Neoprávnené nakladanie s odpadmi

S akoukoľvek ľudskou činnosťou je spojená produkcia odpadu. Tak, ako rýchlo rastie počet ľudí na planéte, tak rýchlo narastá aj množstvo odpadu na Zemi a vo vesmíre. Spoločnosť sa od nepamäti snažila nejakým spôsobom odpadu zbaviť. Ako plynul čas, otázka zneškodňovania odpadu sa začínala stávať vážnym ekonomickým problémom, ktorý pretrváva dodnes, avšak dnes si už svet uvedomuje aj jeho ekologický rozmer. Keďže v minulosti sa kládol dôraz najmä na ekonomickú stránku zbavenia sa odpadu, štáty nenapadlo nič lepšie, ako sa tohto odpadu zbavovať vývozom do krajín tretieho sveta, resp. najmä do krajín východnej Európy a Afriky.

Nasledujúci príspevok je pokračovaním výkladu skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi, ktorý analyzoval objekt a objektívnu stránku tohto trestného činu. Táto časť bude venovaná subjektu a subjektívnej stránke tohto trestného činu, ako aj návrhom, ktoré by mohli zlepšiť nedostatky právnej úpravy.

V súvislosti s trestnoprávnou represiou neoprávneného nakladania s odpadmi si väčšina právnickej aj laickej populácie predstavuje len trestné právo hmotné a trestné právo procesné. Podľa môjho názoru však vždy treba na daný problém nazerať v širších súvislostiach, a to "očami" súvisiacich neprávnych vedných odborov. Týmito sú najmä kriminológia, viktimológia, penológia, ale nezanedbateľný význam pre trestné právo majú aj poznatky forenzných disciplín, kam sa radí najmä súdne lekárstvo, súdna psychológia a psychiatria a súdne inžinierstvo.

Kým prvá časť príspevku bola zameraná na počet environmentálnych trestných činov, počet zistených a objasnených environmentálnych trestných činov či počet zistených a objasnených trestných činov neoprávneného nakladania s odpadmi, tak jeho pokračovane je zacielené na príčiny neoprávneného nakladania s odpadmi, na páchateľa a obeť takéhoto trestného činu, ako aj na prevenciu pred uvedeným trestným činom.