Pracovné voľno

Musí zamestnávateľ uznať dodatočne predložené doklady preukazujúce prekážku v práci na strane zamestnanca – ošetrenie lekárom alebo ošetrenie člena rodiny, tzv. „paragrafy“ alebo „P“, ak zamestnanec vopred neinformoval zamestnávateľa o návšteve lekára?

V praxi bola položená otázka týkajúca sa náhrady mzdy pri poskytnutí pracovného voľna podľa § 141 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), t. j. nad rámec zákonného rozsahu podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, prípadne iné pracovné voľno mimo dôvodov, ktoré upravuje Zákonník práce. Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce ide o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Otázka sa týkala situácie, keď zamestnávateľ chce zamestnancovi priznať náhradu mzdy, ale len ako určité percento z priemerného zárobku zamestnanca (napr. 20 %, 30 %) a legality takéhoto postupu.

Zo zákona má zamestnanec nárok na pracovné voľno na vyšetrenie v zdravotníckom zariadení v rozsahu 7 dní  na seba a 7 dní  na sprevádzanie rodinného príslušníka. Zamestnankyňa chodí na vyšetrenia so svojou matkou a ešte žiada, že má nárok na invalidného manžela 7 dní, ale v zákone som to nenašla. Prosím o vyjadrenie.

Ak má zamestnanec 4 deti, má nárok na 4 x 7 dní pracovného voľna s náhradou mzdy za rok?

Zákon č. 317/2009 Z. z. § 54, ods. 1 definuje, že pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní podľa tohto zákona. Ak ide o vykonanie 1. atestácie patrí ešte + 5 dní. Absolvovaním rigoróznej skúšky sa môže uznať ako náhrada 1. atestácie. Moja otázka: Pri absolvovaní rigoróznej práce a obhajoby - patrí pedag. zamestnancovi tiež nejaké pracovné voľno v rozsahu 5 + 5 dní ako pri 1. atestácii?

Stravné lístky na obecnom úrade máme rozdelené do dvoch skupín: pre zamestnancov pracujúcich na plný úväzok ich poskytujeme v hodnote 3,60 € a pre opatrovateľky v domácnosti pracujúce na úväzok 5 hod. denne v hodnote 2,00 €. Je takáto úprava v právomoci zamestnávateľa?

Ako je to s nárokom a preplácaním voľna počas sprevádzania dieťaťa k lekárovi, prípadne počas potreby jeho ošetrovania. Je tento nárok počas roka nejako limitovaný?

Ako je to v prípade potreby voľna na vlastné ošetrenie zamestnanca u lekára? Koľko dní v roku môže byť zamestnanec práceneschopný a ako je to s náhradou mzdy?

Ak preruším materskú dovolenku a vrátim sa do práce, budem mať nárok na nejaké voľno spojené s dojčením dieťaťa?

Starosta ma vymenoval do funkcie prednostu obecného úradu s určeným nástupom do funkcie od 1. októbra 2007. Z tohto dôvodu som požiadal svojho zamestnávateľa, aby mi od uvedeného dňa poskytol dlhodobo pracovné voľno na výkon funkcie. Zamestnávateľ s tým však nesúhlasil a naznačil mi, aby som si sám podal výpoveď. Mal na takýto prístup zamestnávateľ právo?

Spoločnosť má zavedený pružný pracovný čas a zároveň zamestnávateľ po dohode so zamestnaneckou radou stanovil základný pracovný čas od 8.00 h. do 13.00 h.  V zmysle § 88 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce") zamestnávateľ môže určiť základný pracovný čas, ale nemusí. Ako však potom postupovať pri preplatení náhrady mzdy v zmysle § 143 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. prekážky v práci pri pružnom pracovnom čase, podľa ktorého náhrada mzdy patrí zamestnancovi len v rozsahu, v ktorom prekážka zasiahla do základného pracovného času. V rozsahu, v ktorom zasiahla do voliteľného pracovného času sa posudzuje len ako ospravedlnené voľno a neposkytuje sa náhrada mzdy. Okrem toho, podľa § 143  ods. 4 cit. zákona  je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto časť nadpracovať, tak aby mal odpracovaný celý prevádzkový čas. Možno to chápať tak, že ak zamestnávateľ neurčí základný pracovný čas, zamestnanec vôbec nemá nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane zamestnanca (okrem § 143 ods. 2 citovaného zákona)? Alebo si môže zamestnávateľ v internom predpise stanoviť, za akú dobu budú mať zamestnanci nárok na náhradu mzdy? V zmysle § 141 ods. 2. písm. a) a c) Zákonníka práce má predsa nárok na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 + 7 dní v kalendárnom roku.

Je možné vyslať zamestnanca na rehabilitáciu aj v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok, tak ako v prípade vysielania na rekondičný pobyt?

Riaditeľ školy povolil pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou mimo pracoviska za podmienok stanovených v pracovnom poriadku na 2 hodiny a pracovný čas na pracovisku (prácu, ktorú musí vykonať na pracovisku – priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť + ostatné činnosti s ňou súvisiace) stanovil na 6 hodín. V prípade, že pedagogický zamestnanec si chce za prácu nadčas čerpať náhradné voľno, musí si čerpať 6 hodín alebo taký počet hodín, aký má v daný deň určený v rozvrhu hodín? Ak pracovná zmena je stanovená od 7,30 do 15,30 hod. ako oceniť prácu pedagogického zamestnanca v prípade konania rodičovských združení, konzultačných hodín pre rodičov, pracovných porád, talentových skúšok napr. do športových tried, zápis detí do 1. ročníka a pod., ktoré sú po 15,30 hod. a trvajú rôzne časové úseky u jednotlivých pedagogických zamestnancov? Má pedagogický zamestnanec právo požadovať od zamestnávateľa za prácu nadčas poskytnutie náhradného voľna v čase školských prázdnin, pokiaľ má dostatok dovolenky a podľa plánu dovoleniek by si mal čerpať dovolenku? V akých prípadoch môže zamestnávateľ pedagogickému zamestnancovi poskytnúť za prácu nadčas náhradné voľno?

Manželia sa okrem svojho dieťa spoločne starajú ešte aj o manželovo zdravotne postihnuté päťročné dieťa, ktoré od januára tohto roku, každé tri týždne vozia do špeciálneho zariadenia sociálnej starostlivosti. Zamestnávateľ manželke na uvedený účel odmietol preplácať čerpané pracovné voľno, s odôvodnením, že nie je považovaná za rodinného príslušníka dieťaťa a navyše si už v tomto roku vyčerpala pre návštevu lekára so svojím vlastným dieťaťom 7 dní. Ako je to s nárokom a rozsahom na platené voľno v tomto prípade?

Zamestnancovi obecného úradu deň svadby pripadne na pracovný deň. Ako je to s pracovným voľnom na tento účel, majú prípadne nárok na voľno od zamestnávateľa aj jeho rodičia?

Aký je zákonný rozsah voľna na výkon odborovej funkcie, a za akých podmienok je zamestnávateľ povinný úplne uvoľniť zamestnanca z plnenia pracovných povinností a umožniť mu sa plne venovať iba výkonu odborovej funkcie?

Má zamestnanec nárok na platené voľno na odvoz svojej družky do pôrodnice a späť? Možno považovať družku zamestnanca za jeho rodinného príslušníka, keď s ňou nemá spoločné bydlisko?