Daň z pridanej hodnoty

SZČO rekonštruovala budovu, ktorú vložila do majetku. Z nákupu si odpočítavala DPH. Keďže už nemá dostatočný obrat, chce zrušiť registráciu pre DPH a následne previesť nehnuteľnosť do osobného vlastníctva. Aký by to malo vplyv na daň z príjmov a DPH (keďže už by nebola platiteľ).

Podnikateľ - platiteľ DPH má v obchodnom majetku nehnuteľnosť (budovu - výrobné a administratívne priestory). Tieto nebytové priestory prenajíma inej firme - platiteľ DPH. Nájomca raz ročne na základe rozhodnutia mesta prefakturuje poplatky za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nájomcovi ako služby spojené s nájmom. Je toto dodanie služby podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane - poskytnutie služby za protihodnotu ..., kde sa na faktúre pri prefakturovaní uvedie základ dane a k tomu DPH?

Slovenský dodávateľ - platiteľ DPH dodal tovar slovenskému odberateľovi platiteľovi DPH. Tovar bol doručený na adresu do Maďarska. Vo faktúre od dodávateľa je tovar uvedený 0 % DPH a nie je na nej uvedená ani "Prenesená daňová povinnosť". Je táto faktúra vystavená v súlade so zákonom o DPH a akú povinnosť má odberateľ?

Firma (platitľ  DPH) má vo svojom obchodnom majetku pozemok (momentálne vylúčený z odpisovania), na ktorom v budúcnosti niekoľkých rokov plánuje postaviť výrobno-administratívnu budovu. V danom roku mala firmy výdavky (náklady) vo výške ZD: 377,18 €, DPH: 75,44 €, spolu 453,62 € na materiál, ktorý použila na odvodnenie pozemku. Má firma nárok na odpočet DPH podľa § 49 zákona o DPH z nakúpeného materiálu a ako je to z výdavkami (náklady) na obstaranie majetku vylúčeného z odpisovania z hľadiska dane z príjmov s uznaním daňových výdavkov?

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa v roku 2023 zaoberal témou vyvolaných investícií a obcí, VÚC v rámci plánovania kontrol zameraných na majetok, hospodárenie subjektov územnej samosprávy. Pri tejto téme spolupracoval s Ministerstvom financií SR a Finančnou správou SR.

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH, má obstaranú nehnuteľnosť na predaj, evidovanú v zásobách. Túto nehnuteľnosť bude firma predávať na bývanie a už teraz vie, že ju bude predávať bez DPH. Pri vyúčtovacej faktúre za plyn a energiu si firma neuplatnila odpočet DPH na vstupe, keďže vie, že nehnuteľnosť bude predávať bez dane, tak aby nemusela dodatočne upravovať odpočítanú DPH. V tomto momente už existuje predkúpna zmluva a firma sa s kupcom dohodla, že náklady na vyššie uvedený plyn a energie už znesie budúci kupca. Firma mu teda dodávku plynu a energie prefakturovala a neuplatnila DPH na výstupe, keďže na nákladovej strane si DPH neodpočítala. Je takýto postup správny?

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku (za účelom dosiahnutia zisku). Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Všetky úlohy s prevádzkovaním činnosti, ako aj organizovanie vzdelávania sú zabezpečené slovenskou spoločnosťou (platiteľ DPH), ktorá bola poverená výkonom týchto úloh zahraničnou súkromnou vysokou školou na základe zmluvy. Aj všetky profesori sú v zmluvnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť môže fakturovať služby súvisiace so vzdelávacími službami bez DPH, môže si uplatniť oslobodenie podľa § 31 zákona o DPH, a tým pádom nevzniká jej nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré boli použité na horeuvedené služby?

Sovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, plánuje kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku. Nehnuteľnosť je úplne nová a obstaraná bude od chorvátskeho developera, platiteľa DPH v Chorvátsku. Slovenská firma plánuje uvedenú nehnuteľnosť používať na krátkodobý prenájom pre turistov. Akým spôsobom sa vysporiada DPH pri obstaraní, respektíve aká je možnosť odpočtu DPH v slovenskej firme? Akým spôsobom sa budú zdaňovať výnosy z prenájmu v slovenskej firme, respektíve zdaňujú sa takéto výnosy v SR, keďže majiteľom nehnuteľnosti bude firma, ktorá má sídlo v tuzemsku?

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2023, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ vykonal oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. V roku 2023 zhotoviteľ mal slovenských subdodávateľov, ktorí vyfakturovali svoje práce so slovenskou daňou (miesto dodanie na Slovensku podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH) na zahraničné IČ DPH odberateľa, pretože v tomto období zhotoviteľ ešte nebol registrovaný za platiteľa DPH (iba oneskorene). Podľa § 55 ods. 4 zákona o DPH, zahraničná osoba si uplatní odpočítanie dane v tom istom mimoriadnom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH. Obdobie, v ktorom zahraničná osoba mala byť platiteľom, sa začína dňom, keď uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa. Za toto obdobie spoločnosť vystavila iba jednu faktúru so slovenskou daňou, ktorú je povinnú platiť podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH. Má právo zahraničná osoba odpočítať DPH prostredníctvom mimoriadneho daňového priznania zo všetkých faktúr, ktoré prijal za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom aj napriek tomu, že nevznikla jej povinnosť platiť daň v každom mesiaci horeuvedeného obdobia? Je potrebné opraviť údaje zahraničnej osoby na prijatých faktúrach, aby boli vystavené na už pridelené slovenské IČ DPH?

Hlavné mesto SR vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v z. n. p., platiteľ DPH komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má vystaviť sumu s DPH alebo bez DPH?

Vie mi niekto vysvetliť, ako sa účtuje príjem cez WOLT ? Príde mi Fa za sprostredkovanie, výkaz predaja a Výplatná správa, kde je vyčíslený predaný tovar celkom + výkaz predaja - provízia. Všetko je účtované s DPH a výsledná suma vyplatená na účte. Fa je iba za sprostredkovanie, ako ostatné zaúčtovať?

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona o DPH. Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a horeuvedený postup správny? Ak nie, ako má postupovať zahraničná osoba, aby správne vysporiadal vo veci spomínanej vyššie z hľadiska DPH. Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby? Za odpoveď Vám vopred ďakujem!

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim sa fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Sme slovenský platiteľ DPH, českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sazdba DPH uvedená na FA je 0 % , DPH je 0 Kč - vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v ČR?

Orgány verejnej moci majú postavenie zdaniteľnej osoby vždy, keď vykonávajú činnosti, ktoré sú vymenované v prílohe č. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.

Spoločnosť s r.o. (plátce DPH) vystavila 3.4.2024 dobropis, jehož den zdanitelného plnění je 31.3.2024. K jakému měsíci si může odběratel nárokovat DPH, a to vstoupí do přiznání k DPH a kontrolního výkazu? Kdyby se jednalo o fakturu, je to k 31.3, ale v případě dobropisu? Odběratel, který DPH vrací, bude mít 100 % DPH přiznáno až v apríli, kdy byl dobropis vystavený.

Je daná s. r. o. (platiteľ podľa § 4), ktorá predáva v stánku pekárenské výrobky. Takže nejde o stravovacie služby, ide o tovar, lebo zákazníci tovar zoberú so sebou. Nie sú dané podporné služby umožňujúce okamžitú spotrebu takýchto jedál. Takže pri výbere sadzby DPH berieme do úvahy prílohu č. 7 a číselný kód 1905. Príloha č. 7 je tak nejasne formulovaná, tu by sme potrebovali trošku usmerniť. (Číselný kód spol. coln. Sadzobníka 1905: Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu3)a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g.) Takže spoločnosť predáva najmä rôzny čerstvý chlieb, rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče). Príloha sa odvoláva na osobitný predpis č. 3 a 4: pri chlebe na § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, pri ostatnom pečive na § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z. Takže, ak dobre rozumieme: Chlieb: 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: c, a i, vyhlášky. Ostatné veci: rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče): 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: e, a i, vyhlášky a zároveň musia mať váhu 40 g až 50 g? Takže, keď nejde o chlieb, ale o tieto ostatné uvedené pečivá, musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ak napr. ide o sladké pečivo (koláč, zákusok) alebo slané pečivo (rožky, sendviče) musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ide nám o to, aby sme správne nastavili sadzby DPH. 

Gastrofirma musí zaúčtovať do svojho účtovníctva tržbu za predaj (poskytnutie) jedla. Na základe výkazu Wolt-u zaúčtuje tržbu takto: ID 315/602 + 343 DPH povinnosť, ak gastrofirma je platiteľom DPH (100+20 EUR). Otázkou je, či tento interný doklad vlastne nie je faktúrou, ale v tom prípade ,ako sa to vykazuje v DPH a kontrolnom výkaze? (DPH: riadok 3,4 a KV do D1 alebo D2?) Tiež u gastrofirmy účtovným dokladom je výkaz Wolt-u, t. j. nemusí vystavovať vyslovene faktúru však? Následne Wolt uhradí gastrofirme rozdiel medzi prijatými platbami od zákazníkov a províziou: VBU 221/315 (110 EUR) Následne Wolt vystaví gastrofirme faktúru za províziu, ktorú gastrofirma zaúčtuje takto: PFA 518/321 (10 EUR) Následne gastrofirma urobí zápočet medzi zvyšnou časťou nezaplatenej pohľadávky a neuhradeného záväzku: ID 321/315 (10 EUR) Sú hore uvedené úvahy správne?

V príspevku sa venujeme registrácii pre daň z pridanej hodnoty v mestách a obciach, ktoré nie sú registrované pre DPH, ale pri určitých typoch dodania tovaru alebo služby im povinnosť registrácie vzniká.

Spoločnosť A (mesačný platiteľ DPH) sa zlúčila so spoločnosťou B (štvrťročný platiteľ DPH). Právnym nástupcom je spoločnosť B. Spoločnosť A bola 15. 2. 2024 vymazaná z Obchodného registra. Kto a pod akým IČ DPH podá daňové priznanie za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie (ide o predposledné zdaňovacie obdobie) január 2024? Autorizácia k spoločnosti A bola zrušená 17. 2. 2024.