38/1993 Z.z.
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 20. januára 1993
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov
Zmena: 293/1995 Z.z.
Zmena: 398/1998 Z.z.
Zmena: 97/1999 Z.z.
Zmena: 226/2000 Z.z.
Zmena: 124/2002 Z.z.
Zmena: 124/2002 Z.z.
Zmena: 551/2003 Z.z.
Zmena: 324/2004 Z.z.
Zmena: 514/2003 Z.z.
Zmena: 586/2004 Z.z.
Zmena: 546/2005 Z.z.
Zmena: 94/2006 Z.z., 122/2006 Z.z.
Zmena: 71/2008 Z.z.
Zmena: 520/2008 Z.z.
Zmena: 400/2009 Z.z.
Zmena: 102/2010 Z.z.
Zmena: 33/2011 Z.z.
Zmena: 33/2011 Z.z.
Zmena: 79/2012 Z.z.
Zmena: 114/2013 Z.z.
Zmena: 159/2013 Z.z.
Zmena: 402/2013 Z.z.
Zmena: 195/2014 Z.z.
Zmena: 261/2014 Z.z.
Zmena: 331/2014 Z.z.
Zmena: 353/2014 Z.z.
Zmena: 402/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 72/2017 Z.z.
Zmena: 55/2017 Z.z.
Zmena: 314/2018 Z.z.
Zmena: 40/2019 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ORGANIZÁCIA ÚSTAVNÉHO SÚDU
§ 1
(1) Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") je nezávislý
súdny orgán ochrany ústavnosti.
(2) Sídlom Ústavného súdu sú Košice.
§ 2
(1) Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov.
(2) Na čele Ústavného súdu je predseda, ktorého zastupuje podpredseda.
(3) Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch.
(4) Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia Ústavného súdu (ďalej len
"sudcovia").
(5) Senát Ústavného súdu (ďalej len "senát") sa skladá z predsedu senátu
a z dvoch sudcov.
Nadpis zrušený od 20.3.2002
§ 4
Plénum Ústavného súdu
(1) Zasadnutie pléna Ústavného súdu zvoláva, program určuje a rokovanie
vedie predseda Ústavného súdu.
(2) Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní
a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.
(3) Plénum Ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov.
Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
(4) Rokovanie pléna Ústavného súdu je neverejné, ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak. Môžu sa na ňom zúčastniť prizvaní pracovníci Kancelárie Ústavného
súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov.
(5) Plénum Ústavného súdu môže rozhodnúť, že sa na jeho rokovaní alebo
na časti rokovania môžu zúčastniť aj iné osoby.
(6) Predseda Ústavného súdu môže poveriť niektorého zo sudcov prípravou
podkladov potrebných na rozhodnutie pléna Ústavného súdu a referovať o nich na jeho
zasadnutí (ďalej len "spravodajca").
(7) Predseda Ústavného súdu vedie rokovanie pléna Ústavného súdu tak, aby
sa prerokovali všetky sporné otázky a aby každý sudca mohol o nich rozhodnúť v súlade
so svojím sudcovským presvedčením.
Nadpis zrušený od 20.3.2002
§ 5
Senát Ústavného súdu
(1) O veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna Ústavného súdu, rozhoduje
senát.
(2) O prítomnosti na rokovaní senátu a o poverení spravodajcu na prípravu
konania primerane platia ustanovenia § 4 ods. 4 až 6.
(3) Členov senátu určuje plénum Ústavného súdu na jeden rok. Členovia senátu
volia predsedu senátu. Ak je predsedom senátu predseda Ústavného súdu, nemôže byť
predsedom iného senátu podpredseda Ústavného súdu a naopak.
(4) Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší člen senátu.
(5) Neprítomného člena senátu dočasne zastúpi iný sudca, ktorého určí predseda
Ústavného súdu. Rovnako sa postupuje, ak je člen senátu vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie.
§ 6
Zjednocovanie právnych názorov senátov
Senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu
názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov,
predloží plénu Ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum
Ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením. Senát
je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna Ústavného súdu.
Predseda Ústavného súdu
§ 7
Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu vymenúva zo sudcov Ústavného súdu
prezident Slovenskej republiky.
§ 8
(1) Predseda Ústavného súdu zabezpečuje jeho riadny chod prostredníctvom
Kancelárie Ústavného súdu (ďalej len "Kancelária").
(2) Predsedu Ústavného súdu v určenom rozsahu a v jeho neprítomnosti v
plnom rozsahu zastupuje podpredseda Ústavného súdu. Ak ani podpredseda nie je prítomný,
zastupuje ich vekom najstarší sudca Ústavného súdu.
Nadpis zrušený od 15.11.2018
DRUHÁ ČASŤ
USTANOVOVANIE SUDCOV ÚSTAVNÉHO SÚDU A ZÁNIK ICH FUNKCIE
§ 11
Nadpis zrušený od 15.11.2018
Pracovný pomer sudcu vzniká dňom zloženia sľubu. Na pracovné vzťahy vyplývajúce
z funkcie sudcu sa primerane použijú, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia
Zákonníka práce. Pracovný pomer sudcu k organizácii, s ktorou je pred zložením sľubu
v pracovnom pomere, zostáva zachovaný.
Zánik funkcie sudcu
§ 12
(1) Funkcia sudcu zaniká uplynutím doby, na ktorú bol vymenovaný.
(2) Sudca sa môže svojej funkcie sudcu vzdať. Vzdanie funkcie písomne oznámi
predsedovi Ústavného súdu. V takom prípade funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho
mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi
Ústavného súdu.
(3) Ak sa sudca stane poslancom alebo členom vlády, zaniká jeho funkcia
dňom zloženia sľubu poslanca alebo člena vlády.
(4) Pracovný pomer sudcu zaniká dňom zániku jeho funkcie.
§ 13
(1) Predseda Ústavného súdu je povinný bez zbytočného odkladu zaslať prezidentovi
Slovenskej republiky právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin sudcu,
právoplatný odsudzujúci rozsudok za trestný čin sudcu, ak súd nerozhodol o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody, disciplinárne rozhodnutie Ústavného súdu
za čin sudcu, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie, oznámenie, že sudca sa
nezúčastňuje na konaní Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok a oznámenie, že zanikla
voliteľnosť sudcu do Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Ak sudca vykonáva činnosť nezlučiteľnú s výkonom funkcie sudcu, vyzve
ho predseda Ústavného súdu na jej skončenie do desiatich dní od doručenia výzvy.
Postavenie sudcov Ústavného súdu
§ 14
(1) Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou Slovenskej
republiky (ďalej len "Ústava") a ústavnými zákonmi.
(2) Ústavný súd je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade
a) nariadení
vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,
s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
b) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 Ústavy s Ústavou, s ústavnými zákonmi,
s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky
a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy s Ústavou,
s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom,
so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(3) Sudcu nemožno vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu.
(4) Ak bol sudca pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán
je povinný to ihneď oznámiť Ústavnému súdu.
(5) zrušený od 1.3.2012.
§ 15
(1) Sudcovia sú povinní vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri
jej výkone i v občianskom živote takého konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Ústavného
súdu, vážnosť sudcu a dôveru k Ústavnému súdu.
(2) Sudcovia sú povinní zachovávať v úradných veciach mlčanlivosť, a to
aj po zániku sudcovskej funkcie. Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu
oslobodiť predseda Ústavného súdu. Predsedu Ústavného súdu môže od tejto povinnosti
oslobodiť prezident republiky.
(3) Ustanovenie odseku 2 platí aj pre pracovníkov Ústavného súdu.
§ 16
Disciplinárna zodpovednosť sudcov
(1) Predseda Ústavného súdu môže podať plénu Ústavného súdu návrh na začatie
disciplinárneho konania,ak sudca zavinene porušil služobné povinnosti alebo svojím
správaním narušil dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohrozil dôveru k Ústavnému súdu
alebo ak napriek výzve pokračuje v činnosti nezlučiteľnej s funkciou sudcu.
(2) Plénum Ústavného súdu vypočuje sudcu, voči ktorému návrh smeruje. Návrh
odmietne, ak zistí, že nie je opodstatnený. Ak je návrh opodstatnený, zvolí trojčlenný
disciplinárny senát.
(3) Od ustanovenia disciplinárneho senátu až do skončenia konania môže plénum
pozastaviť sudcovi výkon funkcie.
(4) Za konanie podľa odseku 1 možno uložiť ako disciplinárne opatrenie napomenutie.
Ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že sudca sa nedopustil konania podľa odseku
1, disciplinárne konanie zastaví.
(5) Sudca alebo predseda Ústavného súdu môže proti rozhodnutiu disciplinárneho
senátu podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia námietky, o ktorých rozhodne plénum
Ústavného súdu.
(6) Ak sa sudca dopustil takého konania, že jeho zotrvanie vo funkcii by
bolo v rozpore s poslaním Ústavného súdu a s postavením jeho sudcov, môže plénum
Ústavného súdu navrhnúť, aby prezident Slovenskej republiky sudcu odvolal. Na uznesenie
o takomto návrhu treba súhlas najmenej siedmich sudcov Ústavného súdu.
(7) Na postup v disciplinárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu, 5) ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšie podrobnosti disciplinárneho
konania upraví spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu.
§ 16a
Príplatok za výkon funkcie sudcu Ústavného súdu a príplatok k dôchodku pozostalých
(1) Sudca, ktorý viac než polovicu funkčného obdobia vykonával funkciu
sudcu, má nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu, ak
a) skončil výkon funkcie
sudcu a
b) má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku.
(2) Sudcovi patrí príplatok za výkon funkcie sudcu vo výške 33,3% základného
platu sudcu zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom splnil podmienky ustanovené v odseku 1.
(3) Sudcovi patrí iba jeden príplatok za výkon funkcie sudcu bez ohľadu na
počet funkčných období, v ktorých vykonával funkciu sudcu.
(4) Ak má sudca nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu a súčasne má aj
nárok na príplatok za výkon funkcie podľa osobitného predpisu, patrí mu iba jeden
príplatok. To platí aj pre príplatok k dôchodku pozostalých.
(5) Príplatok k dôchodku pozostalých patrí
a) manželke k vdovskému dôchodku
po zomretom manželovi, ktorý bol sudcom, vo výške 60% z príplatku, na ktorý mal sudca
nárok ku dňu svojej smrti,
b) manželovi k vdoveckému dôchodku po zomretej manželke, ktorá bola sudkyňou, vo
výške 60% z príplatku, na ktorý mala sudkyňa nárok ku dňu svojej smrti,
c) nezaopatrenému dieťaťu k sirotskému dôchodku po zomretom rodičovi alebo po zomretom
osvojiteľovi, ktorý bol sudcom, vo výške 30% z príplatku, na ktorý mal sudca nárok
ku dňu svojej smrti. Ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča,
výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku je 60% zo sumy príplatku za výkon funkcie
sudcu, na ktorú mal zomretý sudca nárok ku dňu svojej smrti.
(6) Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa
zvýšia, ak sa zvýši základný plat sudcu. Zvýšený príplatok patrí oprávnenej osobe
odo dňa, od ktorého sa zvýši základný plat sudcu.
(7) O príplatku za výkon funkcie sudcu a o príplatku k dôchodku pozostalých
rozhodne ústavný súd do 30 dní od doručenia žiadosti o ich priznanie. Príplatok za
výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých sa vypláca bezhotovostne na
účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom.
(8) Príplatok za výkon funkcie sudcu a príplatok k dôchodku pozostalých vypláca
ústavný súd vopred v pravidelných mesačných lehotách ním určených, najneskôr 15.
deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok vypláca.
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa vzťahujú aj na sudcu, ktorý vykonával funkcie
sudcu pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ako aj na pozostalých tohto
sudcu.
§ 17
(1) Mesačný plat, funkčné príplatky a ostatné požitky sudcov ustanoví Národná
rada Slovenskej republiky osobitným zákonom.
(2) V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú funkciu pre chorobu, patrí mu
plat podľa osobitného predpisu, 6) najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom
roku; v tomto čase mu nepatria dávky nemocenského poistenia.
(3) Sudca má nárok na preventívnu rehabilitáciu mimo svojej dovolenky v trvaní
dvoch týždňov v kalendárnom roku. Náklady vynaložené s poskytnutím preventívnej rehabilitácie
a s ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát.
TRETIA ČASŤ
KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 18
(1) Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych
predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl.
125 ods. 1 Ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody
alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl.
127 a čl. 127a Ústavy.
(2) Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.
(3) zrušený od 20.3.2002.
§ 20
(1) Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí
obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého
rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh
musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
(2) K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie
navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak.
V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným
súdom.
(3) Ak ten istý navrhovateľ doručí Ústavnému súdu v jeden deň desať a viac
návrhov na začatie konania, tvoria tieto návrhy hromadný návrh.
(4) Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne
uvedených v tomto zákone.
§ 21
(1) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh
smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
(2) Vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva
tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, ak tento zákon neustanovuje inak;
koná však iba sám za seba.
(3) Ak vzniknú pochybnosti o tom, či je osoba vedľajším účastníkom konania,
rozhodne o tom ústavný súd uznesením.
(4) Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania
alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený
zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky uvedenej v § 18 ods. 1 písm. a), musí mať vysokoškolské
právnické vzdelanie.
(5) Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.
§ 22
Ak o to účastník konania požiada, Ústavný súd mu doručuje všetky písomnosti
elektronicky podľa osobitného predpisu 7a) upravujúceho elektronickú podobu výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci, pričom v takom prípade sa možnosť elektronického
doručovania vzťahuje na všetky elektronické úradné dokumenty, vrátane rozhodnutí
Ústavného súdu.
§ 23
Fyzické osoby môžu na ústnom pojednávaní alebo pri inom osobnom rokovaní
používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočenia znáša Ústavný súd.
§ 23a
Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie
odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný
súd.
§ 24
Návrh nie je prípustný, ak
a) sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol,
okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu
už podmienky konania boli splnené,
b) Ústavný súd v tej istej veci koná,
c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu.
§ 25
(1) Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný
súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa
na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
(3) Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie
v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
§ 26
(1) Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom
mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú.
(2) Pri prerokovaní návrhov na začatie konania tvoriacich hromadný návrh
postupuje Ústavný súd tak, aby bola zachovaná plynulosť prerokovania návrhov na začatie
konania aj v iných veciach.
§ 27
(1) Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak
so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno
mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
(2) Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi
Ústavného súdu.
§ 28
(1) Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre
jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť
najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o
odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania,
môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie
o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a Ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
(2) Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre
jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. *)
Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia viacerých sudcov účastníkmi konania
nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej plénum Ústavného
súdu tak, že pri rozhodovaní sa na vylúčenie sudcov alebo odmietnutie sudcov pre
predpojatosť neprihliada.
(3) Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre
predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia
sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne
o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí
sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa
neprihliada.
(4) Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje
sa podľa odseku 2, ak ide o rozhodovanie pléna Ústavného súdu alebo podľa odseku
3, ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu.
§ 29
(1) Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne,
sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu
schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho
roku. Návrhy na začatie konania, ktoré tvoria hromadný návrh, sa prideľujú priebežne
tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania ostatných podaní.
(2) Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec na predbežné
prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne
Ústavného súdu.
(3) Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie,
bez meškania sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote,
ktorú určí.
(4) Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby v určenej
lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení
alebo iných podaní pre Ústavný súd alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa
tak nestane, tieto písomnosti sa obstarajú na náklady účastníka konania, ktorému
sa táto povinnosť uložila.
§ 29a
(1) ***) Ústavný súd konanie preruší, ak vo veciach prerokúvaných podľa
čl. 127 a 129 Ústavy rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie
poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv
a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
(2) ***) Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, môže Ústavný súd v konaní
pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal.
§ 30
(1) Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa čl. 125, 125a, 126, 127,
127a, 129 ods. 4, 5 a 7 Ústavy sa koná ústne pojednávanie.
(2) Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania
upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
(3) Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich
zástupcovia.
(4) Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, 126, 127a a 129 ods. 4
Ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov
verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil.
(5) O verejnosti ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia právnych
predpisov o konaní pred súdom. 8)
(6) Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní
vyhlasujú verejne.
§ 31
(1) Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Vykonaním
určitého dôkazu mimo ústneho pojednávania môže poveriť jednotlivého sudcu. O vykonanie
určitého dôkazu a úkonu môže požiadať aj iný súd.
(2) Všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány poskytujú Ústavnému
súdu na jeho požiadanie pomoc pri obstarávaní podkladov na jeho rozhodovanie.
(3) Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti
ustanovenú právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd svojím uznesením pre tento prípad
povinnej mlčanlivosti zbavil.
(4) zrušený od 22.12.1995.
§ 31a
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú
sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo Trestného poriadku.
(2) Ustanovenia osobitného predpisu 7a) upravujúceho elektronickú podobu
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci sa použijú aj na konania podľa tretej časti
druhej hlavy prvého až piateho a ôsmeho až šestnásteho oddielu.
(3) Vytváranie, aktualizáciu a zrušovanie platnosti elektronického formulára
pre elektronický úradný dokument na účely konania podľa tohto zákona vykonáva Ústavný
súd.
(4) Ak z technických dôvodov nie je Ústavný súd objektívne schopný vykonať
právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky, je oprávnený vykonať tento úkon
aj inak ako elektronicky.
§ 32
(1) Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu
alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu.
Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.
(2) Pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť prítomní
len sudcovia a zapisovateľ.
(3) O veciach podľa čl. 136 ods. 2 a 3 Ústavy sa hlasuje tajne.
§ 33
(1) Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, ak tento zákon neustanovuje
inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa
čl. 129 ods. 5 Ústavy.
(2) Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov, o pozastavení
účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, niektorých ustanovení, o zrušení
pozastavenej účinnosti, ako aj rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona
sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka zákonov").
(3) Rozhodnutie vo veci samej musí byť odôvodnené a vyhlasuje sa "V mene
Slovenskej republiky".
(4) Rozhodnutia Ústavného súdu v konaniach začatých na základe hromadných
návrhov v skutkovo a právne obdobných veciach môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie,
v ktorom Ústavný súd iba poukáže na svoje skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne
obdobnej veci toho istého navrhovateľa obsahujúce riadne odôvodnenie.
§ 34
Účastníkom konania alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia Ústavného
súdu vydané v prerokúvanej veci.
§ 35
(1) Konanie pred Ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2) V konaní o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa
čl. 127 ústavy, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých už Ústavný súd
v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží Ústavný súd uznesením
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú ďalšiu sťažnosť,
ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na Ústavnom súde v jednom kalendárnom roku.
Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa fyzická osoba alebo
právnická osoba obracia na Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely
vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú sťažnosť. Proti uzneseniu,
ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, nemožno podať opravný prostriedok;
to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike
povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného
súdu. Ak Ústavný súd vydá nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto
rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu, a to aj po nadobudnutí jeho právoplatnosti.
(3) Ústavný súd v uznesení podľa odseku 2 určí navrhovateľovi lehotu na
zaplatenie súdneho poplatku. Súdny poplatok sa platí na účet Kancelárie a je ho možné
zaplatiť poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky.
(4) Ak navrhovateľ súdny poplatok v lehote určenej Ústavným súdom nezaplatí,
Ústavný súd uznesením konanie zastaví. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu
medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred
Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. Právoplatnosťou
uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť
uložená uznesením podľa odseku 2, zaniká.
(5) Súdny poplatok sa bez krátenia podľa osobitného predpisu 8c) vráti,
ak ho zaplatil ten, kto ho nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe
nesprávneho rozhodnutia Ústavného súdu o poplatkovej povinnosti. Súdny poplatok sa
vráti aj v prípade zastavenia konania. V iných prípadoch sa súdny poplatok nevracia.
(6) Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú
sa na vyberanie súdnych poplatkov primerane ustanovenia osobitného predpisu o súdnych
poplatkoch.8c)
§ 36
(1) Trovy konania pred Ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania,
uhrádza účastník konania zo svojho.
(2) Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením
uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi
konania jeho trovy.
§ 36a
Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí Ústavného súdu
(1) Ústavný súd je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia, ktorými
sa končí konanie, rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 10 pracovných dní
od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na svojom webovom sídle.
(2) V rozhodnutiach uvedených v odseku 1 sa pred zverejnením anonymizujú
také údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv
a právom chránených záujmov. Kategórie údajov, ktoré sa v rozhodnutiach anonymizujú
a postup pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí ustanoví plénum Ústavného súdu podľa
§ 79.
(3) Ústavný súd sprístupňuje verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného
zákona 8a) všetky súdne rozhodnutia, vrátane rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami
vo veci samej. Pritom robí opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.
8b)
DRUHÁ HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
Konanie o súlade právnych predpisov
§ 37
(1) Ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až g) dospejú k názoru, že
právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej
sily alebo s medzinárodnou zmluvou, 9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie
konania.
(2) Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
(3) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených
v § 20 musí obsahovať
a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom
vyššej právnej sily sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom
rozsahu alebo v jeho časti, prípadne v jednotlivom ustanovení,
b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie
alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia,
s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.
§ 38
(1) Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie
uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné
slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len "základné práva alebo
slobody"), ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(2) Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutých právnych
predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení aj na návrh účastníka konania.
Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných
práv alebo slobôd alebo skutočnosti, ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska
škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne Ústavný súd
bez zbytočného odkladu.
(3) Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov,
ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže Ústavný súd aj bez návrhu zrušiť,
ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia
vo veci samej alebo zastavením konania.
(4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo dňa ich
vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zánik rozhodnutia podľa odseku 1 vyhlásením rozhodnutia
vo veci samej alebo zastavením konania oznámi predseda Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
§ 39
(1) Pred rozhodnutím vo veci samej podľa § 37 až 41b tohto zákona si
predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny
predpis vydal a vlády Slovenskej republiky; stanovisko za vládu Slovenskej republiky
predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. K stanovisku je tento
orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom Národná rada Slovenskej
republiky, k stanovisku pripojí aj záznam o diskusii na jej schôdzi k návrhu napadnutého
zákona.
(2) Predseda Ústavného súdu si môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
§ 40
Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného
právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo
s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi
vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade
aj týchto ďalších právnych predpisov.
§ 41
(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom
konania. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.
(2) Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom
vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, 9) vyhlási sa spôsobom ustanoveným
na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke
zákonov.
§ 41a
(1) Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú
účinnosť 10) dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
(2) Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle
čl. 125 ods. 3 Ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.
(3) Stratou účinnosti, prípadne platnosti právnych predpisov na základe
nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených; ak
však išlo len o ich zmenu alebo o doplnenie, platí skorší právny predpis v znení
platnom pred touto zmenou alebo doplnením.
(4) Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením
nálezu Ústavného súdu, konanie sa zastaví.
§ 41b
(1) Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý
neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť,
ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
(2) Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom
konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení
stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami
nemožno nútene vymáhať. 11)
Druhý oddiel
Konanie o súlade medzinárodných zmlúv
§ 41c
(1) Návrh na začatie konania o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy
s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, môže podať Ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej
republiky pred jej predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 ods. 1 musí
obsahovať
a) označenie dojednanej medzinárodnej zmluvy,
b) podklady, z ktorých sa vychádzalo pri dojednaní medzinárodnej zmluvy,
c) dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam o súlade dojednanej medzinárodnej
zmluvy s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.
(3) K návrhu sa pripojí predmetná medzinárodná zmluva.
Tretí oddiel
Konanie o predmete referenda
§ 41f
(1) Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda, ktoré sa má
vyhlásiť podľa osobitného predpisu, 12) môže podať prezident Slovenskej republiky,
ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s Ústavou
alebo s ústavnými zákonmi.
(2) Návrh okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 ods. 1 musí
obsahovať
a) predmet referenda,
b) právny základ na vyhlásenie referenda,
c) dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam, či predmet referenda je v súlade
s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.
§ 41g
(1) Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
(2) Ústavný súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko Národnej rady
Slovenskej republiky, ak sa má referendum vyhlásiť na základe jej uznesenia, alebo
stanovisko petičného výboru ustanoveného podľa osobitného predpisu, 13) ak sa má
referendum vyhlásiť na základe petície občanov.
§ 41h
(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi
a Národnej rade Slovenskej republiky alebo petičnému výboru, ak sa má referendum
vyhlásiť na základe petície občanov.
(2) Ak Ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s Ústavou
alebo s ústavnými zákonmi, nemožno také referendum vyhlásiť.
Štvrtý oddiel
Konanie vo veciach sporov o príslušnosť
Piaty oddiel
Výklad ústavných zákonov
§ 46
(1) Oprávnenými na podanie návrhu sú osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm.
a) až e).
(2) Účastníkom konania je tiež iný štátny orgán, o ktorom navrhovateľ
tvrdí, že ústavný zákon nesprávne vykladá.
(3) zrušený od 20.3.2002.
§ 47
Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v §
20 musí obsahovať údaje o tom, ktorý ústavný zákon, prípadne ktorá jeho časť alebo
ktoré jeho ustanovenie sa má vyložiť, z akých dôvodov je vec sporná a ktorý štátny
orgán si podľa navrhovateľa nesprávne vykladá ústavný zákon.
Šiesty oddiel
Konanie o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení
individuálnej milosti alebo amnestie
§ 48a
Na konanie o preskúmaní uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
schváleného podľa čl. 86 písm. i) Ústavy sa primerane použijú ustanovenia § 19 až
41b, ak § 48b neustanovuje inak.
§ 48b
(1) Ústavný súd začne konanie vo veci podľa čl. 129a Ústavy bez návrhu,
konanie sa začína dňom vyhlásenia uznesenia schváleného Národnou radou Slovenskej
republiky podľa čl. 86 písm. i) Ústavy v Zbierke zákonov.
(2) Účastníkom konania je len Národná rada Slovenskej republiky.
(3) Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak sa koná o uznesení, ktorým
sa zrušila amnestia a prezident Slovenskej republiky, ak sa koná o uznesení, ktorým
sa zrušila individuálna milosť.
(4) Pred rozhodnutím vo veci samej podľa tohto oddielu si predseda
Ústavného súdu vyžiada
a) stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky spolu s pripojeným
záznamom o diskusii na jej schôdzi k uzneseniu schválenému Národnou radou Slovenskej
republiky podľa čl. 86 písm. i) Ústavy,
b) stanovisko prezidenta Slovenskej republiky a
c) stanovisko vlády Slovenskej republiky; stanovisko za vládu Slovenskej republiky
predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
(5) Plénum Ústavného súdu rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje
Národnej rade Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky, ak ide o amnestiu
a prezidentovi, ak ide o individuálnu milosť. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť,
že nález sa doručí aj ďalším osobám.
(6) Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti alebo jeho časti do 60 dní
odo dňa začatia konania; ak Ústavný súd v tejto lehote nerozhodne, konanie sa zastaví.
(7) Uznesenie o zastavení konania alebo zamietnutí návrhu vytvára prekážku
veci rozhodnutej, ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom Slovenskej
republiky.
Siedmy oddiel
Konanie o sťažnostiach
Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb
§ 49
Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len
"sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv
a slobôd nerozhoduje iný súd.
§ 50
(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí
obsahovať označenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa
porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné
práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
(2) K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo dôkaz o inom zásahu.
(3) Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia,
musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
§ 51
(1) Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému
sťažnosť smeruje.
(2) Ak Ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme sťažnosť na ďalšie
konanie (§ 25 ods. 3) a povaha veci to vyžaduje, vhodným spôsobom upovedomí o podanej
sťažnosti fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola účastníkom konania
pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, prijaté
opatrenie alebo vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv
a slobôd sťažovateľa. Osoba upovedomená podľa predchádzajúcej vety má právo vyjadriť
sa k sťažnosti v lehote určenej Ústavným súdom.
§ 52
(1) Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.
(2) Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení
a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu,
než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu,
ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa
dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu
a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
(3) Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia
vo veci samej, ak Ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.
(4) Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody,
pre ktoré sa nariadilo.
§ 53
(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky
alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo
slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov. 14)
(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila
podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
(3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa
pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení
alebo inom zásahu dozvedieť.
§ 54
Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej
zastaví okrem prípadu, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä
ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému
zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody
sťažovateľa.
§ 55
Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich
konaniach, ak sa nerozhodne inak.
§ 56
(1) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné
právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej
zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa základné právo alebo sloboda porušili.
(2) Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením,
Ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah,
ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného
zásahu.
(3) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže
a) prikázať, aby ten,
kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa
osobitných predpisov, 14)
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred
porušením základného práva alebo slobody.
(4) Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda
sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
(5) Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia,
orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi
do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu.
(6) Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah
zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol
o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť.
V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
(7) Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal
iný zásah, je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3, ktoré je vykonateľné jeho doručením.
Konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy
§ 57
Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy, 15) ktorý tvrdí, že neústavným
alebo nezákonným rozhodnutím, alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo
do veci územnej samosprávy, ak o ochrane proti takým rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje
iný súd.
§ 58
(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu uvedených v § 20
musí obsahovať označenie
a) neústavného alebo nezákonného rozhodnutia, alebo neústavného
alebo nezákonného zásahu,
b) veci územnej samosprávy, do ktorej sa zasiahlo,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
(2) K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz
o inom zásahu.
§ 58a
Účastníci konania sú orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť,
a ten, proti komu sťažnosť smeruje.
§ 58b
(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu pred zásahom do veci územnej samosprávy účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. 16)
(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila
podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
(3) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia alebo upovedomenia o inom zásahu do veci územnej samosprávy. Táto lehota
sa pri zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ o tomto zásahu mohol dozvedieť.
§ 58d
(1) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, v čom spočíva
neústavné alebo nezákonné rozhodnutie, alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci
územnej samosprávy, ktorý ústavný zákon alebo zákon sa porušil, a akým rozhodnutím
alebo zásahom toto porušenie nastalo.
(2) Ak zásah do veci územnej samosprávy nastal rozhodnutím, Ústavný
súd toto rozhodnutie súčasne zruší. Ak porušenie práva na územnú samosprávu spočívalo
v inom zásahu, ako je rozhodnutie, Ústavný súd zakáže pokračovať v porušovaní práva
a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.
(3) Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie,
orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto
konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.
Ôsmy oddiel
Konanie vo volebných veciach
§ 59
(1) Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady
Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy
alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods.
1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10% oprávnených
voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej
10% voličov.
(2) Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,
do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát,
ktorý získal aspoň 10% hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10% voličov príslušného
volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
§ 60
(1) Návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených
v § 20 musí obsahovať
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území
Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať
len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v
prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.
(2) Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku
volieb.
§ 61
Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické
hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky,
v Európskom parlamente alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti
kandidáta ( § 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť
smeruje.
§ 63
(1) Ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) Ústavný súd rozhoduje
nálezom.
(3) Nález, ktorým sa vyhlásili voľby za neplatné, doručí sa aj s odôvodnením
neodkladne Národnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
(4) Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi Ústavný súd Národnej
rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu miestnej samosprávy, politickým
stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu uvedenému v § 61.
(5) Uznesenie o zamietnutí sťažnosti sa oznamuje iba sťažovateľovi.
(6) Ústavný súd rozhodne o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť
volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej
samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.
§ 63a
(1) Sťažnosť na neústavnosť alebo nezákonnosť voľby prezidenta Slovenskej
republiky môžu podať navrhovatelia uvedení v § 18 ods. 1 písm. a), c) a e) a kandidát
na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vo voľbe neuspel.
(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a kandidát, ktorý bol zvolený za
prezidenta Slovenskej republiky v napadnutej voľbe.
§ 63b
(1) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených
v § 20 musí ďalej obsahovať:
a) vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľbu prezidenta
Slovenskej republiky na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom
okrsku,
b) vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľbu prezidenta Slovenskej republiky
pre neústavnosť alebo pre nezákonnosť, alebo z oboch týchto dôvodov s uvedením právnych
predpisov, ktoré boli porušené,
c) dôvody, pre ktoré voľbu prezidenta Slovenskej republiky napáda, s označením dôkazov,
d) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 63a; to neplatí,
ak ide o navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a), c) a e),
e) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63a.
(2) Návrh podľa odseku 1 sa musí podať do desiatich dní po oznámení výsledku
voľby prezidenta Slovenskej republiky.
§ 63c
Účelom tohto konania je preskúmať ústavnosť a zákonnosť napadnutej voľby
prezidenta Slovenskej republiky. Na to si Ústavný súd vyžiada potrebné volebné dokumenty
17) a vypočuje dotknuté osoby.
§ 63d
(1) Ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľbu prezidenta Slovenskej republiky
za neplatnú a nariadiť opakovanie voľby podľa osobitného predpisu, 18)
b) sťažnosť zamietnuť.
(2) Ústavný súd rozhoduje nálezom.
(3) V prípade podľa odseku 1 písm. a) Ústavný súd nález neodkladne doručí
aj s odôvodnením predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky.
(4) Nález o zamietnutí sťažnosti podľa odseku 1 písm. b) Ústavný súd
oznámi navrhovateľovi.
Deviaty oddiel
Konanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo
hnutia
§ 65
(1) Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti
politickej strany alebo politického hnutia môže podať okrem navrhovateľov uvedených
v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana alebo politické hnutie. Návrh na
začatie konania má odkladný účinok.
(2) Pred rozhodnutím vo veci si predseda Ústavného súdu alebo predseda
senátu vyžiada stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a generálneho
prokurátora Slovenskej republiky.
(3) Rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi a Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky.
Desiaty oddiel
Konanie o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti
výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky
§ 66
(1) Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre konanie o sťažnosti
proti výsledku referenda ustanovenia o návrhu na začatie konania.
(2) Navrhovateľom môže byť
a) najmenej 1/5 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
e) skupina najmenej 350 tisíc občanov Slovenskej republiky.
(3) Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému súdu do 30 dní od zverejnenia
výsledkov referenda.
§ 67
Štátne orgány a orgány, ktoré sa zúčastňujú na organizovaní referenda
a zisťovaní jeho výsledkov, sú povinné Ústavnému súdu na jeho požiadanie poskytnúť
informácie a predložiť doklady týkajúce sa referenda.
§ 68
(1) Predseda Ústavného súdu a členovia senátu sú oprávnení za prítomnosti
predsedu príslušnej ústrednej komisie pre referendum otvoriť zapečatenú zložku s
dokladmi o hlasovaní a vykonať úkony potrebné na preskúmanie ústavnosti postupu referenda.
(2) O otvorení zložky a zistených skutočnostiach sa spíše zápisnica,
ktorú podpíšu predseda Ústavného súdu a ostatné zúčastnené osoby podľa odseku 1,
ktoré sú oprávnené uviesť prípadné výhrady k obsahu zápisnice.
(3) Po vykonaní potrebných úkonov predseda Ústavného súdu zložku zapečatí.
§ 69
Ak Ústavný súd zistí, že porušenie ústavnosti rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo
alebo mohlo ovplyvniť výsledok, nálezom vysloví, že vykonané referendum je neplatné.
§ 70
(1) O sťažnosti proti výsledku referenda rozhodne Ústavný súd do desiatich
dní od jej doručenia.
(2) Nález Ústavného súdu sa neodkladne uverejní prostredníctvom Tlačovej
agentúry Slovenskej republiky a vyhlási sa bez odôvodnenia v Zbierke zákonov.
§ 70a
(1) V konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní
prezidenta Slovenskej republiky Ústavný súd použije ustanovenia § 66 ods. 1 a § 67
až 69.
(2) Navrhovateľom môže byť
a) najmenej pätnásť poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky,
b) vláda Slovenskej republiky.
(3) Sťažnosť musí byť podaná Ústavnému súdu do desiatich dní od zverejnenia
výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.
§ 70b
(1) O sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta
Slovenskej republiky rozhodne Ústavný súd do desiatich dní.
(2) Nález Ústavného súdu sa neodkladne oznámi prezidentovi Slovenskej
republiky, navrhovateľovi, predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlási
sa bez odôvodnenia v Zbierke zákonov.
Jedenásty oddiel
Konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
Dvanásty oddiel
Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov
§ 73a
(1) Konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, 19) ktorého sa
týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov 20) alebo podľa osobitného predpisu 20a)
(ďalej len "orgán").
(2) O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie
orgánu podľa odseku 1.
(3) zrušený od 10.12.2005.
§ 73b
(1) Účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov 20) alebo podľa
osobitného predpisu. 20a)
(2) O návrhu koná a rozhoduje senát Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
(3) Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára 19)
je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov alebo s osobitným predpisom, 20b) rozhodnutie orgánu svojím uznesením
potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom
zruší.
(4) Rozhodnutie Ústavného súdu je konečné. 20)
Trinásty oddiel
Konanie o obžalobe na prezidenta republiky
§ 74
(1) Pri rozhodovaní o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky na
prezidenta republiky pre vlastizradu je Ústavný súd viazaný Trestným zákonom, len
pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku.
(2) Pre konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku.
(3) Ústavný súd rozhoduje rozsudkom.
(4) Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená podľa čl. 107 Ústavy
stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
Štrnásty oddiel
Konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového
stavu
§ 74a
(1) Návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného
stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto rozhodnutie sú oprávnené podať osoby
uvedené v § 18 ods. 1 písm. a), c) a e).
(2) Návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového
stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na toto rozhodnutie sú oprávnené podať osoby
uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) a b).
(3) Účastníci konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky.
------------------------------------------------------------------
Pozn.: Ustanovenia tohto paragrafu nadobudnú účinnosť dňom účinnosti
ústavného zákona podľa čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 74b
(1) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených
v § 20 ods. 1 musí obsahovať
a) opísanie podmienok, za akých bolo vydané rozhodnutie
o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu,
b) uvedenie ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení výnimočného
stavu alebo núdzového stavu,
c) dôvody, pre ktoré má navrhovateľ pochybnosti o súlade rozhodnutia o vyhlásení
výnimočného stavu alebo núdzového stavu s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.
(2) Navrhovateľ, ak je to možné, pripojí rovnopis rozhodnutia o vyhlásení
výnimočného stavu alebo núdzového stavu a rovnopisy ďalších rozhodnutí nadväzujúcich
na rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu.
------------------------------------------------------------------
Pozn.: Ustanovenia tohto paragrafu nadobudnú účinnosť dňom účinnosti
ústavného zákona podľa čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 74c
Návrh na začatie konania možno podať do desiatich dní od vyhlásenia výnimočného
stavu alebo núdzového stavu. Ústavný súd rozhodne o návrhu do troch dní od jeho doručenia.
------------------------------------------------------------------
Pozn.: Ustanovenie tohto paragrafu nadobudne účinnosť dňom účinnosti
ústavného zákona podľa čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 74d
Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí účastníkom
konania. Súčasne sa nález doručí predsedovi vlády Slovenskej republiky a predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Ústavného súdu zabezpečí uverejnenie
tohto nálezu prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky.
------------------------------------------------------------------
Pozn.: Ustanovenie tohto paragrafu nadobudne účinnosť dňom účinnosti
ústavného zákona podľa čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Pätnásty oddiel
Konanie o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky
Šestnásty oddiel
Ďalšia disciplinárna a iná právomoc Ústavného súdu
§ 74e
(1) Na disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi
Slovenskej republiky sa primerane použijú osobitné predpisy. 21)
(2) Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný
súd o vydanie súhlasu na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu 22)
alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu zvolá
bez zbytočného odkladu plénum Ústavného súdu. Plénum Ústavného súdu prerokuje a rozhodne
o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť
sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.
(3) Ak bol sudca podľa osobitného predpisu 22) alebo generálny prokurátor
Slovenskej republiky pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, postupuje sa rovnako,
ako ustanovuje § 14 ods. 4 tohto zákona.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU
Obnova konania pred Ústavným súdom
§ 75
Zrušený od 20.3.2002 do 31.12.2014
(1) Právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu možno za podmienok ustanovených
týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom, ak rozhodnutím
orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "orgán medzinárodnej organizácie"),
vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať
už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade
nepoužije.
(2) Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom podľa čl. 133 Ústavy
musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 20 ods. 1 a
2 obsahovať
a) označenie rozhodnutia Ústavného súdu, proti ktorému smeruje,
b) označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.
(3) Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom je oprávnený podať ten,
kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom konania pred Ústavným súdom a v koho
prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol.
(4) Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú tiež účastníci konania
pred Ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná, ktorí nie sú navrhovateľmi; tí,
ktorí boli v tomto konaní vedľajšími účastníkmi, sú nimi aj v konaní o návrhu na
obnovu konania.
(5) Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom možno podať do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným,
alebo od toho času, keď návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom mohol byť uplatnený.
§ 75a
(1) O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu pléna Ústavného
súdu, rozhoduje plénum Ústavného súdu.
(2) O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu senátu
Ústavného súdu, rozhoduje iný senát Ústavného súdu.
§ 75b
(1) Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie
nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu,
návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.
(2) Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie
vyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu,
svojím nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie Ústavného súdu zruší.
Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní,
ak to vyplýva z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie
a je to potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.
(3) Ak na základe návrhu na obnovu konania Ústavný súd obnovu konania povolí,
znovu prerokuje pôvodný návrh na začatie konania podľa príslušných ustanovení tohto
zákona, pričom vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej
organizácie.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 76
(1) Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú
účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov; ich neplatnosť
nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
23)
(2) Na konanie sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy
prvého oddielu tohto zákona.
§ 78
V čase, keď Ústavný súd zasadá, je zakázané zhromažďovanie občanov za účelom
pôsobenia na jeho rozhodovanie, a to v okruhu 50 m od budovy Ústavného súdu alebo
miesta, kde Ústavný súd pojednáva.
§ 79
Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu a o konaní pred ním upravuje spravovací
a rokovací poriadok Ústavného súdu, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu. Vyhlasuje
sa v Zbierke zákonov.
§ 79a
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, o ktorej ústavnej sťažnosti alebo
podnete sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nerozhodlo vo veci samej, môže
do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona požiadať, aby sa jej podanie posudzovalo
ako podanie podľa tohto zákona; v takom prípade sa vo veci ďalej koná podľa tohto
zákona po nadobudnutí jeho účinnosti.
(2) Ústavný súd sťažnosť odmietne, ak už vo veci, ktorá je s ňou obsahovo
zhodná, rozhodol v konaní o ústavnej sťažnosti alebo v konaní o podnete podľa doterajších
predpisov.
§ 79b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2010
Konanie o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej
samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy, ktoré sa neskončilo
do 31. marca 2010, sa dokončí podľa ustanovení účinných do 31. marca 2010.
§ 79c
Prechodné ustanovenie
Na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použije tento zákon.
§ 80
Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 8/1992 Zb. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním.
§ 81
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 15. februárom 1993.
Zákon č. 293/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 22. decembrom 1995.
Nález č. 398/1998 Z.z. nadobudol záväznosť 29. decembrom 1998.
Zákon č. 97/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 14. májom 1999.
Zákon č. 226/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2000.
Zákon č. 124/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 20. marcom 2002 okrem § 9 ods.
3 a 4, § 9a a 9b, ktoré nadobudli účinnosť 1. aprílom 2002, a § 74a až 74d, ktoré
nadobudnú účinnosť dňom účinnosti ústavného zákona podľa čl. 102 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
Zákon č. 551/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004.
Zákon č. 324/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2004.
Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2004.
Zákon č. 586/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2005.
Zákon č. 546/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 10. decembrom 2005.
Zákony č. 94/2006 Z.z. a č. 122/2006 Z.z. nadobudli účinnosť 1. aprílom 2006.
Zákon č. 71/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2008.
Zákon č. 520/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2009.
Zákon č. 102/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2010.
Zákon č. 33/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2011 okrem čl. III § 36a
ods. 1 až 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 2012.
Zákon č. 79/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2012.
Zákon č. 114/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 21. májom 2013.
Uznesenie Ústavného súdu č. 159/2013 Z.z. nadobudlo účinnosť 20. júnom 2013.
Zákon č. 402/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 195/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2014.
Uznesenie Ústavného súdu SR č. 261/2014 Z.z. nadobudlo účinnosť 26. septembrom
2014.
Nález Ústavného súdu č. 331/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 29. novembrom 2014.
Zákon č. 353/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015 okrem čl. III
bodu 1, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Protokolu č. 16 k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zákon č. 402/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 72/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 4. aprílom 2017.
Zákon č. 55/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2017.
Zákon č. 314/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 15. novembrom 2018.
Nález Ústavného súdu uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 40/2019 Z.z. nadobudol
účinnosť 23. februárom 2019.
Ivan Gašparovič v.r.
Vladimír Mečiar v.r.
PRÍL.1
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA V KANCELÁRII ÚSTAVNÉHO
SÚDU SLOVENSKEJ REPUBLIKY
4. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné
odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný referent
Činnosti:
4.01 Samostatné vybavovanie odbornej agendy uplatňovania štátnozamestnaneckých
vzťahov vo vecne vymedzenej oblasti.
4.02 Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy v oblasti utajovaných
skutočností.
4.03 Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy vo vecne vymedzenej
oblasti tvoriacej podklad na riadenie, na rozhodovanie, na kontrolu alebo príprava
podkladov na odborné stanoviská.
4.04 Samostatná odborná činnosť v oblasti súdnej agendy a správy registrov.
4.05 Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy v oblasti protokolu
a zahraničných vzťahov.
4.06 Samostatná činnosť v oblasti odbornej prípravy a realizácie archivovania
záznamov, fotodokumentácie a iných významných dokumentov.
4.07 Samostatná odborná činnosť na úseku sprístupňovania informácií.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Funkcia: radca
Činnosti:
5.01 Samostatná odborná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti alebo odborná
činnosť na vypracúvanie čiastkových podkladov na odborné stanoviská vo vecne vymedzenej
oblasti.
5.02 Zostavovanie rozpočtu v určenom rozsahu a sledovanie plnenia príjmov
a čerpania výdavkov.
5.03 Kontrolná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Funkcia: samostatný radca
Činnosti:
6.01 Samostatná odborná činnosť pri zabezpečovaní právnych vzťahov štátnych
zamestnancov.
6.02 Samostatná odborná činnosť pri vykonávaní ucelenej agendy v oblasti
rozpočtovania alebo financovania.
6.03 Samostatná odborná činnosť pri navrhovaní opatrení alebo samostatné
posudzovanie a vypracúvanie odborných stanovísk vo vecne vymedzenej oblasti.
6.04 Protokolárne zabezpečovanie oficiálnych návštev a služobných zahraničných
návštev.
6.05 Koordinačná, analytická a kontrolná činnosť na úseku ochrany utajovaných
skutočností.
6.06 Analytická, metodická a organizačná činnosť v oblasti sprístupňovania
informácií s prípadným priamym spracovaním a sprístupňovaním informácií.
7. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: odborný radca
Činnosti:
7.01 Koordinačná a metodická činnosť pri zabezpečovaní uplatňovania právnych
vzťahov štátnych zamestnancov.
7.02 Koordinačná a metodická činnosť na úseku rozpočtovania a financovania.
7.03 Analytická činnosť vrátane vyhodnocovania výsledkov a príprava návrhov
na rozhodovanie o otázkach vo vecne vymedzenej oblasti.
7.04 Koordinovanie a odborné redakčno-organizačné zabezpečovanie vydávania
Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky.
7.05 Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti zabezpečovania komplexných
odborných právnych a informačných materiálov na prípravu podkladov na rozhodovanie.
7.06 Špecializovaná odborná činnosť v oblasti tvorby služobných predpisov
na zabezpečovanie uplatňovania právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
7.07 Systémová a vývojová činnosť pri riešení jednotlivých úloh častí štátneho
informačného systému.
7.08 Špecializovaná odborná činnosť v oblasti ochrany utajovaných skutočností
na všetkých stupňoch utajenia, koordinovanie a metodické usmerňovanie civilnej ochrany.
7.09 Kontrola hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, s prostriedkami
zo zahraničia a s majetkom štátu.
7.10 Rozhodovacia činnosť v oblasti sprístupňovania informácií.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: hlavný radca
Činnosti:
8.01 Analýza podaní doručených na Ústavný súd vrátane prípravy návrhov
na rozhodovanie.
8.02 Koncepčná a analytická činnosť, vypracúvanie komplexných informácií
a príprava podkladov na rozhodovanie Ústavného súdu.
8.03 Koncepčná a koordinačná činnosť pri zabezpečovaní štátnych záležitostí.
8.04 Tvorba koncepcie štátnozamestnaneckých vzťahov.
8.05 Koncepčná a koordinačná činnosť pri plnení štátnych záležitostí v
oblasti zahraničných vzťahov.
8.06 Koncepčná a koordinačná činnosť na úseku rozpočtovania a financovania,
príprava návrhov rozpočtu a záverečného účtu za rozpočtovú kapitolu.
8.07 Tvorba koncepcie a koordinačná činnosť v oblasti informačného systému
Ústavného súdu v nadväznosti na realizáciu štátneho informačného systému.
8.08 Tvorivé spracúvanie a koordinovanie masmediálnej politiky.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Funkcia: štátny radca
Činnosti:
9.01 Tvorivé vypracúvanie odborných posudkov a stanovísk, príprava a vypracúvanie
podkladov na rozhodovanie Ústavného súdu.
PRÍL.2
Platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej
republiky
(v eurách mesačne)
---------------------------------------------------
Platová trieda Platová tarifa
---------------------------------------------------
1. 471,00
2. 499,50
3. 545,00
4. 583,00
5. 694,50
6. 745,00
7. 834,00
8. 992,00
9. 1 145,50
---------------------------------------------------
*) Poznámka redakcie:
Podľa nálezu Ústavného súdu SR, uverejného pod č. 331/2014 Z.z., nie je ustanovenie
§ 28 ods. 2 druhá veta zákona o organizácii Ústavného súdu SR (v znení zákona č.
114/2013 Z.z.) v súlade s Ústavou.
Druhá veta § 28 ods. 2 zákona znela: "Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho."
**) Poznámka redakcie:
Podľa nálezu Ústavného súdu č. 40/2019 Z.z.:
- ustanovenia § 74da, § 74db a § 74dc zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov nie sú v súlade
s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenia strácajú účinnosť dňom 23.2.2019.
***) Poznámka redakcie:
Ustanovenie § 29a zákona nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia
platnosti Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
1) Zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2) Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.
3) Zákon č. 55/2017 Z.z.
4) § 159 zákona č. 55/2017 Z.z.
4a) Zákon č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov.
5) § 123 až 130, § 133 a 134 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch
niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
7) § 4 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch.
7a) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov.
8) Civilný sporový poriadok a Trestný poriadok.
8a) Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
8b) § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
8c) Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
9) Čl. 7 a 125 Ústavy.
10) Čl. 125 ods. 3 Ústavy.
11) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, § 71 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok), § 73 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov.
12) Zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda
v znení neskorších predpisov.
13) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z.z.
14) Napríklad Civilný sporový poriadok, Správny súdny poriadok, zákon č. 71/1967
Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
15) Napríklad § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov.
16) Napríklad Civilný sporový poriadok, Správny súdny poriadok, zákon č. 153/2001
Z.z. o prokuratúre.
17) § 26 ods. 3, § 28 ods. 3 a § 30 ods. 3 zákona č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby
prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení
niektorých ďalších zákonov.
18) Zákon č. 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o
ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
19) Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z.
§ 4 ods. 4 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií
a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20) Čl. 9 a 10 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. v znení ústavného zákona č. 545/2005
Z.z.
20a) § 5 a 6 zákona č. 402/2013 Z.z.
20b) Zákon č. 402/2013 Z.z.
21) Zákon č. 385/2000 Z.z.
Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry.
22) Zákon č. 385/2000 Z.z.
23) Čl. 152 ods. 2 Ústavy.