Uhlíková stopa

Norma ISO 14067, ktorú vypracovala Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO), je základným kameňom v oblasti výpočtu a komunikácie o uhlíkovej stope. Tento komplexný rámec slúži ako nepostrádateľný nástroj pre organizácie, ktoré sa snažia presne kvantifikovať a informovať o vplyve svojich výrobkov na životné prostredie.

Najčastejšie rozoberaná téma v súvislosti so životným prostredím je v súčasnosti asi uhlíková stopa, ktorá je sumárom všetkých skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry a je vyjadrená ekvivalentom CO2. Uhlíkovú stopu vytvára každá činnosť, nesie ju každý výrobný proces, každý výrobok, každý človek. Znamená to, že poznaním "svojej" uhlíkovej stopy ju možno svojou činnosťou, životosprávou, zásahom do výrobného procesu, výberom materiálu či výrobku meniť. Vzniká však otázka, či je však vypočítaná uhlíková stopa vždy aj skutočným parametrom pre konkrétny výrobok alebo ide len o tabuľkový údaj pre určitý sortiment.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa začalo viac prejavovať aj environmentálne cítenie obyvateľov. Čoraz častejšie sa prezentoval názor, „že čo je ­ekologické, to je aj ekonomické“. Následný vývoj u nás však pomaly tento slogan vyvracal a ukazuje sa, že ekologické (aj keď veľmi potrebné), ešte nemusí byť ekonomické. Dôkazom toho sú i mnohé nepredajné výrobky z recyklovaných materiálov, potrebné náklady na sanáciu čiernych skládok, odstraňovanie starých environmentálnych záťaží a mnoho ďalších, ktoré i pri svojej vysokej nákladovosti činností majú priaznivý efekt na zlepšenie kvality životného prostredia. Možno autori uvedeného sloganu mysleli, že každá ekologická činnosť/aktivita musí zákonite priniesť i ekonomický efekt v podobe zisku.