Dňa 2. apríla 2020 Národná rada SR prijala zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela ZP“). Novela ZP je účinná od 4. apríla 2020 a reaguje na súčasnú situáciu ohľadne šírenia ochorenia COVID-19 v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.
Predmetná novela ZP umožňuje zamestnávateľom flexibilnejšie reagovať na terajšiu situáciu okolo koronavírusu a s tým súvisiace dynamické zmeny, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce. Novela ZP prináša úpravy napr. v oblasti práce z domu, dovolenky (pokiaľ ide o určenie jej čerpania) a prekážok v práci.
Nová právna úprava so týka nielen zamestnávateľov podnikateľov, ale aj zamestnávateľov – obcí a pod. V tomto príspevku vyberáme najmä tie zmeny, ktoré sa dotknú obcí.
K jednotlivým zmenám, ktoré prináša Novela ZP
Novela ZP ustanovuje, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ako aj počas 2 mesiacov po ich odvolaní platia ustanovenia prvej časti až desiatej časti Zákonníka práce (§ 1 - § 250a) s odchýlkami uvedenými v novele ZP. To znamená, že v tomto čase má jedenásta časť Zákonníka práce prednosť pred prvými desiatimi časťami Zákonníka práce. Odchýlky spočívajú v nasledovnom:
a) zmeny v oblasti home office (práca z domu)
Home office ako inštitút nebol v Zákonníku práce bližšie rozpracovaný. V prípade home officu ide o príležitostnú, nie pravidelnú prácu z domu. Zákonník práce túto možnosť pred účinnosťou Novely ZP upravoval veľmi stroho v § 52 ods. 5, pričom príležitostné vykonávanie práce z domu alebo jej vykonávanie za mimoriadnych okolností podmieňoval dohodou so zamestnancom. Zamestnávateľ nemohol jednostranne nariadiť zamestnancovi zmenu dohodnutého miesta výkonu práce.
Novela ZP priniesla zmenu a v § 250b ods. 2 ustanovuje, že: „Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu
- zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,
- zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.“
Po novom tak má zamestnávateľ možnosť prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti bezdôvodne odmieta. Dohoda zamestnávateľa a zamestnanca naďalej nie je vylúčená. Novela ZP tiež ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domu, ak to povaha práce umožňuje a nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody.
b) čerpanie dovolenky
Podľa § 250b ods. 4, ktorý zaviedla novela ZP: „Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.“
Predmetné ustanovenie upravuje podmienky nariadenia čerpania dovolenky z hľadiska oznamovacej povinnosti zamestnávateľa vopred. Pokiaľ ide o dovolenku za daný kalendárny rok, zamestnávateľ oznamuje zamestnancovi čerpanie dovolenky v skrátenej lehote, čiže sedem dní vopred. Ak však ide o dovolenku, ktorá sa prenáša z predchádzajúceho roka (§ 113 ods. 2), tam novela ZP skrátila lehotu na dva dni vopred. Voči nevyčerpanej dovolenke z prechádzajúceho roka je lehota kratšia, keďže ide o dovolenku, ktorá už mala byť vyčerpaná, ale z výnimočných dôvodov sa nečerpala.
c) prekážky v práci
Novela ZP v § 250b ods. 5 ustanovuje, že: „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.“
Predmetné ustanovenie zavádza ochranu zamestnanca pred skončením pracovného pomeru (§ 64 Zákonníka práce) a pri návrate do zamestnania (§ 157 Zákonníka práce), ak využil dôležitú osobnú prekážku v práci na ošetrovanie chorého člena rodiny alebo starostlivosť o dieťa, resp. sa ho týka karanténne opatrenie povinnosť izolácie, a to vzhľadom na to, že v prípade vyššie uvedenej situácie sa podstatne môže predĺžiť trvanie prekážky v práci. Poskytnutá ochrana zodpovedá úrovni ochrany zamestnanca, ktorý je dočasne pracovne neschopný.
Záver
Novela ZP má za cieľ odbremeniť zamestnávateľov v čase krízovej situácie od plnenia povinností vyplývajúcich im zo Zákonníka práce, ktoré objektívne, a to aj vzhľadom na prijaté opatrenia v krízovej situácii, nie je možné splniť alebo by to bolo obzvlášť náročné, či neprimerane zaťažujúce.