Pokladničný doklad

Konateľ si uplatňuje cestovné náhrady z miesta trvalého bydliska do iných miest za účelom zháňania zákazok a jednaní za celý rok 2024 súkromným vozidlom požičaným od svokra základnú náhradu na km. Tieto náhrady si účtuje. Nemá žiadne doklady z tankovania PHL, použije sa priemer podľa štatistického úradu. Je to v poriadku, alebo musí odkladať doklady z tankovania a tak ich podložiť? Za PHL si náhradu neúčtuje. Účtuje si stravné.

SZČO sa venuje podnikateľskej činnosti: poskytuje kozmetické služby a predaj tovaru - kozmetika, výživové doplnky Nie je platiteľ DPH a uplatňuje si paušálne výdavky. Tržby v hotovosti eviduje na e-kase, keďže nemá terminál, tak pri platbe na účet vystaví zákazníkovi dodací list, prípadne bola objednávka, kde je uvedené číslo účtu služba/tovar, cena zákazník následne uhradí sumu na účet. SZČO používa súkromný účet na podnikanie (nemá podnikateľsky na IČO). Zákazníci ako súkromné osoby doklad nevyžadujú – nepotrebujú. Musí byť ku každej tejto platbe vystavené faktúra? Alebo môžem urobiť za mesiac súhrny doklad platieb podľa výpisu, kde bude uvedený dátum, zákazník, tovar/služba, cena?

Zjednodušený doklad z registračky môžem vystaviť aj v prípade, ak kombinujem platby? 1. Napríklad, doklad je na celkovú sumu 1 500 € ale platbu spravím 1 000 € hotovosť a 500 € platobnou kartou. 2. Doklad je na 2 000 € ale platbu spravím 1 000 € hotovosť a 1 000 € platobnou kartou. 3. Považuje sa za platbu v hotovosti aj platba šekmi, poukážkami a pod.?

Aké príjmy a výdavky môžu ísť v hotovosti cez pokladnicu obce. Môžu platiť občania faktúry za vývoz veľkokapcitného kontajnera, ktoré im obec vystaví? 

Cieľom príspevku je poukázanie na výkon kontrolnej činnosti v oblasti pokladničnej agendy (v rámci overenia účtovného a skutočného stavu, resp. dodržania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov vzhľadom na stav pokladničnej hotovosti v zmysle hlavnej knihy, pokladničnej knihy v predmetný deň a zostatku pokladničnej hotovosti – bankoviek a mincí vo fyzickej forme).

Hlavná činnosť spoločnosti s. r. o. je rozvoz potravín vlastnými vozidlami do gastro zariadení. Zákazníkom vystavujeme faktúru a blok z registračnej pokladnice. Zákazníkom bez registrácie (fyzická osoba) sme vystavili dodací list a blok do 100 € s DPH. Môže spoločnosť vystaviť doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, kde cena tovaru vrátane dane uhradená v hotovosti je do 1 000 €, resp. zjednodušenú faktúru-doklad, ktorý nebude obsahovať údaje o odberateľovi? Spoločnosť vyhotoví dodací list plus blok s rozpisom tovaru a ceny.

Právnická osoba (s. r. o.) podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia bola založená v roku 2010, čiže od tohto roku archivuje účtovné doklady - faktúry, banka, pokladnica, účtovné uzávierky a pod. Ktoré roky účtovných dokladov môže k dnešnému dňu vyradiť, skartovať? Je potrebné o tom informovať aj okresný či štátny archív?

Sme štátna príspevková organizácia-platiteľ DPH. Nemáme podnikateľskú činnosť. Máme školiace a ubytovacie zariadenie, kde platia zákazníci za ubytovanie v hotovosti a je im vystavený príjmový pokladničný doklad (nie doklad z registračnej pokladnice-nemáme povinnosť mať registračnú pokladnicu). Je našou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona vystavovať dodatočne aj faktúry od nejakej sumy (napr. 100 €?), pokiaľ to zákazník nepožaduje a postačuje mu vystavený PPD?

Neviem, či som správne pochopila novú úravu § 69 ods. 12 písm. f) a g). Ak mám doklad z ERP do 1 000 € / 1 600 € karta, na ktorom je predaj dotknutého tovaru a technické podmienky mi umožňujú, aby doklad obsahoval všetky identifikačné údaje o odberateľovi vrátane IČO, IČ DPH, jednotkovú cenu.... už to nie je zjednodušená faktúra, a preto pôjde o predaj tovaru v režime prenesenie DP (tak ako v roku 2018) s povinným textom "prenesenie DP"? Ale, ak mám presne ten istý doklad z ERP s identickým tovarom, len nevyplním nejaký povinný údaj z riadnej faktúry napr. IČO, tak sa takýto doklad z ERP bude považovať za zjednodušenú faktúru s bežným režimom DPH? Alebo obidva tieto doklady z ERP (jeden s kompletnými, druhý len s čiastočnými identifikačnými údajmi odberateľa) sa budú zdaňovať bežným postupom ZD + DPH (nie prenesenie DP)?

Zamestnanec kúpil v sobotu nákup materiálu bez prijatej zálohy. Môže sa takýto bloček zapísať do pokladničnej knihy s týmto dátumom?

Mám blok z ERP na materiál na sumu 1 350 € s DPH. K tomu bol dodatočne vyhotovený dodací list so všetkými náležitosťami aj originálnym podpisom. Môžem si odpočítať DPH a dať to riadne do KV do časti B3?

Podnikateľ FO živnostník, lekár, podniká na základe iného ako živnostenského zákona. Licencia vydaná VÚC je vystavená na meno lekára. Doklad o pridelení IČO je vystavený na sídlo ambulancie (Bratislava). Osvedčenie o pridelení DIČ z DÚ má adresu trvalého bydliska (Nitra). Aká adresa má byť uvedená na dokladoch ako fakturačná (adresa sídla ambulancie alebo trvalého pobytu)? Pýtam sa z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. Pri pridelení DIČ nám bolo povedané, že všetky doklady (faktúry, pokladničné doklady, interné doklady, výkazy pre poisťovne z hľadiska zákona o dani z príjmov a pod.) musia byť vystavené presne podľa údajov na osvedčení o pridelení DIČ (dodržané pomlčky, čiarky, veľké písmená a pod.) (Bratislava). V praxi sa však stretávame s problémom, že pri podpisovaní zmlúv nám obchodní partneri pripravujú doklady podľa údajov z registrácie pre IČO (Nitra). 

PO, PÚ, platiteľ DPH. Zo zahraničnej pracovnej cesty nám zamestnanci priniesli bločky z registračnej pokladnice (ČR, RAK.- PHL, ubytovanie, stravovanie..). Ako tieto bločky zaúčtovať (základ, dph) keď si nebudeme uplatňovať vrátenie DPH zo zahraničia (aj keď je DPH vyššie ako min. na vrátenie dph)?

Náš zamestnanec nám doniesol k preplateniu bloček z registračnej pokladnice z predajne nábytku, kde kupoval pre našu spoločnosť nábytok – vybavenie kancelárií a zaplatil im zálohu vo výške 50 €. Na bločku, ktorý mu vydali je text: záloha prijatá 1 ks 50 €. Naša otázka znie: kde máme zaradiť uvedený bloček z registračnej pokladnice do kontrolného výkazu do B3? Keď bude nábytok vyrobený predpokladáme, že mu dajú faktúru a  uvedená záloha vo výške 50 € bude tam odpočítaná, uvedenú faktúru budeme dávať do B2 ? Ďalšia možnosť je, že mu môžu dať aj bloček z registračky pri platbe v hotovosti a uvedená záloha bude na bločku z registračky odpočítaná. V tomto prípade, kde to uvedieme v kontrolnom výkaze?

Naša obchodná spoločnosť s. r. o. platiteľ DPH platila v spoločnosti IKEA Bratislava spotrebný materiál v hotovosti, na ktorý nám vystavili doklad cez registračnú pokladnicu vo výške 93,94 € s DPH. Hneď na to sme jednu tovarovú položku vrátili a IKEA nám vystavila ďaľší doklad s názvom vrátenia a uvedený vrátený tovar nám odpočítali, výsledný doklad je na sumu -42,99 € s DPH. Čiže máme dva doklady, jeden na sumu 93,94 € a druhý na sumu -42,99 €.  Môžeme od uvedeného prvotného dokladu odpočítať vrátený tovar t. j. ( 93,94 – 42,99 = 50,95 s DPH) a tento výsledok účtovať v pokladnici a dostane sa nám doklad do kontrolneho výkazu do B3? Alebo máme iba vrátený tovar t. j. doklad v celkovej sume -42,99 € s DPH dostať do kontrolneho výkazu do C2?

Prosím o zaujatie stanoviska k problematike uplatnenia DPH na vstupe z parkovacích lístkov od platiteľa DPH, ktoré nemajú vyčíslenú sumu DPH, len celkovú sumu (na doklade je uvedené len: "suma vrátane 20 % DPH"). Taktiež sa stretávam aj s prípadmi, že parkovacie lístky majú vyčíslenú len sumu spolu a základ dane, pričom nie je samostatne vyčíslená suma DPH. Ak by som striktne šiel podľa § 74 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (zjednodušená faktúra), tak pri vyššie uvedených dokladoch nastáva rozpor, keďže neobsahujú jednu z povinných náležitostí (výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť).

Vypisujem Výdavkový pokladničný doklad, vyplatené komu: uvádzam meno zamestnanca, ktorému som preplatila doklad napr. za nákup materiálu alebo uvádzam tam firmu, od ktorej zamestnanec materiál kúpil?

Spoločnosť - s.r.o.  je platiteľom DPH a v zmysle odberateľskej zmluvy fakturuje materiál potrebný na opravy a údržbu, ktorý nakupuje do určitej výšky v hotovosti a refakturuje odberateľovi bez navýšenia. V 2013 marci  nakúpila materiál na jeden pokladničný doklad cez elektronickú registračnú pokladnicu od dodávateľa, ktorý nie je platiteľom DPH, na doklade je vyčíslená iba cena celkom, daň nie je vyčíslená, napr. 12,9 eura. Treba pri refakturácii odberateľovi ešte vyfakturovať aj DPH vo výške 20%, nakoľko je to služba spoločnosti? Čiže 12,90 eura + 20% ( 2, 58 eura) = 15,48 eura s DPH?

V zmysle zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti platí zákaz platieb v hotovosti pre s. r. o., ktorých hodnota prevyšuje 5 000 eur. V zmysle tohto zákona možno vyberať z účtu spoločnosti do pokladnice aj sumy napr.: dňa 15. 4. 2013 sumu 6 000 eur, dňa 19. 4. 2013 sumu 10 000 eur, atď., a následne vykonávať rôzne výdavky v hotovosti menšie ako 5 000 eur?

Obchodná spoločnosť má v zmysle  zmlúv o pôžičkách, v ktorých spoločníci spoločnosti požičali peniaze v rokoch 2010 - 2012  záväzok voči spoločníkom do dnešného dňa  napr. 50 000 eur.  Tento záväzok zrealizovala spoločnosť  cez pokladnicu v januári 2013 v celkovej výške 4 000 eur. Možno každý mesiac napr. až do konca roka 2013 uhrádzať  cez pokladnicu sumu, ktorá bude nižšia ako 5 000 eur ( napr. v januári 4 000 eur, vo februári 2 000 eur,  v marci 2013 4 500 eur,  atď. ), alebo sa to kumuluje a  spočítava,   a v tom prípade už vo februári  2013 bude môcť vyplatiť hotovostne len 1 000 eur  a ostatné mesiace bude vyplácať len cez účet?