Pokuta

Obec považovala za nevyhnutnú účasť osoby na správnom konaní, a preto ju predvolala. V písomnom predvolaní obec zároveň uviedla, že pokiaľ sa osoba nedostaní ani na opakované predvolanie a neospravedlní sa, môže byť predvedená. Taktiež upozornila predvolanú osobu na možnosť udelenia pokuty, pokiaľ neuposlúchne predvolanie. Predvolaná osoba považovala upozornenie obce uvedené v predvolaní za bezprávny nátlak, a to v záujme zabezpečenia jej účasti. Konala príslušná obec v súlade s platným právom?

V roku 2023 sa zaviedlo povinné pokutovanie za porušenie školskej dochádzky. Právny odbor nám zasiela oznámenie o pokute za porušenie školskej dochádzky. V oznámení je pokuta, ktorú účtujeme na účte 645 v rozpočtovej položke 222003, a trovy za prerokovanie priestupku. Do rozpočtu sme trovy zaradili na položku 292027. Priestupok sa rieši len u nás na odbore právnom v spolupráci so školským odborom. Kam zaúčtovať trovy za prerokovanie priestupku – na účet 648 alebo 668?

V roku 2023 sa zaviedlo povinné pokutovanie za porušenie školskej dochádzky. Právny odbor nám zasiela oznámenie o pokute za porušenie školskej dochádzky. V oznámení je pokuta, ktorú účtujeme na účte 645 v rozpočtovej položke 222003 a trovy za prerokovanie priestupku. Moja otázka znie, kam zaúčtovať trovy za prerokovanie priestupku na účet 648 alebo 668? Do rozpočtu sme trovy zaradili na položku 292027. Priestupok sa rieši len u nás na odbore právnom v spolupráci so školským odborom.

Po 1. januári 2023  máme v obci prvé prípady ohľadom zanedbávania povinnej školskej dochádzky. Začíname vydávať rozhodnutia o vine a uložení pokuty. Nevieme, ako postupovať v prípade rodičov, ktorých viacero z detí zanedbalo povinnú školskú dochádzku. Máme uložiť pokutu za každé dieťa alebo napísať do jedného rozhodnutia všetky deti, napr. 3 deti, a uložiť pokutu spoločne za všetky deti? Takisto nám nie je jasné, či máme vyrubiť pokutu každému zo zákonných zástupcov oddelene alebo obom rodičom spoločne.

PO,PÚ,platiteľ DPH. Ako správne účtovať pokutu za prekročenie rýchlosti? Zamestnanec bol na pracovnej ceste na firemnom aute. Na firmu príde pokuta napr. z Nemecka s jeho fotkou, špz, a vyčíslenou pokutou za prekročenie rýchlosti. My túto pokutu zaplatíme z firemného účtu a následne nám to zamestnanec zaplatí do pokladnice. Ako to správne zaúčtovať?

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 146/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov 1. mája 2022 došlo k rozšíreniu kompetencií obcí vo vzťahu k porušeniam pravidiel cestnej premávky na úseku zastavenia a státia vozidiel v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla.

Druhá časť príspevku rozoberá právnu úpravu priestupkov a ich sankcionovania podľa zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ochrane nefajčiarov“), ako aj relevantnú judikatúru súdov v tejto oblasti.

Obec vyrubila pokutu stavebnej spoločnosti vo výške 20 000 eur za porušenie stavebného zákona. Chceli by sme vedieť, či môžeme na žiadosť stavebnej spoločnosti uzatvoriť dohodu na úhradu pokuty per partes na základe splátkového kalendára.

Manželia z našej obce podali na náš obecný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby „dvojgaráž“, ktorú postavili pri svojom rodinnom dome bez stavebného povolenia. Bol vykonaný štátny stavebný dohľad a následne bolo začaté konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení uvedenej stavby a tiež priestupkové konanie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Manželov sme predvolali na ústne pojednávanie vo veci priestupku a dostavil sa manžel, ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie svojej manželky a uviedol, že jemu ani jeho manželke nemôžeme pokutu uložiť, lebo on je vojakom z povolania a manželka je sudkyňou na okresnom súde. Prečo im nemôžeme uložiť pokutu a ako máme ďalej postupovať?

Manželia z našej obce podali na náš obecný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby „dvojgaráž“, ktorú postavili pri svojom rodinnom dome bez stavebného povolenia. Bol vykonaný štátny stavebný dohľad a následne bolo začaté konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení uvedenej stavby a tiež priestupkové konanie podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Manželov sme predvolali na ústne pojednávanie vo veci priestupku a dostavil sa manžel, ktorý predložil splnomocnenie na zastupovanie svojej manželky a uviedol, že jemu ani jeho manželke nemôžeme pokutu uložiť, lebo on je vojakom z povolania a manželka je sudkyňou na okresnom súde. Prečo im nemôžeme uložiť pokutu a ako máme ďalej postupovať?

V príspevku poukážeme na dôvody, prečo môže byť snaha organizácií zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) o znižovanie poplatkov v individuálnych prípadoch výrobcov (napríklad ponúkanie nižších sadzieb mimo cenníka vybraným výrobcom) problematická aj z hľadiska zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“).

Príspevok sa v druhej časti zaoberá zmenami týkajúcimi sa sankcií za nelegálne reklamné stavby, resp. priestupkami a správnymi deliktmi podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“) v súvislosti s aktuálnou novelou stavebného zákona.

Príspevok sa zaoberá sankciami v oblasti ochrany osobných údajov, pričom poukazuje najmä na pokuty a poriadkové pokuty za porušenie ochrany osobných údajov, na podmienky ukladania pokút a poriadkových pokút, ako aj na trestné činy na úseku ochrany osobných údajov.

V príspevku sa zaoberáme otázkou, či na uloženie miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady možno považovať za dostatočnú a rozhodujúcu existenciu práva užívať nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej je evidovaný trvalý pobyt, bez ohľadu na jej skutočné užívanie, resp. jej neužívanie po kvalifikovanú dobu (plnenie školských povinností deťmi a s tým súvisiacim zdržiavaním sa mimo trvalého pobytu). Majú byť tieto skutočnosti pre obec ako správcu poplatku považované za právne nevýznamné?

Obec ako samostatná právna a ekonomická jednotka môže vykonávať podnikateľskú činnosť, cieľom ktorej je dosiahnutie zisku, rovnako ako iné, rýdzo súkromnoprávne subjekty. Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť rôznymi spôsobmi, resp. v rôznych formách. Jednou z foriem výkonu podnikateľskej činnosti obce je podnikanie prostredníctvom založených samostatných právnických osôb súkromného práva, tzv. komunálnych obchodných spoločností. Problematika komunálnych obchodných spoločností je komplexná. Pri definovaní postavenia a vymedzení fungovania komunálnych obchodných spoločností sú kľúčovými právnymi predpismi zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník") a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"). Vymedzenie Obchodného zákonníka a zákona o obecnom zriadení ako všeobecného alebo špeciálneho predpisu nie je v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ustálené. Nevyjasnený vzťah medzi Obchodným zákonníkom a zákonom o obecnom zriadení prináša v aplikačnej praxi viacero esenciálnych problémov. Predkladaný príspevok analyzuje parciálnu otázku, ktorou je zákaz konkurencie členov dozornej rady a ko­nateľa komunálnej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Novembrové číslo časopisu prináša v predposlednej časti seriálu od pani JUDr. Heleny Spišiakovej spracovanie sankcií za neohlásené drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, pričom sústreďuje pozornosť na priestupky podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon").

Daňovník fyzická osoba vlastní už dávno byt (10 rokov), ktorý využíva na prenájom (§ 6 ods. 3). Túto nehnuteľnosť má zaradenú v obchodnom majetku. Keďže bola nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku, bez ohľadu na to, ako dlho je daňovník jej vlastníkom, príjem z jej predaja by bol oslobodený až po uplynutí 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku. K 31.12.2014 je vyhotovené prehlásenie, v ktorom FO prehlasuje, že byt z obchodného majetku týmto dátumom vyradil. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku sa na účely ZDP rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval o majetku v účtovníctve, alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Teraz v júli 2020 chce FO nehnuteľnosť predať a teraz vyšlo najavo, že nehnuteľnosť podľa daňovej evidencii (a daňových priznaní z predošlých rokov 2015, 2016, 2017, 2018, 2019) je stále súčasťou obchodného majetku. FO nevie, že hore uvedené prehlásenie bývalý účtovník prečo nezohľadnil pri vyhotovovaní DPFO za uvedené roky. Teraz v roku 2020 chce FO predať hore uvedenú nehnuteľnosť, počítal s tým, že nehnuteľnosť už nie je zaradený v obchodnom majetku a vtedy vyšli najavo hore uvedené veci. Ako riešenie nás napadá to, že podľa § 16 ods. 2 a 3 daňového poriadku FO musí podať dodatočné daňové priznania za uvedené roky (2015, 2016, 2017, 2018, 2019), lebo (kvôli neoprávneným odpisom a ďalším neoprávnenými výdavkami) daň má byť vyššia ako bola uvedená v podanom daňovom priznaní. Následne pri predaji nehnuteľnosti môže predaj oslobodiť (Uplynulo viac ako 5 rokov od vyradenia z obchodného majetku). Samozrejme počítame aj s vyššou daňou za predošlé roky a pokutami za oneskorenie. Je hore uvedený postup správny? Napadá Vás nejaké iné riešenie? Okrem vyššej dane a pokút za oneskorenie môžu byť vyrubené aj iné sankcie?

Obec vystavuje pokuty za neskoro podané daňové priznania a neskoré prihlásenie k odpadom. Aké bude účtovanie a rozpočtové položky pri predpise pokút v oboch prípadoch a následne pri ich úhrade?

Každej účtovnej jednotke ­ukladá zákon č. 431/2002 Z. z. o účtov­níctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) určité povinnosti, ­ktorých nesplnenie je logicky sprevádzané možnými sankciami v podobe pokút. Vo všeobecnosti pojmom „správny delikt“ treba rozumieť konanie, resp. čin, ktorý porušuje právne normy správneho práva. Na účely zákona o účtovníctve teda správnym deliktom chápeme konanie účtovných jednotiek, spočívajúce v porušení povinností uložených zákonom o účtovníctve. Správne delikty v rámci účtovníctva sú predmetom úpravy ustanovenia § 38 ods. 1 zákona o účtovníctve. Správca dane uloží pokutu iba za tie porušenia zákona o účtovníctve, ktoré sú ako správne delikty uvedené v tomto právnom predpise. To znamená, že za porušenie ustanovení zákona o účtovníctve, neuvedené v § 38 ods. 1, správca dane pokutu účtovnej jednotke neuloží.

V novembri 2016 sme dodali služby do Českej republiky v hodnote 1 170,00 €, v decembri v hodnote 4 050,00 €. V januári 2017 sme podali štvrťročný súhrnný výkaz v lehote do 25. 1. 2017. V roku 2017 sme dodali znovu služby do ČR za január v hodnote 2 420,00 €, vo februári 20 025,00 € a v marci 285 650,00 €. Súhrnné výkazy sme podali mesačné všetky 22. 4. 2017, keďže sme počítali s prekročením dodania do EÚ nad 50 000,00 €. Následne nám daňový úrad uložil pokutu za oneskorené podanie mesačného súhrnného výkazu za obdobie 01/2017 a 02/2017. Nie sme si istý, z akého dôvodu nám bola uložená pokuta. Mali sme podať štvrťročný súhrnný výkaz za 1.Q.2017 bez ohľadu na hodnotu služieb? Žiadny tovar sme nedodávali. Bol postup daňového úradu správny? Môžeme naďalej podávať súhrnný výkaz štvrťročne, keď budeme dodávať do EÚ len služby?