnej informácii predkladateľ najmä stručne uvedie základné ciele a tézy pripravovaného návrhu právneho predpisu, zhodnotenie súčasného stavu a predpokladaný termín začatia pripomienkového konania.

Verejné vypočutie sa uskutoční k návrhu právneho predpisu, určenému na základe uznesenia vlády, pred jeho predložením na pripomienkové konanie.

(1) Návrh právneho predpisu sa povinne zverejňuje na pripomienkové konanie na portáli.

(2) Pripomienkové konanie k návrhu právneho predpisu sa vykonáva na portáli tak, aby bola zabezpečená aj možnosť uplatnenia pripomienok verejnosťou.

(3) Pripomienkou k právnemu predpisu je v určenej lehote uplatnený, jednoznačne formulovaný a zdôvodnený návrh na úpravu návrhu právneho predpisu. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, ktorých predmetom nie je navrhnutie nového textu alebo odporúčanie úpravy textu, ak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu. Na podnety, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa tohto odseku, predkladateľ nie je povinný prihliadať.

(4) Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet osôb zo strany verejnosti a zároveň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (ďalej len "hromadná pripomienka"). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 osôb. Ak sa hromadná pripomienka uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portálu, zoznam osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, možno predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.

(1) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky (ďalej len "prezident"), predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "predseda národnej rady") a predseda vlády Slovenskej republiky (ďalej len "predseda vlády").²⁾

(2) Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.

(3) Vyhlášku a opatrenie podpisuje minister, vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, vedúci iného orgánu štátnej správy alebo guvernér Národnej banky Slovenska.

(2) Vydavateľom zbierky zákonov je ministerstvo spravodlivosti.

(3) Zbierka zákonov sa vydáva v elektronickej podobe a v listinnej podobe. Elektronická podoba a listinná podoba zbierky zákonov majú rovnaké právne účinky a zhodný obsah, ak § 14 alebo § 18 ods. 2 neustanovuje inak. Ak je rozdiel v texte elektronickej podoby a listinnej podoby zbierky zákonov, prednosť má text uverejnený v listinnej podobe zbierky zákonov. Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v elektronickej podobe zbierky zákonov podpisujú zaručenou elektronickou pečaťou vydavateľa zbierky zákonov.

(4) Elektronická podoba zbierky zákonov je dostupná bezplatne prostredníctvom Slov-Lexu. Na označenie elektronických systémov alebo webových sídel sprístupňujúcich v informatívnej podobe právne predpisy, iné akty alebo akty medzinárodného práva, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, nemožno používať názvy, ktoré by mohli uviesť do omylu, že ide o elektronický systém, prostredníctvom ktorého sa sprístupňuje elektronická podoba zbierky zákonov.

(5) Názov "Zbierka zákonov Slovenskej republiky" vrátane jeho skratky "Z. z." a grafické vyobrazenie záhlavia zbierky zákonov možno používať len na účely vydávania zbierky zákonov podľa tohto zákona.

V elektronickej podobe zbierky zákonov sa vyhlasujú konsolidované znenia právnych predpisov. Vyhlasované konsolidované znenia právnych predpisov zostavuje ministerstvo spravodlivosti. Vyhlásené konsolidované znenia právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti označí ako právne záväzné.

O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.

Zbierka zákonov sa vydáva v štátnom jazyku, ak § 20 ods. 9 neustanovuje inak alebo ak z povahy právneho predpisu alebo iného aktu alebo právne záväzného aktu Európskej únie nevyplýva potreba uverejnenia jeho časti v cudzom jazyku.

(1) Právne predpisy sa v zbierke zákonov vyhlasujú uverejnením ich úplného znenia v elektronickej podobe a v listinnej podobe, ak odsek 2 alebo § 18 ods. 2 neustanovuje inak.

(2) Právny predpis alebo jeho časť, ktoré vzhľadom na ich charakter a rozsah nie je účelné vyhlásiť v listinnej podobe zbierky zákonov, môže ministerstvo spravodlivosti po dohode s predkladateľom vyhlásiť výlučne v elektronickej podobe; to sa nevzťahuje na ústavu, ústavné zákony, zákony a nariadenia vlády. Ak ministerstvo spravodlivosti postupuje podľa predchádzajúcej vety, uverejní v listinnej podobe zbierky zákonov oznámenie o uverejnení právneho predpisu alebo jeho časti v elektronickej podobe.

(1) Opatrenia vydávajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány štátnej správy a Národná banka Slovenska, ak sa týkajú úzkeho alebo druhovo určeného okruhu osôb alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(2) Opatrenie sa v zbierke zákonov vyhlasuje oznámením o jeho vydaní, ak osobitný zákon neustanovuje, že sa vyhlási jeho úplné znenie. Ak sa opatrenie vyhlasuje oznámením o jeho vydaní, ten, kto žiada o vyhlásenie, je povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti súčasne so žiadosťou o vyhlásenie elektronickú podobu úplného znenia opatrenia.

(4) Ten, kto opatrenie vydal, zabezpečí, aby bolo úplné znenie opatrenia vyhláseného v zbierke zákonov oznámením o jeho vydaní prístupné odo dňa vyhlásenia na mieste, ktoré je uvedené v oznámení o jeho vydaní.

(5) Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby elektronické podoby úplného znenia opatrenia a konsolidovaného znenia novelizovaného opatrenia boli v čase uverejnenia oznámenia o vydaní opatrenia sprístupnené prostredníctvom Slov-Lexu. Takto sprístupnené úplné znenie opatrenia a konsolidované znenie opatrenia má výlučne informatívny charakter.

(1) Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.

(2) Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.

(3) Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.

(4) Vo vyhlásenom konsolidovanom znení právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti uvedie informáciu o účinnosti všetkých jeho sprístupnených časových verzií.

(5) Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní.

(3) Iná medzinárodná zmluva, ako sú medzinárodné zmluvy uvedené v odseku 2, rozhodnutie medzinárodného orgánu alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie sa v zbierke zákonov vyhlasuje, ak o tom rozhodne Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí").

(4) Akt medzinárodného práva nadobúda platnosť dňom a spôsobom určeným v jeho ustanoveniach alebo iným spôsobom podľa pravidiel medzinárodného práva.⁶⁾ Medzinárodná zmluva je vyhlásením v zbierke zákonov záväzná pre osoby, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia jej platnosti.

(5) Akt medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasuje oznámením ministerstva zahraničných vecí; v oznámení sa uvedú relevantné skutočnosti dôležité na jeho vykonávanie, najmä deň nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku.

(6) Ak sa má uverejniť aj úplné znenie aktu medzinárodného práva, je súčasťou oznámenia ministerstva zahraničných vecí.

(7) Úplné znenie medzinárodnej zmluvy sa v zbierke zákonov vyhlási, ak má medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi; informácia o rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti sa uvedie v oznámení ministerstva zahraničných vecí. V úplnom znení sa vyhlási aj medzinárodná zmluva, pri ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

(8) Úplné znenie inej medzinárodnej zmluvy, ako sú medzinárodné zmluvy uvedené v odseku 7, úplné znenie rozhodnutia medzinárodného orgánu alebo úplné znenie rozhodnutia medzinárodnej organizácie sa v zbierke zákonov vyhlási, ak o tom rozhodne ministerstvo zahraničných vecí.

(9) Úplné znenie aktu medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasuje v autentickom jazyku. Ak autentickým jazykom aktu medzinárodného práva nie je štátny jazyk, vyhlasuje sa aj v preklade do štátneho jazyka. Ak má akt medzinárodného práva viacero cudzích autentických jazykov, vyhlasuje sa len v jednom z nich, avšak znenie aktu medzinárodného práva, ktoré je v prípade rozdielneho výkladu textov rozhodujúce, sa vyhlasuje vždy.

(10) Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a Národná banka Slovenska zabezpečia, aby akty medzinárodného práva, ktorých úplné znenie sa neuverejnilo, boli odo dňa vyhlásenia oznámenia o ich uzavretí alebo prijatí každému prístupné na nazretie na všetkých miestach uvedených v tomto oznámení, a v prípade potreby aj v preklade do štátneho jazyka.

(12) Medzinárodné zmluvy už vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie sa vyhlasujú v zbierke zákonov oznámením ministerstva zahraničných vecí; v oznámení sa uvedú údaje dôležité na jej vykonávanie, najmä deň nadobudnutia platnosti medzinárodnej zmluvy pre Slovenskú republiku. Zároveň sa uvedie odkaz, v ktorom vydaní Úradného vestníka Európskej únie možno nazrieť do úplného znenia takej medzinárodnej zmluvy. Na takéto oznámenie sa nevzťahuje ustanovenie odseku 7.

(2) Súčasťou žiadosti o vyhlásenie musí byť text právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva podpísaný oprávnenými osobami (ďalej len "podpísané znenie").

(3) Najneskôr s doručením žiadosti o vyhlásenie sa ministerstvu spravodlivosti sprístupní aj elektronická podoba textu, ktorá je zhodná s podpísaným znením, s výnimkou podľa § 24 ods. 6. Bez sprístupnenia elektronickej podoby nemožno považovať žiadosť o vyhlásenie za doručenú.

(4) Za súlad podpísaného znenia s elektronickou podobou určenou na vyhlásenie zodpovedá ten, kto žiadosť o vyhlásenie podal; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády, pri ktorom za súlad zodpovedá predkladateľ návrhu nariadenia vlády. Za správny text aktu medzinárodného práva zodpovedá ten, kto požiadal ministerstvo zahraničných vecí o jeho vyhlásenie. Za text oznámenia, ktorým sa vyhlasuje akt medzinárodného práva, zodpovedá ministerstvo zahraničných vecí. Za súlad textu vyhláseného v zbierke zákonov s textom odovzdaným na vyhlásenie zodpovedá ministerstvo spravodlivosti.

(5) V čase od podania žiadosti o vyhlásenie do okamihu vyhlásenia v zbierke zákonov je ministerstvo spravodlivosti oprávnené vykonať korektúru chýb v podpísanom znení právneho predpisu, iného aktu a aktu medzinárodného práva, a to chýb v písaní, počítaní, jazykových chýb, grafických chýb a chýb v citáciách. Korektúru je ministerstvo spravodlivosti oprávnené vykonať len s písomným súhlasom osoby, ktorú na to splnomocní ten, kto podal žiadosť o vyhlásenie, a len vtedy, ak sa touto korektúrou nezasahuje do vecného významu textu. Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva ministerstvo spravodlivosti zverejní až po vykonaní korektúry.

(6) Ministerstvo spravodlivosti dbá na to, aby boli právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov do 15 dní od predloženia žiadosti o vyhlásenie.

(1) Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v zbierke zákonov označujú poradovými číslami; číslovanie sa začína 1. januárom a končí sa 31. decembrom toho istého roka.

(2) Právny predpis, iný akt a akt medzinárodného práva vyhlásený v zbierke zákonov je v záhlaví prvej strany opatrený štátnym znakom Slovenskej republiky, slovami "Zbierka zákonov Slovenskej republiky", číslom ročníka zbierky zákonov a dňom vyhlásenia. Strany právneho predpisu, iného aktu a aktu medzinárodného práva sa číslujú samostatne pre každý jednotlivý právny predpis, iný akt a akt medzinárodného práva.

(3) V listinnej podobe zbierky zákonov je v záhlaví prvej strany okrem údajov podľa odseku 2 uvedená cena listinného výtlačku.

(4) V citácii právnych predpisov sa namiesto názvu "Zbierka zákonov Slovenskej republiky" používa skratka "Z. z.".

(1) Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca o listinnú podobu zbierky zákonov mal možnosť si ju odplatne obstarať.

(3) Obec je povinná zabezpečiť, aby zbierka zákonov bola v sídle obecného úradu alebo na mieste, ktoré určí obec, prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Obec je oprávnená pre záujemcu vyhotoviť informatívny výtlačok zo zbierky zákonov, a to bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť materiálne náklady spojené so zhotovením takého výtlačku; úhrada je príjmom obce.

(4) Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pre samosprávny kraj a okresný úrad.

(1) Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie prevádzky Slov-Lexu, ktoré bráni vyhláseniu elektronickej podoby zbierky zákonov (ďalej len "prekážka"), a ak vznikne neodkladná potreba vyhlásenia právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva, ministerstvo spravodlivosti oznámi túto skutočnosť na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.

(2) V čase trvania prekážky podľa odseku 1 sa právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlasujú výlučne v listinnej podobe a ustanovenie § 17 ods. 2 sa neuplatňuje.

(3) Po odstránení prekážky oznámi ministerstvo spravodlivosti túto skutočnosť na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí sprístupnenie právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného práva, ktoré boli vyhlásené podľa odseku 2, v elektronickej podobe zbierky zákonov bezodkladne po obnovení dostupnosti Slov-Lexu. Toto sprístupnenie sa nepovažuje za vyhlásenie podľa § 17 a 20.

(4) Elektronická podoba právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva sprístupnená podľa odseku 3 nemá právne účinky a ministerstvo spravodlivosti túto skutočnosť vyznačí v elektronickej podobe zbierky zákonov doplňujúcou informáciou "Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter."; zároveň sa uvedie údaj, kedy bol právny predpis vyhlásený v listinnej podobe.

(5) V Slov-Lexe vedie ministerstvo spravodlivosti zoznam právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného práva vyhlásených podľa odseku 2.

(6) Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie portálu, možno namiesto neho na účely § 21 ods. 3 použiť iný vhodný nosič elektronických informácií. V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu sa § 21 ods. 3 neuplatňuje.

(1) Oprava v texte vyhlásenom v zbierke zákonov sa vykonáva oznámením o oprave chyby. Oznámenie o oprave chyby sa označuje poradovým číslom, ktoré priebežne nadväzuje na poradové čísla právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného práva.

(2) Ak znenie právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov je totožné s podpísaným znením, ministerstvo spravodlivosti zabezpečí opravu vzniknutej chyby na základe žiadosti toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie; k žiadosti o uverejnenie oznámenia o oprave chyby sa priloží správne znenie textu. Ministerstvo spravodlivosti takejto žiadosti vyhovie len vtedy, ak sa opravou nezasahuje do vecného významu textu.

(3) Ak znenie právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov je odlišné od podpísaného znenia, ministerstvo spravodlivosti zabezpečí opravu chyby bezodkladne na základe podnetu alebo na základe vlastnej iniciatívy, o čom bezodkladne informuje toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie.

(1) Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje, aby v elektronickej podobe zbierky zákonov sprístupnilo aj právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené do účinnosti tohto zákona. Takéto sprístupnenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť sprístupnených právnych predpisov; platnosť a účinnosť právnych predpisov vyhlásených pred účinnosťou tohto zákona sú vždy odvodené od ich vyhlásenia v listinnej podobe. Právne predpisy sprístupnené podľa tohto odseku možno využiť na právne účely, ak ich ministerstvo spravodlivosti označí za zhodné s listinnou podobou. Ak je rozdiel medzi vyhlásenou listinnou podobou právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva a ich elektronickou podobou sprístupnenou podľa tohto odseku, prednosť má vyhlásená listinná podoba.

(2) Ak právne predpisy obsahujú splnomocnenie na vydanie výnosu, ktorý má byť vyhlásený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, rozumie sa tým splnomocnenie na vydanie opatrenia.

(3) Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov podľa doterajších predpisov a platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené podľa tohto zákona.

(4) Elektronická podoba textu právneho predpisu podľa § 21 ods. 3 sa do 31. marca 2016 sprístupňuje ministerstvu spravodlivosti prostredníctvom elektronických prostriedkov.

(1) Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.

(2) Pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia § 8 až 10 nepoužijú.

Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány štátnej správy, Národná banka Slovenska a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky môžu po dohode s ministerstvom spravodlivosti vyhlasovať ich interné akty riadenia v Slov-Lexe.

Návrh právneho predpisu predložený do pripomienkového konania pred 1. marcom 2019 obsahuje náležitosti návrhu právneho predpisu podľa predpisov účinných do 28. februára 2019.

(1) Právny predpis, iný akt alebo akt medzinárodného práva, žiadosť o vyhlásenie ktorého sa doručila ministerstvu spravodlivosti a ktorý sa nevyhlásil do 30. júna 2020, od 1. júla 2020 vyhlási v zbierke zákonov úrad vlády; uvedené platí aj pre interné akty riadenia podľa § 28.

(2) Slov-Lex, ktorého správcom a prevádzkovateľom je k 30. júnu 2020 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, prechádza k 1. júlu 2020 do správy Úradu vlády Slovenskej republiky. V súvislosti s prechodom Slov-Lexu prechádzajú k 1. júla 2020 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich správu a prevádzku Slov-Lexu, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol k 30. júnu 2020 v správe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a ktorý slúži na správu a prevádzku Slov-Lexu, prechádza k 1. júlu 2020 do správy Úradu vlády Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode správy a prevádzky Slov-Lexu a o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a Úradom vlády Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

(1) Právny predpis, iný akt alebo akt medzinárodného práva, žiadosť o vyhlásenie ktorého sa doručila Úradu vlády Slovenskej republiky a ktorý sa nevyhlásil do 31. januára 2024, vyhlási od 1. februára 2024 v zbierke zákonov Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky; uvedené platí aj pre interné akty riadenia podľa § 28.

(2) Slov-Lex, ktorého správcom a prevádzkovateľom je do 31. januára 2024 Úrad vlády Slovenskej republiky, prechádza od 1. februára 2024 do správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. V súvislosti s prechodom Slov-Lexu prechádzajú od 1. februára 2024 práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich správu a prevádzku Slov-Lexu, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Majetok štátu, ktorý bol do 31. januára 2024 v správe Úradu vlády Slovenskej republiky a ktorý slúži na správu a prevádzku Slov-Lexu, prechádza od 1. februára 2024 do správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podrobnosti o prechode správy a prevádzky Slov-Lexu a o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Úradom vlády Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z.z., zákona č. 276/2001 Z.z., zákona č. 275/2002 Z.z., zákona č. 100/2003 Z.z. a zákona č. 392/2009 Z.z.