Hmotný majetok

Má byť v rozpise rozpočtu pre príspevkovú organizáciu rozpísaný aj príspevok na obstaranie hmotného a nehmotného majetku?

Kúpili sme ako škola interaktívny panel so zárukou ako drobný hmotný majetok (cena pod 1 700 €). Občianske združenie by nám chcelo darovať peniaze viazané na kúpu držiaka na stenu a stojanu, ktoré by sme k tomuto panelu využili (držiak i stojan sa však neviažu iba na tento druh panelu, ktorý máme, je možné ich použiť na akúkoľvek TV). Moja otázka je, či môžeme účtovať držiak a stojan osobitne, alebo či ich treba pripočítať k cene interaktívneho displeja (čím by sa teda celková suma zvýšila a prevýšila by hodnotu 1 700 €, čiže by sa komplet stal dlhodobým majetkom). Funkčnosť displeja nie je podmienená držiakom a stojanom a platí to i opačne. Ako by to bolo v prípade, keby nám bol držiak a stojan darované ako vecný dar?

Rozpočtová organizácia zriadená obcou vykonáva administratívne činnosti na samostatne fungujúcich PC zostavách jednotlivých pracovníkov s tým, že internetové pripojenie získavajú prostredníctvom WIFI routera. Organizácia sa rozhodla pre káblové prepojenie počítačov a inštaláciu centrálneho serveru. Obmedzené finančné možnosti ju donútili k realizácii projektu v dvoch fázach, pričom každú z nich vníma ako funkčný celok spĺňajúci konkrétny účel:

Rozpočtujú sa výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku v kapitálovom rozpočte?  

Vzťahuje sa obmedzenie podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.: "Odpisy do daňových výdavkov prenajímateľa sa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy výnosov ..." len pre hmotný majetok alebo aj na nehmotný majetok?

V nasledujúcom článku sa rozoberá účtovanie drobného majetku nadobudnutého v príspevkových alebo rozpočtových organizáciách zriadených obcou.

V príspevku sa budeme venovať problematike majetku a jeho evidencii z ekonomického hľadiska. Ponúkneme aj vzor smernice, upravujúcej postup pri zaraďovaní dlhodobého hmotného a nehmotného majetku do evidencie.

Školská jedáleň je vo väčšine škôl súčasťou školy, ako právneho subjektu (rozpočtovej organizácie). Škola ako rozpočtová organizácia hospodári v súlade s rozpočtovými pravidlami a je povinná aplikovať pri svojich finančných tokoch a hospodárení aj zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a audite“).

Fyzická osoba, SZČO začala v r. 2017 uplatňovať skutočné výdavky, t. z. začala účtovať v jednoduchom účtovníctve (dovtedy paušálne výdavky). V 2/2016 obstarala v pozícii občana bicykel v hodnote 4 000 €. Tento bicykel chce SZČO vložiť do podnikania v hodnote 1 000 € ako drobný majetok. Je tento postup možný? Alebo je potrebné vložiť majetok do podnikania ako odpisovaný majetok a "pokračovať" v odpisovaní tohto majetku zo vstupnej ceny 4 000 € v 1. odpisovej skupine, pričom sa daňovo uplatní napr. ročný odpis vo výške 50 % daňového odpisu z dôvodu, že majetok sa používa sčasti aj na súkromný účel? Ktorý postup je správny?

V príspevku sa venujem problematike obstarania majetku v obci a v rozpočtovej a príspevkovej organizácii. Majetok obce podľa § 8 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. tvoria veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce, alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe cit. zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. S majetkom obce nakladá a hospodári obec, ktorá môže časť svojho majetku zveriť do správy svojej rozpočtovej a príspevkovej organizácii (ROPO).

Základná škola s materskou školou (rozpočtová organizácia zriadená mestom) v roku 2015 rozširovala počítačovú sieť na prístup do internetu v celkovej hodnote 1 735,11 €. Faktúra v uvedenej hodnote obsahovala nasledovné položky: káble, konektory, zabezpečovací systém, d-link, router, FTP krabičky + práca. Tento materiál + práca neboli zaradené ako celok do dlhodobého hmotného majetku, tzn., že toto rozšírenie siete nebolo ani účtované ako dlhodobý hmotný majetok, ale na príslušné nákladové účty 5XX, čiže do nákladov a z bežných, nie kapitálových výdavkov. Tento postup nám bol vytknutý ako nesprávny s tým, že je potrebné uvedené dodatočne v tomto roku zaradiť do dlhodobého majetku. Ako správne zaradiť uvedené ako novozistený majetok v roku 2016 a aké účtovné zápisy s tým súvisiace treba vykonať?

V tejto časti pokračujeme špecifikami účtovania u subjektov verejnej správy v triede 0 – Dlhodobý majetok. Najčastejším problémov vzťahov medzi obcou a organizáciami v ich zriaďo­vateľskej pôsobnosti je obstarávanie, odovzdávanie a užívanie stavieb, ktoré sú vo vlastníctve obce, ale správu týchto nehnuteľností vykonávajú práve rozpočtové a príspevkové organizácie obce, ktoré sa sledujú na účte 021– Stavby.

V predchádzajúcej prvej časti článku som analyzovala problematiku účtovných odpisov a rozdiely medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi. V druhej časti článku sa zaoberám iba daňovými odpismi, ktoré prešli zmenami na základe zákona č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Zámerom príspevku je objasnenie prevodov majetku obce s využitím zákonných možností a disponovaním s majetkovými právami vzhľadom na dikciu zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“).

Podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. au­gusta 2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy a obce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania“), sa medzi dlhodobý majetok zaraďuje dlhodobý nehmotný majetok, dlhodobý hmotný majetok, dlhodobý finančný majetok a technické zhodnotenie. Technické zhodnotenie definuje § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Dá sa v sústave jednoduchého účtovania uplatniť daňový odpis na hmotný majetok (konkrétne ide o samostatnú hnuteľnú vec), ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 € (konkrétne 450 €)?

Podmienky uplatnenia odpisov z hmotného majetku do daňových výdavkov definujú ustanovenia § 22 až § 29 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrňovanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 odsek 11 zákona o dani z príjmov a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Zaužívaný a obvyklý spôsob obstarania dlhodobého nehmotného a hmotného majetku v obciach, rozpočtových a príspevkových organizáciách je obstaranie na základe zmluvných vzťahov medzi obcou a dodávateľom (na základe kúpnej zmluvy v prípade kúpy majetku, zmluvy o dielo v prípade investičnej výstavby a pod.).

V tomto článku sa budeme zaoberať osobitnými formami úverov, a to lízingom. Obec, vyšší územný celok, rozpočtová a príspevková organizácia majú niekoľko možností na výber, akým spôsobom si obstarajú majetok.