Elektronická registračná pokladnica

Platiteľ DPH zaeviduje tržbu v ERP (VRP) duplicitne v mesiaci september 2023. Tržba nebola realizovaná, ale bola chybne zaevidovaná 2x. Platiteľ zistí uvedenú chybu v mesiaci október 2023. Rovnako v mesiaci október 2023 vyhotoví opravný doklad v EPR/VRP. Do ktorého mesiaca vykázať opravu základu dane a DPH v rámci priznania DPH a v rámci kontrolného výkazu DPH?

Zjednodušený doklad z registračky môžem vystaviť aj v prípade, ak kombinujem platby? 1. Napríklad, doklad je na celkovú sumu 1 500 € ale platbu spravím 1 000 € hotovosť a 500 € platobnou kartou. 2. Doklad je na 2 000 € ale platbu spravím 1 000 € hotovosť a 1 000 € platobnou kartou. 3. Považuje sa za platbu v hotovosti aj platba šekmi, poukážkami a pod.?

Hlavná činnosť spoločnosti s. r. o. je rozvoz potravín vlastnými vozidlami do gastro zariadení. Zákazníkom vystavujeme faktúru a blok z registračnej pokladnice. Zákazníkom bez registrácie (fyzická osoba) sme vystavili dodací list a blok do 100 € s DPH. Môže spoločnosť vystaviť doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, kde cena tovaru vrátane dane uhradená v hotovosti je do 1 000 €, resp. zjednodušenú faktúru-doklad, ktorý nebude obsahovať údaje o odberateľovi? Spoločnosť vyhotoví dodací list plus blok s rozpisom tovaru a ceny.

Je povinnosťou v hlavnej pokladnici účtovať o dennej tržbe z registračných pokladníc alebo stačí raz mesačne.

Neviem, či som správne pochopila novú úravu § 69 ods. 12 písm. f) a g). Ak mám doklad z ERP do 1 000 € / 1 600 € karta, na ktorom je predaj dotknutého tovaru a technické podmienky mi umožňujú, aby doklad obsahoval všetky identifikačné údaje o odberateľovi vrátane IČO, IČ DPH, jednotkovú cenu.... už to nie je zjednodušená faktúra, a preto pôjde o predaj tovaru v režime prenesenie DP (tak ako v roku 2018) s povinným textom "prenesenie DP"? Ale, ak mám presne ten istý doklad z ERP s identickým tovarom, len nevyplním nejaký povinný údaj z riadnej faktúry napr. IČO, tak sa takýto doklad z ERP bude považovať za zjednodušenú faktúru s bežným režimom DPH? Alebo obidva tieto doklady z ERP (jeden s kompletnými, druhý len s čiastočnými identifikačnými údajmi odberateľa) sa budú zdaňovať bežným postupom ZD + DPH (nie prenesenie DP)?

Mám blok z ERP na materiál na sumu 1 350 € s DPH. K tomu bol dodatočne vyhotovený dodací list so všetkými náležitosťami aj originálnym podpisom. Môžem si odpočítať DPH a dať to riadne do KV do časti B3?

Ako sa v podvojnom aj jednoduchom účtovníctve účtuje predaj liekov cez ERP (lekáreň je platiteľom DPH), ak časť hradí pacient pri predaji, časť následne hradí zdravotná poisťovňa, a poplatok za recept po 0,17 € ? Musí sa účtovať na základe dennej uzávierky ERP alebo postačuje aj za dlhšie obdobie?

A., Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre žiakov základnej školy. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie nabíjajú rodičia dopredu na stravovacie karty žiakov. Takže škole nefakturujeme nič, dodávame priamo pre žiakov. Nabitie kreditu sa účtuje 221/384 bez DPH. Môžeme evidovať takéto prijatie platby bez DPH? Nevzniká povinnosť vystaviť faktúru podľa § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH? Nevzniká tu daňová povinnosť z prijatej platby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dňom prijatia platby? Na základe koncomesačnej rekapitulácie (počtu odobratých jedál) sa zúčtuje DPH (t. j. MD 384 / D 602 a 343). Je hore uvedený postup správny? B., Nemali by sa tržby radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Ak by sme pri prijatí platby vystavovali faktúru s DPH rodičom a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry rodičom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Aký postup navrhujete? C., Žiaci tiež majú možnosť nakupovať na karty okrem obeda aj bufetový sortiment. Tu máme uplatniť rovnaký postup? D.,Škola prijíma dotáciu na stravovanie žiakov. Spoločnosť dopredu nahlási počet stravníkov a následne je mu vyplatená dotácia. Odvod DPH sa urobí za mesiac, v ktorom je vyplatená dotácia. Je to rovnaký mesiac, za ktorý je dotácia žiadaná. Vzniká vôbec z dotácie povinnosť odviesť DPH? Ak áno, kedy a na základe akého dokladu (v kontrolnom výkaze) sa má odviesť? Spoločnosť tiež prijíma dotáciu na stravovanie škôlkárov. V tomto prípade sa dotácia žiada po skončení mesiaca, na základe presného počtu odobratých obedov. DPH z dotácie sa odvádza za mesiac, v ktorom boli obedy vydané, a nie za mesiac, v ktorom bola dotácia vyplatená. Je to tak správne?

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?

V zmysle § 4, ods. 2b, číslo 19 zákona o elektronickej registračnej pokladnici č. 289/2008 Z. z. musí elektronická registračná pokladnica "umožňovať on-line pripojenie s informačnými systémami finančnej správy, pričom podmienky on-line pripojenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financii SR". Moja otázka je, či MF SR uvedený právny predpis vydalo. Ak áno, v akej podobe a pod akým označením?

Slovenský internetový obchod (s. r. o.) poskytuje možnosť úhrady platobnou kartou. Takže zákazník použije svoju kreditnú kartu a za tovar zaplatí on-line. Následne prostredníctvom dopravcu (napr. DHL, GLS) s. r. o. pošle tovar zákazníkovi. Musí internetový obchod vystaviť riadnu faktúru s údajmi odberateľa, alebo stačí, ak vytlačí z ERP doklad (Pokladničný blok z elektronickej registračnej pokladnice) a tento doklad pošle spolu s tovarom odberateľovi? Na tomto doklade by samozrejme neboli uvedené údaje odberateľa. Na doklade by bol uvedený spôsob platby kartou. Objednávky prekročujú sumu 1 000 €, lebo nejde o tovar s nízkou jednotkovou cenou. Je hore uvedený postup akceptovateľný alebo firma musí vystaviť riadnu faktúru (s údajmi odberateľa)?

Na akom účte účtovať napr. doklad z ERP - úhrada ale platobnou kartou - napr. PHL, tel. karty, rôzne nákupy nákladov - kanc. potreby, spotreba atď. V tomto prípade v rámci DPH ide o zjed. faktúru a vstupuje to do kontr. výkazu DPH oddiel B3 a nahrávam to cez ostatné záväzky alebo priamo do účt. denníka ako interný doklad. Lebo potom napr. doklad o predpise na úhradu napr. hav. poistenie cez ostatné záväzky a na účte potom 379, je to takto správne, tu nejde DPH tak neriešim ale ide asi o zjed. faktúru, nevystavujú faktúru ale ide o niečo podobné, je to takto správne?

Zákonom č. 333/2014 Z. z. bol okrem iných zákonov Článkom III. novelizovaný aj zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach“) s účinnosťou od 1. apríla 2015. Legislatívna úprava tohto zákona bezprostredne súvisí s novelou zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o používaní ERP“), ktorá je tiež súčasťou zákona č. 333/2014 Z. z.

Podnikateľský subjekt zo zahraničia (napr. z Poľska), platiteľ DPH, príde na územie SR, kde poskytne službu – opravu motorového vozidla pre slovenského platiteľa DPH. Za opravu vystaví faktúru daňový doklad bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa (zahraničný podnikateľ je registrovaný ako platiteľ DPH vo svojej domovskej krajine, slovenský podnikateľ vykoná samozdanenie DPH). Faktúra za opravu motorového vozidla je uhradená v hotovosti, priamo na mieste poskytnutia služby, t. j. na území SR. Otázka 1: Je povinný tento zahraničný podnikateľ na území SR používať slovenskú ERP a pri úhrade faktúry vystaviť doklad z ERP s textom – „úhrada odberateľskej faktúry“ v hotovosti z ERP? Alebo stačí, keď poľský podnikateľ vystaví príjmový pokladničný doklad? Otázka 2: Čo v prípade, ak tento zahraničný podnikateľ privezie na územie SR náhradný diel a tento fakturuje tiež bez DPH – prenos daňovej povinnosti na SK podnikateľa, pričom je rovnako zaplatený v hotovosti na území SR? Je povinný mať slovenskú ERP?

Súdny exekútor na základe Upovedomenia o začatí exekúcie prijme platbu v hotovosti. Zaeviduje ju do ERP - základ a DPH. Následne vystaví k tejto prijatej platbe faktúru základ + DPH, ktorá ide do KV do časti A1 resp. D2. Doklady z prijatej platby z ERP neuvádza v KV, nakoľko sú uvedené v časti A1 resp. D2 kontrolného výkazu. Je tento postup správny? Máme zaevidovať platbu do ERP ako uvádzame, alebo ako úhradu faktúry bez DPH?

Naša obchodná spoločnosť zaplatila v spoločnosti predávajúcej nábytok za návrh kuchyne čiastku 50 € s DPH, spoločnosť nám vydala doklad z registračnej pokladnice na uvedenú čiastku, t. j. 50 € s DPH v mesiaci 4/2015. Sumu 50 € dávame do kontrolného výkazu do B3 za mesiac 4/2015. V mesiaci 5/2015 nám dodali tovar(kuchyňu), kde sme  mali zaplatiť za uvedený tovar 268,96 € ale v tom istom bločku nám za návrh kuchyne sumu 50 € odpočítali. Čiže sme zaplatili iba sumu 218,96 €. Naša otázka znie: Uvedenú čiastku 218,96 € čo je výsledná sumu na bločku z ERP máme dať do kontrolného výkazu do B3? Alebo máme vyňať čiastku z bločku vo výške 50 €, ku ktorému nemáme dobropis len je to odpočítané na bločku z ERP a dať do C2?

Na dennej uzávierke z ERP (bločku) sú položky s názvami "VRÁTENIE" a "ZĽAVA". Odrazia sa číselné údaje zo všetkých vyššie spomenutých položiek v daňovom priznaní DPH v riadkoch 3 a 4 alebo v riadkoch 3 a 4 sa odrazia len číselné údaje z položky "ZĽAVA" a číselné údaje z položky "VRÁTENIE" sa odrazia v riadkoch 26 a 27 daňového priznania DPH?

Osoba-poskytujúca zdravotnú starostlivosť (zubný lekár) už dlhý čas podniká podľa osobitných predpisov ako FO SZČO. Na príslušných úradoch - štatistický, daňový, ZP, SP- sa zaregistroval, má pridelené IČO, DIČ a platí odvody do ZP a SP. Jeho licencia, okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti, nedovoľuje iné činnosti (aspoň si to myslím). Táto FO by však teraz chcela svojim pacientom predávať doplnkový sortiment-zubné kefky, o ktoré majú pacienti záujem. Prosím Vás, akým spôsobom by táto FO mohla uvedené produkty predávať, ak neuvažuje si založiť s. r. o. a chce zostať fyzickou osobou?Môže ju firma, pre ktorú bude kefky predávať, zamestnať (napr. na dohodu)? Môže byť kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+zamestnanec? Lepšie by sa mi zdalo, keby bola možná kombinácia - podnikanie podľa osobitných predpisov+živnosť, ak je to možné. V tomto prípade by si mohla FO podnikajúca podľa osobitných predpisov na maloobchodnú činnosť - predaj zubných kefiek.... vybaviť riadne na živnostenskom úrade voľnú živnosť? Mala by sa táto osoba znovu registrovať na štatistickom úrade, daňovom úrade, v zdravotnej a sociálnej poisťovni, ak je tam už registrovaná z titulu inej formy podnikania? Zdá sa mi nelogické, aby mala dve DIČ, dve IČO.... Táto osoba vedie jednoduché účtovníctvo. Predpokladám, že pre obe formy podnikania by sa viedlo len jedno účtovníctvo, kde by sa sledovali príjmy a výdavky podľa jednotlivých foriem podnikania (program Alfa+ to umožňuje), takisto v daňovom priznaní by sa uvádzali príjmy a výdavky z oboch foriem podnikania. Možno dať do daň. výdavkov pri podnikaní podľa živnost.oprávnenia všetky výdavky, súvisiace s dosahovaním príjmov za predaj uvedeného sortimentu ? Možno využívať spoločnú elektronickú registračnú pokladnicu aj na evidenciu tržieb za zdravotné výkony aj za predaj kefiek... ? V konečnom dôsledku by som chcela vedieť, či lekár (FO-SZČO) si môže vybaviť živnosť na predaj doplnkového sortimentu na svojej ambulancii pacientom, ak to nemieni riešiť prechodom na právnickú osobu.

Náš zamestnanec nám doniesol k preplateniu bloček z registračnej pokladnice z predajne nábytku, kde kupoval pre našu spoločnosť nábytok – vybavenie kancelárií a zaplatil im zálohu vo výške 50 €. Na bločku, ktorý mu vydali je text: záloha prijatá 1 ks 50 €. Naša otázka znie: kde máme zaradiť uvedený bloček z registračnej pokladnice do kontrolného výkazu do B3? Keď bude nábytok vyrobený predpokladáme, že mu dajú faktúru a  uvedená záloha vo výške 50 € bude tam odpočítaná, uvedenú faktúru budeme dávať do B2 ? Ďalšia možnosť je, že mu môžu dať aj bloček z registračky pri platbe v hotovosti a uvedená záloha bude na bločku z registračky odpočítaná. V tomto prípade, kde to uvedieme v kontrolnom výkaze?

Na výstavisku chceme predstaviť verejnosti nový produkt. Tento produkt budeme záujemcom požičiavať na vyskúšanie na cca 15 minút. Za toto zapožičanie budeme vyberať určitý poplatok (zábezpeku), ktorý bude vrátený v celej sume pri vrátení uvedeného produktu. Ak však prekročí čas zapožičania nad 15 minút, musí klient zaplatiť poplatok (pokutu). Je potrebné na uvedenú zábezpeku a poplatok používať registračnú pokladnicu? Sme platitelia DPH. Je potrebné v uvedených prípadoch riešiť DPH?