Iveta Matlovičová

Zamestnankyňa bola od roku 2019 na materskej dovolenke a vznikol jej nárok na dovolenku za rok 2019. Následne bola v roku 2021 ďalšia materská dovolenka, kde jej tiež vznikol nárok na dovolenku. v 1/2024 jej skončila rodičovská a hneď nasledujúci deň nastúpila na PN až doteraz. Zamestnávateľ čaká na ukončenie PN, aby jej "mohol??" nariadiť čerpanie dovolenky a následne jej ukončiť pracovný pomer. Ak by nesúhlasila s nariadením čerpania dovolenky, musí jej ju zamestnávateľ preplatiť? Ide o dovolenku za rok 2019 a 2021. So zamestnankyňou nie je možná dohoda.

V pracovnej zmluve máme uvedené pracovný pomer na dobu určitú do..... Koľkokrát sa môže predlžovať pracovná zmluva na dobu určitú, kedy už prechádza na dobu neurčitú.

Situácia je nasledovná: 1. začiatok pracovného pomeru 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) 2. nástup zamestnanca na PN 25. 3. 2024 (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby) - PN trvá do 31. 5. 2024. Otázka znie: Kedy (dátum) končí skúšobná doba zamestnanca?

Ako má zamestnávateľ posúdiť nárok na čerpanie dovolenky za kalendárny rok 2022 v prípade, že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 10.06.2021 a jej materská dovolenka skončila 02.02.2022, pričom od 03.02.2022 si zamestnankyňa následne čerpala a ešte stále čerpá rodičovskú dovolenku? Pracovný pomer trval nepretržite počas celého roka 2022, zamestnankyňa však v danom roku z nášho pohľadu nesplnila podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, a teda nie je možné pristúpiť ku kráteniu dovolenky podľa § 109 ZP. V danom prípade z nášho pohľadu nemôžeme hovoriť o nároku na pomernú časť dovolenky, keďže tá sa v kontexte § 101 ZP vzťahuje na prípady, keď pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite celý kalendárny rok.

Vo firme máme ustanovený 37,5 hod. týždenný pracovný čas. Zamestnanci majú minimálnu mzdou 4,597 eur/hod., THP 750,-eur mesačne. Dohodári majú 4,31 eur/hod. Ak by sme prijali zamestnanca na 10 hod.týždenný pracovný čas, aká by mala byť jeho minimálna mzda?

Radi by sme Vás požiadali o radu pri dlhodobej MD/RD. Zc, ktorá je od 2009 na MD/RD. Je to učiteľka ročný nárok 45 dní.     MD 23.5.2009-4.12.2009           RD   5.12.2009-30.6.2012   MD 22.4.2013-15.12.2013         RD   16.12.2013-30.11.2015   MD                ? – 25.7.2016       RD   26.7.2016-6.3.2018   MD 7.3.2018-30.10.2018          RD   31.10.2018-21.92019   MD 22.9.2019-16.52020           RD   17.5.2020-10.8.2022   Začiatok jednej materskej neviem dohľadať, nakoľko som prebrala mzdovú agendu po kolegyni, aj tieto podklady robila ešte ona. V roku 2022 si čerpala dovolenku 15 dní, dovolenka z roku 2023 (celých 45 dní), sa jej prenáša do ďalšieho roka. Chceli by sme jej preplatiť aspoň nejakú časť. Nám to vyšlo, že by sme jej mohli preplatiť 24,5 dňa (dovolenka, do roku 2009) + z roku 2022, by sme jej preplatili 10 dní (mala nárok 30 dní, čerpala 15 dní a 5 by jej prepadlo). Prosím, vedeli by ste nám s tým pomôcť, či to je takto správne?

Ako sa vypočíta doplatok do minimálnej mzdy pre dohodárov, ak sú odmeňovaní mesačnou odmenou? Sleduje sa pri dohodároch vždy len dodržanie minimálnej hodinovej mzdy vzhľadom na počet odpracovaných hodín (t. j., či dostal min. 4,023 € za hod.) alebo sa sleduje minimálna mesačná odmena 700 €. Pokiaľ by sa malo vychádzať z minimálnej mesačnej mzdy, akým spôsobom (nakoľko na dohodárov sa nevzťahuje § 85 Zákonníka práce).

Sme ZŠ s MŠ s právnou subjektivitou. Zamestnanec ukončí v novembri pracovný pomer dohodou a požiada SP o priznanie PSD-predčasného starobného dôchodku (nejde o PSD z dôvodu odpracovaných 40 rokov). Vysvetlili sme zamestnancovi, že mu nemôžeme vyplatiť odchodné v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Ale on tvrdí, že ak by sme mu vyplatili odchodné až budúci rok, tak sa mu bude odchodné rátať do príjmu, a ak by prevýšilo sumu 2 400 €, SP mu pozastaví vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. My sme našli v zákone o sociálnom poistení, že sa to týka iba dohôd. Je pravda, že sa to týka aj odchodného? A ďalej sme sa stretli s názorom, že ak my, ako škola, máme pochybnosti, či bude priznaný PSD, tak odchodné mu máme vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu a po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho môžeme vyplatiť. Má sa teda počítať s odchodným pri PSD v poslednej výplate a vyplatiť ho po priznaní alebo sa má odchodné počítať vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD? Pretože, ak odchodné dám do poslednej výplaty, peniaze presuniem do depozitu a SP mu PSD neprizná, tak mu budem opravovať mzdu niekoľko mesiacov spätne?

Zamestnanec ukončil v spoločnosti hlavný pracovný pomer dohodou dňa 4.9.2023. Zároveň v tej istej firme uzavrel hneď 5.9.2023 nový pracovný pomer len s inou pracovnou náplňou na plný úväzok. Musíme mu preplatiť zostávajúcu dovolenku z prvého prac.pomeru, ktorý skončil 4.9.23? Alebo je možné preniesť túto dovolenku na novú prac.zmluvu, nakoľko pokračuje v práci u toho istého zamestnávateľa?

K 1. 7. 2023 na škole skončila riaditeľka po 21 rokoch. Rozviazali sme s ňou pracovný pomer dohodou, k 31. 8. 2023 sme jej ukončili pracovný pomer a vyplácame jej 5-mesačné odstupné, z akej sumy ho máme vyrátať? Posledný platový dekrét mala upravený 1. 7. 2023, keďže už nie je riaditeľka, prvý júlový týždeň bola v práci, do konca prázdnin čerpala dovolenku.

Zamestnanec sa chystá do predčasného starobného dôchodku a žiada o ukončenie pracovného pomeru dohodou so súčasným vyplatením odchodného. Zatiaľ však nespĺňa podmienky na predčasný dôchodok, chýbajúce obdobie chce riešiť evidenciou na úrade práce. Má za takýchto podmienok nárok na odchodné? Čím má zamestnanec preukázať oprávnenie na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok, ktorý má byť podmienkou nároku na odchodné?

Prosím o usmernenie ohľadom práce nadčas u zamestnanca, ktorý je zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. Čo v prípade, že zamestnanec zaradený do 3. alebo 4. rizikovej skupiny má mať preplatený nadčas napr. za účasť na školení (tzn. za čas, za ktorý nevykonáva prácu na rizikovom pracovisku). Aj za tento čas mu patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %? Alebo mu za čas, ktorý strávil na školení, patrí mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 %?

Zmenou § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. sa mení spôsob výpočtu hodinovej sadzby funkčného platu od 1.1.2023. Prosím o informáciu, akým spôsobom sa má postupovať pri jeho výpočte (zaokrúhlenie jednotlivých výpočtov): Príslušná časť funkčného platu = funkčný plat / priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac (príslušná časť funkčného platu sa podľa zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku = priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku x týždenný pracovný čas zamestnanca. Priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku = (365,25 / 7) / 12 = 4,348214285714286 – zaokrúhľuje sa priemerný počet týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku? Ak áno, akým spôsobom? Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest? Príklad: Zamestnanec pracuje na skrátený úväzok 20 hodín týždenne (1/2 z ustanoveného týždenného pracovné času 40 hodín). Funkčný plat zamestnanca je vo výške 1 000 €. Ako sa vypočíta hodinová sadzba funkčného platu pre výpočet príplatkov (príplatok za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, za prácu nadčas)? Hodinová sadzba funkčného platu = 1 000 / (((365,25 / 7) / 12)*20) = 11,49897 = 11,4990 €, tzn. priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa nezaokrúhľuje, zaokrúhli sa až výsledná suma hodinovej sadzby funkčného platu - je tento výpočet správny? Alebo sa priemerný počet pracovných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku sa zaokrúhľuje – ak áno akým spôsobom? (Nahor/nadol/matematicky na koľko desatinným miest?) Ďakujem za poskytnuté informácie a prajem pekný deň.

V § 27 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. od 1.1.2023 vypadlo ustanovenie: ...Suma zistená podľa § 15 až § 19a a § 21 v závislosti od počtu odpracovaných hodín sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Akým spôsobom sa majú tieto príplatky od 1.1.2023 zaokrúhľovať? (nadol, nahor, matematicky?) 

Zamestnankyni v sociálnom zariadení bude vyplatený stabilizačný príplatok poskytnutý Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny na stabilizáciu zamestnancov. Uvedený príspevok je oslobodený od sociálny a zdravotných odvodov. Zamestnankyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere tri roky. V prípade nedodržania lehoty troch rokov, bude musieť vrátiť alikvotnu časť príspevku. Zamestnankyňa má niekoľko exekučných príkazov. Chcem sa opýtať, či aj tento príspevok bude podliehať exekučným zrážkam.

Zamestnávateľ dal benefit pre zamestnancov - dovolenka vo výške 30 dní pre každého zamestnanca t. j. zamestnanec do 33 rokov bude mať dovolenku nad rámec zákona vo výške 10 dní a zamestnanec nad 33 rokov vo výške 5 dní. Prosím o vyjadrenie k výške dovolenky nad rámec zákona a taktiež o postup ohľadom zdaňovania, či už dane z príjmov zo závislej činnosti, ale taktiež dane z príjmov PO.

Dobrý deň, kontrolór obce má pracovnú zmluvu na dve hodiny týždenne. Ako vypočítam jeho mzdu, a aký má nárok na dovolenku.

Zamestnancovi, ktorý je odmeňovaný podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zostala nevyčerpaná dovolenka jeden deň z roku 2021. Ročný nárok dovolenky podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je 6 týždňov. Zamestnanec v roku 2022 bol PN 8.4.-30.4.2022 a od 11.5.2022 a PN stále trvá. Je možné dovolenku z roku 2021 preniesť do roku 2023, keďže ju nestihol vyčerpať z dôvodu dlhodobej PN?

Chcela by som poradiť ohľadom predĺženia zmluvy. Po odchode zamestnankyne na materskú sme vzali na administratívne práce inú pracovníčku, ktorá ma dohodnutú zmluvu na dobu určitú - 1 rok do 31.12.2022. Môžeme jej teraz predĺžit zmluvu na 2 roky (s uvedením, že ide o zastupovanie počas MD, RD)? Pôvodne sme do zmluvy totiž neuviedli, že ide o zastupovanie.

Zahraniční študenti (hlavne z Maďarska) študujú na vysokej škole na dennom štúdiu prvého alebo druhého stupňa. Otázkou je, že spomínaní študenti sú sociálne poistení alebo sú poistencami štátu z hľadiska zdravotného poistenia? Alebo sú stále účastníkmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistania štátu podľa štátnej príslušnosti? Vznikajú im nejaké povinnosti na Slovensku voči Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni?